A to ani do národných parkov! Nemôže si tam robiť žiadne nároky na stromy! Nevysadil ani jeden! Z jeho strany sú preto všetky nároky neopodstatnené! Sme to my, ktorí sa staráme o lesy národných parkov!... A to so všetkou náležitou odbornou starostlivosťou a zďaleka nie len v záujme ochrany lesa, ale dokonca aj v záujme finančného zisku z vyťažených stromov! Až tak ďaleko my, lesníci, dovidíme. Teda nie len na koniec nosa, ako to robí lykožrút hľadiaci výlučne iba na jeden úzky egoistický záujem. My lesy národných parkov zachraňujeme. Vieme ako na to. Vymysleli sme si veľmi účinnú metódu, ktorej sme dali oficiálny názov - "ozdravná ťažba".
Je to najefektívnejšia metóda na to, ako les zbaviť či už nepotrebných, alebo pre les nebezpečných stromov, a z lesa tak vyťažiť čo najviac.
ALE TERAZ VÁŽNE:
Vôbec sa nebudeme hanbiť ak novinové titulky budú raz v budúcnosti oznamovať, že s posledným tatranským stromom konečne padol aj posledný lykožrút! Ak bude treba, budeme bojovať hoci až do posledného stromu! Veď na to sme tu! A na to sme aj vyštudovali lesnícku fakultu. Nás nikto neobľafne, že mŕtve stromy patria do národných parkov. Nie, v prvom rade tam musí byť poriadok. Ako všade, kde to má fungovať.
Najúspešnejší sme v tomto smere v Národnom parku Nízke Tatry. Tam sme to za posledných 20 rokov dotiahli tak ďaleko, že sme už zlikvidovali väčšinu lykožrútov. Ten na stráňach vyčistených od mŕtveho dreva nemá najmenšiu šancu. Len treba veci rozumieť a byť neustále odhodlaný. Je to jednoduché; v tom spočíva tajomstvo nášho úspechu kdekoľvek sa v tomto národnom parku pozriete. To, ako to tam vyzerá, ste si ale iste všetci, alebo väčšina z vás všimla, keďže týmto národným parkom v srdci Slovenska, podobajúcim sa čoraz viac na krásnu lunárnu krajinu bez akéhokoľvek škodlivého hmyzu a zbytočnej hávede, často krát prechádzate.
Ale celkom dobre sa nám darí aj v iných častiach Slovenska! Aby ste sa o tom mohli presvedčiť, a vidieť, že nezaháľame ani tam, kde zraky väčšiny z vás - Slovákov - nedovidia, nižšie je zopár ukážok nášho úspešného postupu, resp. ťaženia. Napr. v oravskej časti Západných Tatrách, ktorá je tiež, ako viete, súčasťou TANAP-u.
Treba ešte pripomenúť, že všetká naša snaha a činnosť vyplýva z čistej túžby naplniť ušľachtilý cieľ v zmysle hesla:
Slovensko bez lykožrúta & Zbavíme slovenské lesy od environmentálnej záťaže mrtvých stromov!:






Ale zodpovedne a sebakriticky priznávame, že naši poľskí kolegovia z Tatrzanskeho Parku Narodoweho, sú v predmetnej ušľachtilej činnosti ešte dôslednejší ako my. Viď výsledky ich práce napr. v jednej z najznámejších, a z lesníckeho hľadiska aj v jednej z najvýstavnejších dolín poľských Tatier - v Doline Chocholowska a jej bočných dolinách: Starobocianskej a Iwaniackej, a to všetko v zmysle hesla: "Mŕtve stromy do lesa a ani do národného parku nepatria!":

Prosíme, nenechajte sa ale zmiasť zavádzajúcimi informočnými tabuľami hlásajúcimi, že mŕtve stromy vraj patria do lesa. Tieto tabuľe nezodpovedne až trestuhodne po celom národnom parku porozmiestňovali tzv. ochranári, ktorí nie a nie pochopiť, že realita, všade tam, kde dosiahnu lesnícke mechanizmy, je iná!:







Z iného súdka,
k zalesňovaniu,
ktorým lesníci tak radi argumentujú, nehovoriac ešte o tom, že umelé zalesňovanie je finačne veľmi nákladné (a možno aj o to ide) oproti prirodzenému zmladzovaniu a vyrastaniu stromčekov na vhodnom podklade, ku ktorému neodmysliteľne patria práve mŕtve stromy, ktoré sú jedinou spoľahlivou investíciou do budúceho zdravého lesa. Lenže o zdravé lesy tu zjavne nejde, skôr naopak - aby sa mohlo čo najviac ťažiť aj v národných parkoch a dokonca aj v prírodných rezerváciách,
je tu článok "Voda - krv zeme. Vhodné aj pre lesníkov". K tomu si všimnite fotografiu vyššie z doliny Iwaniackej, s tým vyschnutým "riečišťom".
A ďalší súvisiaci článok a v ňom odkazy na ďalšie súvisiace články je tu: