Marcel Burkert
Priatelia zelene v meste - jej nepriatelia za jeho hranicami
My, sídliskoví ľudia, chceme bývať v meste, ale cítiť sa tam chceme tak, ako na lazoch.
Bývalý VIP bloger, od 19.11.2021 síce nie zmazaný, ale umlčaný. Viac v článku „Tak ste ma tu umlčali". Okrem toho aj bežec na dlhé trate a dekonšpirátor; teda má za to, že za zlom vo svete nie sú ani USA, ani Židia, ani tajné spolky, ale prepestovaný rozum, absolútna neznalosť zmyslu života, duchovná lenivosť, . Kritik ruskej okupácie Ukrajiny, kritik socializmu s "ľudskou tvárou" a aktívny skeptik poukazujúci na nebezpečenstvá vyplývajúce zo pseudohumanizmu, fanatického multikulturalizmu, z totálne prekrúteného učenia proroka Mohameda jeho následovníkmi, zo širenia politickej ideológie pod maskou náboženstva, zo slepej viery v toto učenie a jeho pridržanie sa zo strachu pred fanatikmi tej istej viery, z alibizmu európskych lídrov otvárajúcich dvere tejto "novej" "kultúre" - totalitnej ideológii. Zoznam autorových rubrík: Očkovanie a Covid , Zdravie, Duchovné otázky, Rómska otázka, Muž a žena, Školstvo a výchova, Islam a zahraničná politika, Ochrana prírody, Environmentálna kriminalita, Polícia s.r.o. pátra, Dúbravka, Bratislavsko, Potulky D. Kobylou a okolím, Potulky Bratislavou, Potulky Slovenskom a ČR, Potulky Rakúskom, Potulky Európou, Potulky Islandom, Potulky USA, Potulky Afrikou a Áziou, Politika a spoločnosť, Ekonomika, Marenie výkonu cestnýchkontrol, Maratóny experimenty 1992-2009, Šport inak, Nadávať na USA, Rusofilom a socialistom, Spravodlivosť & Nesúdnosť, Výroky na zamyslenie 2/2016
My, sídliskoví ľudia, chceme bývať v meste, ale cítiť sa tam chceme tak, ako na lazoch.
To vám sľubujeme my - elitní slovenskí lesníci, ktorým je cťou zachraňovať náš najcennejší národný park pred tým nepodarkom prírody - lykožrútom. My necúvneme! Veď on, na rozdiel od nás, lesníkov, do lesov nepatrí!...
Absencia zálohovania hliníkových plechoviek, PET fliaš atď. je dlhodobo jedným z najväčších „problémov“ Slovenska v oblasti životného prostredia. Náš minister životného prostredia si dokonca dovolil otvorene povedať,
Bratislavčania nerozoznajú farby na kontajneroch. Alebo sme „len extrémne ľahostajní. Podobne ľahostajní, ako sú často krát, aj naše Bratislavské noviny. Vysvetlenie je v článku. Tento poukazuje na úroveň ne-separovania odpadov
Tzv. Ministerstvo životného prostredia SR má s ochranou životného prostredia asi toľko spoločné, ako má skutočný boj proti korupcii s tým, čo za boj proti korupcii na najvyšších miestach označuje každá slovenská vládna garnitúra.
Na Slovensku spravidla nie je vidieť rozdiel medzi hospodárskymi a nehospodárskymi lesmi; minimálne na rozdiel od najnavštevovanejších poľských tatranských dolín.
„Ten les nemusel byť zrušený, keby ministri životného prostredia postupovali v rámci krajnej núdze a urobili opatrenia," tvrdí pre médiá JUDr. Ladislav Hanniker, špecialista GP SR na problematiku tzv. environmentálnej kriminality. Krajná núdza podľa neho mala byť v prípade rozmnoženého lykožrúta v Tichej doline nad zákonom o ochrane prírody, ktorý ťažbu zakazoval. Keďže to zodpovední ministri životného prostredia nebrali do úvahy, a neznalosť zákona neospravedlňuje, majú za to niesť trestnú zodpovednosť.
Často sa hovorí, že najviac pytliakov je medzi samotnými poľovníkmi. Nečudo, veď pytliaci z radov poľovníkov sa neraz môžu tešiť nepísanej poľovníckej trestno-právnej imunite na rozdiel od svojich "konkurentov" nepoľovníkov, aj keď logicky by mali byť za pytliactvo postihovaní tvrdšie ako nepoľovníci. Podobne ako je to napr. u krádeže, ak sa jej dopustí policajt atď. a pod. Prax je však u poľovníkov diametrálne odlišná.
Lov, teda zabíjanie zveri, je neodmysliteľnou súčasťou poľovníctva. Poľovníci však tvrdia, že v poľovníctve ide hlavne o starostlivosť o zver. Ak je to naozaj tak, prečo potom aj samotný výraz pre túto starostlivosť o zver v sebe nenesie nič iné než slovo "poľovanie", resp. "lov"? Žeby náhoda? Tiež sa tu núka otázka, koľko percent poľovníkov by sa staralo o zver v lese aj vtedy, ak by ju potom nemohli strieľať. Nestarajú sa poľovníci o zver aj preto, alebo hlavne preto, aby si mohli ak na to príde, zastrieľať na živé terče? Nevytvárajú poľovníci prikrmovaním zveri stav jej premnoženia, ktorý je potom zákonite nutné korigovať? Sú na Slovensku premnožené šelmy, bežná poľovná zver, alebo poľovníci?
Včera bol oficiálne obnovený rezort životného prostredia a na jeho čelo dosadený nový minister. Samozrejme, znovu politik. Či aj odborník, a človek principiálny, ktorému bude služba ochrane prírody cennejšia ako stolička, to je druhoradé; ak nemám povedať rovno - nepodstatné. No nie je to zvrátené? Veď rezort životného prostredia patrí k tým rezortom, ktoré sú v oveľa väčšej miere ako iné vystavené konfliktom záujmov a ak tieto rezorty majú plniť svoje poslanie logicky by ich mali riadiť nestranní odborníci a nie politickí nominanti strán, ktorým ide v prvom rade o moc a "služba občanom" im slúži viacmenej len ako prostriedok k moci alebo jej udržaniu. Kde by mal vzniknúť impulz, aby sa to zmenilo? Nie u ochranárov?
V prvom minuloročnom čísle Enviromagazínu, v publikovanom rozhovore s prokurátorom Generálnej prokuratúry pre úsek environmentálnej kriminality, sa čitateľ mohol dozvedieť, že v kauze rozmnoženia podkôrneho hmyzu vo V. Tatrách
Keďže sa hovorí, že je lepšie raz vidieť ako 10 krát počuť, v apríli a v júli tohto roku som prvý krát po veternej smršti z r. 2004 navštívil naše, zrejme najväčšie skvosty divokej prírody, ktoré
Keď sa tak človek - nelesník, díva na naše lesy, najmä z výšky, nemôže ho nenapadnúť otázka: kto viac "kosí" naše lesy: veterné smršte, alebo tí, čo sa o ne majú starať. Zábery v článku boli urobené začiatkom r. 2007 nad Kysucami a blízkym okolím. V závere je aj krátky komentár k veterným elektrárňam, ktoré sa mi tam podarilo z výšky odfotiť.
Hovorí sa, že myšlienku národných parkov dali svetu USA. Tatranský národný park bol zriadený podľa vzoru parkov USA a Kanady a preto mal kedysi aj podobný systém manažmentu, ktorý je však dnes odlišný. V článku by som chcel ponúknuť okrem pár komentárov aj tohtoročné zábery z Národného parku Rocky Mountain dokladujúcich, že aj oveľa väčšie "premnoženie" lykožrúta neznamená pre manažment tohto parku žiadnu pohromu. V prírodnom parku ho považujú za súčasť ekosystému, nie za škodcu, teda opačne ako u nás, aj keď tento park je sesterským parkom nášho TANAP-u.
Jeden z mnohých, ktorí sa zaslúžili o správne pochopenie vody bol Viktor Schauberger, rakúsky lesník a ochranca prírody, ktorý zomrel v r. 1958. Aj keď nikdy nedosiahol akceptáciu v oficiálnych vedeckých kruhoch (zanechal však mnohé patentové návrhy), niektoré z jeho poznatkov, zahrnuté aj do tohto článku, dávajú novú nádej nie len vode, ale aj ľudstvu, ktoré je na ňu odkázané po celý svoj život. Schauberger hovorí, že kolískou pramenitej vody je les. Čarovná kolíska sa však premenila na miesto, kde súperia prírodné zákony s ľudskými.
Keď sa semienko premení v strom, pokladáme to za normálne. Ale prečo vlastne? Pretože tento dej môže ľudstvo pozorovať už po celé tisícročia? Pripúšťa, alebo vylučuje veda a viera existenciu prírodných bytostí? Ak áno, prečo vlastne? Lebo ich nevidíme? Ale mnohé veci nevidíme a napriek tomu nepochybujeme, že existujú; napr.: elektrinu, vietor, vôľu, atómy...