Marcel Burkert
Exupéryho modlitba
Málo známa, ale veľmi poučná modlitba plná nefalšovanej pokory a skutočného poznania
Bývalý VIP bloger, od 19.11.2021 síce nie zmazaný, ale umlčaný. Viac v článku „Tak ste ma tu umlčali". Okrem toho aj bežec na dlhé trate a dekonšpirátor; teda má za to, že za zlom vo svete nie sú ani USA, ani Židia, ani tajné spolky, ale prepestovaný rozum, absolútna neznalosť zmyslu života, duchovná lenivosť, . Kritik ruskej okupácie Ukrajiny, kritik socializmu s "ľudskou tvárou" a aktívny skeptik poukazujúci na nebezpečenstvá vyplývajúce zo pseudohumanizmu, fanatického multikulturalizmu, z totálne prekrúteného učenia proroka Mohameda jeho následovníkmi, zo širenia politickej ideológie pod maskou náboženstva, zo slepej viery v toto učenie a jeho pridržanie sa zo strachu pred fanatikmi tej istej viery, z alibizmu európskych lídrov otvárajúcich dvere tejto "novej" "kultúre" - totalitnej ideológii. Zoznam autorových rubrík: Očkovanie a Covid , Zdravie, Duchovné otázky, Rómska otázka, Muž a žena, Školstvo a výchova, Islam a zahraničná politika, Ochrana prírody, Environmentálna kriminalita, Polícia s.r.o. pátra, Dúbravka, Bratislavsko, Potulky D. Kobylou a okolím, Potulky Bratislavou, Potulky Slovenskom a ČR, Potulky Rakúskom, Potulky Európou, Potulky Islandom, Potulky USA, Potulky Afrikou a Áziou, Politika a spoločnosť, Ekonomika, Marenie výkonu cestnýchkontrol, Maratóny experimenty 1992-2009, Šport inak, Nadávať na USA, Rusofilom a socialistom, Spravodlivosť & Nesúdnosť, Výroky na zamyslenie 2/2016
Málo známa, ale veľmi poučná modlitba plná nefalšovanej pokory a skutočného poznania
Ale v minulosti to tak nebolo, bol neodmysliteľnou súčasťou budhistickej viery. Čo dnes ale vieme o Budhovi? Bol iba zakladateľom novej viery, ktorý trávil svoj život meditáciami a v odlúčení od sveta? Alebo bol niekým vyšším?
Vykanie má na rozdiel od tykania viaceré pozitíva. To najmenšie z nich je to, že človek sa pri ňom nemôže dostať do situácie,
Pátranie v minulých životoch sa v poslednej dobe stalo populárne. Či už zo zvedavosti, alebo z domnienky krivdy, že nám bolo odoprené poznať niečo pre nás užitočné.
Mnoho, ak nie väčšina kresťanov vidí hlavný význam Ježišovho pôsobenia v tom, že pre nás zomrel na kríži, aby nás tým vykúpil zo všetkých hriechov. Prijíma sa pri tom myšlienka, že múdry Boh poslal na zem svojho syna, teda časť seba, aby sa tento syn nechal mučiť a zavraždiť.
Stigmy, teda pravidelne, bez fyzického pričinenia objavujúce sa Kristove rany na ľudskom tele, nepochybne paria k najzvláštnejším javom s akými sa viera a aj veda kedy stretli.
Môže by nízka úroveň politickej „kultúry" na Slovensku náhodná alebo len odzrkadľuje do veľkej miery morálnu úroveň ľudí tejto krajiny? Ak bližšie k pravde má druhá možnosť, kde sú korene toho, že sa nachádzame takmer, alebo priamo v morálnom suteréne, v ktorom sa tí, čo majú moc, alebo ju cez svoje peniaze ovplyvňjú, sa neraz doslova vysmievajú právu žijúc v presvedčení, že oni - vyvolení môžu všetko, že sú nepostihnuteľní, lebo spravodlivosť na nich jednoducho nemá? Ako je možné, že sme sa do takéhoto stavu spoločnosti vôbec dopracovali, keď veľká väčšina z nás sa hlási k nejakému, najmä kresťanskému vierovyznaniu a aj samotná Ústava SR vychádza z cyrilo-metodského duchovného dedičstva. Alebo sa k moci vždy dostávajú iba ateisti? Sotva. Lebo medzi tými, čo zneužívajú svoje postavenie, moc, alebo právomoci je dosť takých, ktorí nie sú ateistami. Ako je vidieť, samotné učenie o 10 božích prikázaniach a božej spravodlivosti nepostačuje. Zvlášť ak aj samotní veriaci sa neraz pýtajú, ako mohol boh dopustiť toľko neprávosti. Na strane druhej, ateisti sú neraz na dosť vysokej morálnej úrovni. Preto príčiny neútešeného stavu našej spoločnosti bude zrejme treba hľadať hlbšie.
Pri vyplňovaní tlačiva, ktoré sme všetci obdržali pri príležitosti sčítania obyvateľov som zostal zaskočený pri kolónke: „náboženské vyznanie". Prečo? Po prvé preto, lebo som slobodným veriacim, ktorý nepotrebuje svoju vieru škatuľkovať pod nejaké vierovyznanie, ale s takýmito jedincami tento štát nepočíta. Buď sa zaškatuľkujete, alebo ste automaticky bez vyznania; teda ateistom, aspoň tak to väčšina chápe, pritom ním nemusíte byť. Ak je takto povrchné celé sčítanie, načo vlastne je dobré? Ešte viac ma však zaskočilo to, že o vierovyznaní detí má pri sčítaní rozhodnúť rodič. Prečo rodič? Lebo deti sú v tomto nesvojprávne? V poriadku, ale potom by nemali byť spôsobilé ani tomu byť nositeľmi náboženského vyznania, aj keď sú pokrstené. Veď byť pokrstený je jedna vec a niečo vyznávať je vec druhá. Vyznanie predpokladá nejakú aktivitu, minimálne názorovú, kdežto pokrstenie je u detí čisto pasívna záležitosť.
Nerozumiem tomu, a bol by som naozaj úprimne rád, ak by mi na otázku, či Ján Pavol II. vstal, alebo nevstal z mŕtvych dal niekto povolaný jasnú odpoveď; keďže ako sme sa mohli nedávno dozvedieť od biskupov, zomretý pápež žije v nebi. Nezaujímalo by to len mňa. Pýtal som sa viacerých veriacich v mojom okolí na danú otázku, a tiež na otázku, či Ján Pavol II. je určite v nebi, ako to tvrdí Konferencia biskupov Slovenska, no väčšina z nich mi nevedela na to dať jednoznačnú odpoveď. Ich odpovede, ak si rovno neprotirečili, tak boli vyhýbavé, metúce, alebo ma odkazovali na kňazov.Ako to teda je?
Počul niekto niekedy o sudcovi, ktorý by namiesto odsúdenia a potrestania vinníkov týchto odmenil, resp. odpustil im aj ich predošlé previnenia, za ktoré ešte neniesli ani tú najmenšiu zodpovednosť, ktoré ani neoľutovali a navyše v ich správaní nie je ani náznak toho, že by sa chceli zmeniť k lepšiemu?
Každý z nás už asi neraz počul príbehy, v ktorých Stvoriteľ údajne vyslyšal modlitby, alebo lepšie povedané prosby a na základe nich zachránil ľudí pred istou smrťou a pod. Tieto príbehy majú pravdepodobne ľudí evokovať k viere, hoci aj k slepej. Pritom sa však zabúda, že slepá viera je skrytá za mnohým zlom. Nevynímajúc samovražedné útoky na bezbranné civilné obyvateľstvo. Neviem, či si autori spomínaných príbehov a tí, čo ich radi počúvajú, náhodou nemyslia, že Stvoriteľovu vôľu možno len tak bez ničoho ovplyvniť alebo zmeniť počtom prosieb, či slepou vierou.
