Robím to, čo milujem...po dlhých rokoch v médiách som sa vrhol na knihy a vo vydavateľstve Ikar mám všetky možnosti a príležitosti, ako si ich vychutnať naplno. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Nielen preto, že dve konkrétne sú moje:-), ale pre ich čistotu, úprimnosť a otvorenosť. Zbožňujem ich výroky, zvedavé otázky a originálne nápady. Odkedy mám deti, môj život je rozhodne pestrejší a už by som si ho nevedel predstaviť bez tých ich postrehov. Včera zasa zopárkrát zaperlili... napokon, asi budete súhlasiť, že väčšina pravdivých výrokov pochádza od detí. A často sú to aj tie najvtipnejšie výroky.
Kniha, kvôli ktorej si vezmete dovolenku. Kniha, ktorá sa stala svetovým bestsellerom a z trilógie, ktorej je súčasťou, sa predalo neuveriteľných 62 miliónov výtlačkov. Geniálna detektívka, aká nemá podľa mnohých za posledné roky konkurenciu. Jedna z mála kníh, ktorú v priebehu pár rokov sfilmovali dvakrát – najskôr domáci Švédi a teraz Hollywood. Režisérskej paličky sa chopil známy David Fincher a urobil to fantasticky. Ak ste túto knihu ešte nečítali, po filme budete chcieť...ale odporúčam prečítať si najskôr knihu a potom ísť do kina. Ešte to stihnete – oficiálna slovenská premiéra je až budúci týždeň.
Spoznal som ju pred rokmi, keď som sa ako novinár plavil loďou okolo chorvátskeho pobrežia. Bola to milá, príjemná spoločníčka v stredných rokoch. Rozhľadená a zaujímavá. Milovníčka cestovania a dobrodružstva, ktoré pre ňu boli ako droga. Fanúšička toho pravého cestovania: žiadne hviezdičkové hotely, pohodlné auto či ošetrená strava. Dôležitejšie boli príbehy, zaujímavé zážitky a vzácne skúsenosti. Po rokoch som sa s ňou stretol opäť. Virtuálne.
Nechať sa okradnúť v bratislavskej MHD, nie je žiadne umenie. Potvrdia to najmä cezpoľní a kedysi, tak druhý-tretí rok, čo som bol v Bratislave, som si to zažil aj ja. Odvtedy si dávam poriadny pozor. Vždy a všade. Dnes ráno som si pohodovo nastúpil do električky, z ktorej sa však o pár minút stala takmer hammelovsky smutná ranná električka... našťastie, nestala sa.
Chorobná ctižiadostivosť, túžba po moci, je najsilnejšia droga, na ktorú si zvyknete a po čase nemôžete bez nej existovať. Chcete ovládať masy a správate sa ako narkoman pri absťáku. Feťák na ulici zabije dôchodkyňu, len aby sa dostal k dávke. Čo urobí vplyvný politik závislý od neustáleho zvyšovania svojej moci a príjmov? Obete nič neznamenajú. Obchodovanie s mafiou, odpočúvanie novinárov, zabíjanie tureckých prisťahovalcov v Nemecku... Moc má život okoreniť, urobiť ho zaujímavejším, nie ho definovať. Ak sa tak stane, znamená to katastrofu.
Ako chlapec som miloval Troch pátračov. Premúdrelého Jupitera, atletického Petra, systematického Boba...nevedel som sa dočkať každej ďalšej ich záhady a ešte aj dnes si ich prečítam. Minimálne z nostalgie. V detstve treba knihy a hrdinov, s ktorými sa môžete stotožniť, prijať ich medzi seba, prežívať spolu s nimi ich dobrodružstvá. Preto som sa potešil, keď pred pár dňami vyšla novinka Johna Grishama. Pre novú generáciu čitateľov, tínedžerov...ale ani ja, ktorý mám od puberty pekne ďaleko, som sa rozhodne nenudil. Práve naopak.
Predstavte si, že doma vyhrabete fotku spred desiatich rokov, keď ste boli na skvelej dovolenke v Chorvátsku...a vložením do vzácnej knihy sa tam prenesiete v čase a na dané miesto. Alebo máte odloženú fotku so strýkom, ktorý už zomrel, no vy dodnes spomínate na super opekačku v Slovenskom raji...a o chvíľu sa tam presuniete a môžete sa s ním opäť porozprávať. Cestovanie v čase pomocou vzácnej knihy a fotografií je základom príbehu Smaragdový atlas, ktorý mi pred časom podstrčili - vraj prvá časť série la Harry Potter. Bol som zvedavý, možno trochu skeptický. Veď kedysi som čítal Harryho Pottera a tešil som sa na každý nový diel. A hoci som asi nebol cieľovka, dostalo ma to...
Celý náš život je hra na slepú babu. S natiahnutými rukami hľadáme v tme blízkeho človeka. Snažíme sa uchopiť čosi, čo nás naplní, poteší, pohladí...ale zároveň sa uzatvárame. Bojíme sa otvoriť, aby ten druhý do nás celkom nevidel a nemohol nás ešte viac zraniť. A s pribúdajúcim vekom pociťujeme osamelosť ešte intenzívnejšie...
Státisíce kníh a stovka krajín. Raj pre knihomilov. V nedeľu sa skončil najväčší knižný veľtrh v nemeckom Frankfurte. Prišiel Umberto Eco, slávny horolezec Reinhold Messner, Google s Amazonom podebatili o tom, ako funguje obchodný model s e-knihami a spolužitie klasickej, tlačenej knihy s digitálnou. Čestným hosťom bol Bájny Island a hoci slávna speváčka Björk neprišla, ukázal sa aspoň producent a skladateľ Valgeir Sigurdsson, ktorý s Björk často spolupracoval.
Tak som sa vrátil do tínedžerských čias. Chlapčenské somarinky, rezervní kamoši, súrodenecké šarvátky, tajné spolky, pokukovanie po dievčatách, zbožňované počítačové hry, bombové želé cukríky... Taký mininávrat do obdobia –násť, kedy som si myslel, že život jedenásťročného chalana je nafigu. Tak ako život Grega, hlavnej postavy knižky Denník odvážneho bojka, ktorú mi podsunula naša susedka (tiež –násť) a ktorá je vraj cooool (tá knižka, nie susedka), že sa budem za brucho chytať. A musím povedať, že som sa bavil:-)
Existuje množstvo trikov a fínt, ako uspieť na pracovných pohovoroch. Keď si vás však vyhliadne headhunter, lovec vyvolených, „talentovaných mozgov“, ste v inej lige. Nastupuje 9-stupňový model výsluchu, ktorý používa FBI. Je to ako samopal vo svete gumipušiek. Nástroj, ktorý razí cestu vpred a ktorý neberie zajatcov. Prináša len rýchle a jasné výsledky v podobe tých najšikovnejších a najodolnejších manažérov, riaditeľov. Headhunter – rovnako ako bežný personalista – sa napríklad tiež pýta na rodinu. Fakt, že uchádzač môže hovoriť o známej téme, o blízkom, mu dodáva pocit istoty. A otvára sa. Dobrý headhunter však dokáže zmapovať jeho slabiny, nájsť Achillovu pätu a toto poznanie neskôr využije...
Vracal som sa z práce domov, keď ma zastavil neznámy chlapík. Do štyridsať rokov, celkom upravený, v ruke stískal zopár čísel Nota Bene. „Dobrý deň, pane,“ pristavil ma. „Nechcem od vás peniaze, nebojte sa...ale prosím, ak máte chvíľočku...,“ začal ma masírovať mierne plačlivým, nie však patetickým hlasom. Zrak sklopený k zemi, sem-tam pozrel hore, či som vôbec ešte tu a rozprával. Verím, že nejedna precitlivenejšia dáma by mu podľahla. „...v takej ťažkej situácii som sa ocitol, tak keby ste mali nejaký gastrolístok....alebo nejaký ten cent, euro,“ zakončil chlapík svoj precítený monológ. Medzi prvými slovami „nechcem od vás peniaze“ a poslednými „cent, euro“ ubehlo sotva 40 sekúnd. Aká to krátka pamäť neznámeho rečníka. A tak som to urobil.
Vždy keď cestujem do Francúzska, mám zopár rituálov. Jeden z nich je čo najskôr si dopriať úplne obyčajnú bielu francúzsku baguette a k tomu camembert. Úžasné spojenie chrumkavého, voňavého pečiva s mäkkou krémovitosťou camembertu. Cítite to? A túto skvelú chuť som v posledných dňoch „zažíval“ pri čítaní dvoch kníh. Skvelý historický román Izabela a eseje popretkávané pútavými príbehmi Kdyby nám Paříž vyprávěla. Ich spojenie a paralelné čítanie mi pripravili čitateľské orgie, prevoňané chutným pokrmom...
Áno, som bibliopat a leziem tým manželke poriadne na nervy. Moje občasné pokusy rozprúdiť diskusiu o knihách, alebo jej aspoň nejakú najnovšiu vnútiť, je nad moje sily. To akoby ste Borisovi Kollárovi zakázali plodiť deti. Ale nepomôžem si. Využívam na čítanie každý voľný čas. Čítam všade. Hrozím sa straty zraku, čo by bola pre mňa-bibliopata tragédia (pch, vraj audioknihy, tie sú príliš pomalé a rozvláčne). Mávam absťáky, posudzujem domovy kamarátov podľa ich knižníc a zapisujem si každú prečítanú knihu.
...a zvlášť vtedy, ak si myslíte, že ste nejaký napísali. Situácia vo vydávaní beletrie sa zmenila. Už nejde o knihy, ani o autorov. Podstatná je psychológia a financie. Peniaze totiž prinášajú ďalšie peniaze. A základom je dnes vytvoriť okolo knihy mediálny cirkus – osloviť špičkových agentov a PR agentúry, rozprúdiť nejakú „šepkandu“, navodiť atmosféru tajomstva a prípadne „podplatiť“ najvplyvnejších novinárov, blogerov. „Je to fantastický obchodný model!“ myslí jeden z hrdinov skvelej satiry Bestseller a nielen medzi riadkami kričí: čo tam po knihe, jej kvalite. Peniaze. To rozhoduje!
Keď máte doma dve malé deti a škôlky sú celý august zatvorené, beriete akúkoľvek príležitosť, ako ich zabaviť a dopriať im čosi iné. Čosi výnimočné, zaujímavé. A keď sa nám ponúkla akcia Prázdninový bonbónik ružinovského centra Rafael, hneď sme po nej chňapli. Sľubovali detské atrakcie, súťaže, kúzelníka a naozajstný bonbónik – Spievanku a Zahrajka naživo. Kto má malé deti zbláznené do tejto vydarenej dvojice, vie aké to bolo lákadlo. Ako kvapka medu pre celý roj včiel...
Život nie je iba o práci. Pekne to znie, však? Ale pracovná doba vo väčšine prípadov od 9 do 17 nepustí, a šéf vám len ťažko dovolí čosi iné (česť výnimkám). Tim Ferriss vložil do svojej knihy množstvo tipov a trikov, ako obmedziť plytvanie s časom na minimum, viac si užívať život a svoje koníčky. Práve som dočítal e-knihu Čtyřhodinový pracovní týden a už dlho som si neurobil toľko virtuálnych záložiek... ak vás táto kniha aj nezmení, určite donúti zamyslieť a inšpiruje, ako by sa dalo žiť efektívnejšie.
Blesk nikdy neudrie dvakrát na to isté miesto, zvykne sa hovoriť. Ale spoľahnete sa na to, ak vám vyvraždili susedov? Možno si poviete, že vám sa to stať nemôže a blesk udrie inde... Ale skúste sa na to pozrieť z druhej stránky – susedia vyhrajú v celoštátnej lotérii obrovské peniaze. Budete mať pocit, že teraz ste na rade vy? Asi nie. Ale možno si predsa len pôjdete podať aspoň jeden tiket...
Kúpil som si noviny. Normálne, v novinovom stánku. U veľmi milej tety trafikantky. Ja viem, žiadna veľká správa. Ale je to vzrušujúce pre človeka, čo je zrastený s počítačom a smartfónom, kde má všetko a okamžite. Žijeme v dobe, keď každé (tlačené) noviny sú už včerajšie. A navyše mám čoraz častejšie pocit, že väčšinu správ som už počul, videl či čítal pred niekoľkými hodinami. Tie papierové, šuchotavé noviny som si však včera kupoval s radosťou.
Spomínam si na svoje detstvo, ktoré som z veľkej časti prežil na ihrisku pred činžiakom. Pieskovisko, hojdačky, preliezačky. Miesto, kde som našiel veľa detských kamarátov a lások. Čas však plynie a aj ihrisko sčasti doslúžilo. Vždy som si to smutne uvedomil počas návštevy rodičov v rodnom meste. Ešte nedávno ho využívali aj moje deti, no nedávno som opäť navštívil rodičov a hľa – ihrisko búrali, aby postavili nové. Z dotácie. Moderné a bezpečné. Hoci mi bolo clivo, potešil som sa: deti konečne dostanú lepšie ihrisko, nové zábavky, kvalitné preliezačky. Ubehlo pár mesiacov, ja som zasa prišiel k rodičom aj s deťmi a ihrisko bolo na svete. A bolo nádhernou ukážkou, ako premrhať dotáciu a ohroziť zdravie, či dokonca život detí!