V kresťanskej viere by sotva bola Veľká noc bez Vianoc a Vianoce bez Veľkej noci. Podľa kresťanov, Ježišovo utrpenie a smrť na kríži boli Bohom chcené a nutné pre našu spásu, pričom bez tejto obete by ľudstvu neboli odpustené hriechy. Ak je to naozaj tak, prečo pri oslavách narodenia Spasiteľa nikto z kresťanov nehovorí o ukrižovaní. Prečo nikto z nich nehovorí, že nebyť ukrižovania nebolo by ani vykúpenia a zrejme zbytočná by bola aj oslava Vianoc, resp. narodenie Ježiša? Odrazu sa tieto dve udalosti akoby oddeľovali; akoby čo do významu spolu vôbec nesúviseli. Žeby kresťania zvlášť na Vianoce podvedome cítili, že tu niečo nesedí? Bol by Ježiš hodný ich osláv a viery aj keby sa nenechal ukrižovať?
Raz som počul zaujímavé prirovnanie, že v našej spoločnosti sú ľudia, ktorí sa podobajú muchám, vyhľadávajúcimi na druhých to, čo zapácha, a iní sú zas ako včely, vyhľadávajúce na druhých kvety, resp. to, čo je
Túto otázku by som chcel položiť tým, ktorí označujú, alebo označovali pápežov, minimálne Jána Pavla II., „Svätým Otcom". Najmä by som ju chcel položiť predstaviteľom a kňazom katolíckej cirkvi, keďže podľa mnohých iných vierovyznaní je Svätým len Stvoriteľ. Nechcem znižovať pápežstvo, ale to naozaj neexistuje na vyjadrenie postavenia pápeža v cirkvi a toho čo pre veriacich znamená iný, vhodnejší výraz a nie taký, ktorý je v kolízii s Najvyšším, ktorému by mal byť ten výraz oveľa vlastnejším?
Tých darov pod stromčekmi je v posledných rokoch vo všeobecnosti tak veľa, a ich význam pri oslavách je tak veľký, že
Kto pozná dokumenty pod názvom „Duch doby" zrejme si medzi nimi pozrel
Nedávno som dostal otázku, ako by som sa zachoval, ak by som v 2. sv. vojne dostal príkaz k zhodeniu atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki. Môže byť človek, ktorý to vykonal na príkaz iného, braný na duchovnú, resp. morálnu zodpovednosť? Známy, ktorý mi túto otázku položil je veriaci a prikláňal sa k tomu, že ak by dostal takýto rozkaz urobil by to, lebo to znamenalo ukončenie vojny a záchranu oveľa viac ľudských životov ako zahynulo následkom zhodenia týchto bômb.
Nedávno som dostal otázku: "Bol by si schopný zabiť budúcu Hitlerovu matku, ak by si žil v tej dobe a mal možnosť to spáchať beztrestne? Mohol by si tak zachrániť milióny ľudských životov, ktorí zahynuli, resp. by zahynuli vo vojne, samozrejme za predpokladu, že by nebola pochybnosť o tom, že sa danej žene narodí Adolf Hitler".
Sú slepá viera, odhodlanie bez zaváhania zabíjať, ak si to želá boh, u neho skutočne najvyššie cenenými vlastnosťami stojacimi nad svedomím, rozumom aj citmi? Na túto otázku zo strany "obhajovateľov", alebo obdivovateľov biblického Abraháma neodznela v pomerne obsiahlej diskusii k predošlému článku na túto tému odpoveď, aj keď išlo o najzásadnejšiu otázku tohto článku. Myslím, že nižšie vylíčený príbeh o Abrahámovi má k ľudskému cíteniu a tiež k zdravému rozumu oveľa bližšie ako ten biblický.
Ak mám vychádzať z toho, čomu vo všeobecnosti veria kresťania, že Biblia je čisté slovo Božie, teda je bez akýchkoľvek omylov, ktoré tam mohli vložiť tí, čo ju spisovali, potom kresťanskému, a ani židovskému Bohu nielen že nerozumiem, ale musím ho aj odmietnuť, aj keď inak v Boha verím. Veď podľa toho ako ho na niektorých miestach vykresľuje Starý zákon vyznieva ako, jemne povedané, hrôzostrašný pán. Vezmime si napr. 22. kapitolu, 1-2, Prvej knihy Mojžišovej, kde môžeme čítať: