- 18.1.1871 prestal byť Berlín hlavným mestom Severo-nemeckej konfederácie a stal sa hlavným mestom Nemeckej ríše.
- V roku 1902 bol slávnostne sprevádzkovaný prvý úsek podzemnej dráhy U-Bahn.
- V roku 1905 prekonal počet obyvateľov Berlína hranicu 2 miliónov. Avšak v berlínskej aglomerácii „Veľký Berlín“, ktorý vznikol v r. 1920, to bolo 3,8 miliónov obyvateľov.
- 9. 11. 1918 zanikla Nemecká ríša a vznikla tzv. „Výmarská republika“.
- V r. 1921 vznikla prvá nemecká diaľnica.
- Celosvetový záujem o Berlín nastal v r. 1936, kedy sa tu konali letné olympijské hry. Olympijský štadión mal kapacitu 100 tisíc divákov a v tej dobe bol najväčším na svete.
- V r. 1938 začala Speerova prestavba centra mesta, ktorá nebola dokončená a väčšina budov vtedy postavených bola čoskoro zničená pri bombardovaní Berlína.
- 9.11.1938 prebehla tzv. „krištáľová noc“, behom ktorej boli vyrabované židovské obchody a vyplienených 9 z 12 synagóg.
- Pred 2. svetovou vojnou mal samotný Berlín 4,3 miliónov obyvateľov. Po vojne to bolo len 2,85 miliónov obyvateľov.
- Z 50 tisíc berlínskych Židov prežilo vojnu len necelých 7 tisíc. 1,9 tisíc z nich prežilo koncentračné tábory. Zvyšný počet sa skrýval, alebo nebol deportovaný. Iné údaje hovoria, že pred holokaustom žilo v Berlíne cca 170.000 Židov, z ktorých cca 90.000 emigrovalo a zo zvyšných holokaust prežilo len cca 800.
- Počas 310 veľkých náletov na Berlín zomrelo 50 tisíc obyvateľov.
- Z celkovo 150 tisíc obydlí, resp. obytných domov Berlína bolo úplne zničených 32 tisíc a ďalších 100 tisíc bolo poškodených. Po vojne vznikli v Berlíne „umelé kopce“, vysoké takmer 100 metrov, vytvorené zo sutín zbombardovaného mesta. V zime sa na nich môžete sánkovať...
- Hneď po vojne bol Berlín rozdelený na 4 zóny. Východná časť bola okupovaná Sovietskym zväzom a Západná časť Francúzskom, Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi. Východný sektor mal rozlohu 403 km2 a 1,1 miliónov obyvateľov. Spojenecký sektor bol rozlohou len o trochu väčší, pokrýval 481 km2 a mal 2,1 miliónov obyvateľov.
- Behom zimy 1945/1946 zomrelo v Berlíne viac než 60 tisíc obyvateľov. Príčinami bola krutá zima, týfus a úplavica.
- V júni 1948, keď USA, Veľká Británia a Francúzsko oznámili úmysel spojiť svoje okupačné zóny a vytvoriť z nich samostatný nemecký štát, Sovieti reagovali blokádou západnej časti Berlína, ktorá bola potom bezmála rok odkázaná len na letecké zásobovanie.
- Z dôvodu narastajúcej migrácie (za 5 rokov ušlo z Východného Nemecka údajne 3 mil. ľudí) bolo v r. 1961 začatá výstavba tzv. „Berlínskeho múru“, keďže na západ sa z územia totalitného režimu utekalo najčastejšie, resp. najľahšie cez demokratickú enklávu - Západný Berlín.
- Múr bol 165 km dlhý z čoho 42 km rozdeľovalo obe časti mesta a 123 km bolo na hranici Západného Berlína a NDR.
- „O tom, akú dôležitosť pripisovalo komunistické vedenie stráženiu Berlínskeho múru, svedčí aj to, že v jednotkách pohraničnej stráže slúžilo 13-tisíc vojakov, ktorí mali k dispozícii 567 obrnených transportérov, 48 mínometov, rovnaký počet protitankových diel, 114 plameňometov, 156 obrnených vozidiel a 992 psov. Údaje o tom, koľkým ľuďom sa ho podarilo prekonať a koľkí za to zaplatili životom, sú rôzne. Niektoré zdroje udávajú 135 obetí, iné až 239. Stavba, ktorá sa stala vari najvýraznejším symbolom studenej vojny a rozdeleného sveta, napokon padla večer 9. novembra 1989. Doslova útokom ju zobrali ľudia z oboch strán, keď počuli v rozhlase informáciu, že hranice medzi oboma nemeckými štátmi majú byť čoskoro otvorené. No a spolu s múrom sa začali ako domčeky z karát rúcať aj komunistické režimy vo východnej Európe. Tie totiž držala pri živote práve železná opona, akou bol aj tento múr hanby, ako ho nazývali na Západe. https://zivot.pluska.sk/clanok/9861/mur-hanby-vyrastol-z-noci-na-rano-a-z-ludi-urobil-vaznov
- 3. októbra 1990 došlo k zjednoteniu Nemecka.
- Spolková krajina Berlín je obkolesená spolkovou krajinou Brandenbursko a vedľa Hamburgu a Brém je Berlín jedným z troch mestských štátov Spolkovej republiky Nemecko pozostávajúcej z celkovo z 16-tich spolkových krajín.
- Spolková vláda, ako aj parlament, sa z Bonnu do Berlína presťahovali až v r. 1999.
Hovorí sa, že Berlín sa za necelých 30 rokov od zjednotenia Nemecka zmenil na nepoznanie, aj keď určité paradoxy so sebou stále nesie...
a že šedá paneláková zástavba, ktorá pred 30 rokmi naháňala hrôzu, dnes predstavuje moderné mesto. Nuž neviem, ja osobne komunistickým sídliskám na chuť neprídem ani keby tie domy a tzv. ulice vyšperkovali.
Po prílete do Berina:
Nasledovala registrácia na Berlínsky maratón, pre ktorú organizátori zvolili nanajvýš zaujímavé mieto - bola v priestoroch bývalého Ústredného letiska Berlín-Tempelhof v mestskej štvrti rovnomenného názvu. Na foto vyššie stojíme pred jeho hlavným vchodom.
Je to veľmi zaujímavá mieto, tak uvádzam pár faktov o ňom:
"Pravidelná doprava tu bola zahájená už v r. 1923, čím sa toto letisko stalo prvým dopravným letiskom na svete. A od roku 1927 s možnosťou prestupu na stanicu metra! Na vtedajšiu dobu niečo nevídané. Po nástupe nacistického režimu bolo letisko v rokoch 1934 až 1936 znovu vybudované (do dnešnej podoby) a to podľa prianí nacistického vedenia ako ústredné letisko nacistického Nemecka a po rozšírení malo dosiahnuť kapacitu 6 miliónov cestujúcich ročne. Letisko bolo koncipované pre hlavné mesto nielen Tretej ríše, ale i celého sveta. Išlo o projekt Alberta Speera. Takto vzniklo magalománske letisko, ktorého budova bola svojho času najväčšou súvislou budovou na svete (dnes 3. miesto po Pentagone a budove paláca parlamentu v Bukurešti). Išlo o svetový unikát, ale na strane druhej, vzletovo-pristávacie dráhy sa náchádzali len niekoľko desiatok metrov od prvých obytných budov a tak cestujúci mali pocit, že pristávajú v berlínskych uliciach."
"Civilná prevádzka letiska skončila v r. 2008. Od r. 2010 sa plocha letiska využívá ako park pre voľnočasové aktivity. Ide o najväčší park v centre mesta na svete. Rozlohou teda prekonal i Central park v New Yorku.
Budovy patriace k letiskovému komplexu sú dnes využívané pre nemeckú štátnu a kriminálnu políciu. Ostatné plochy, vrátane hangárov, sú využívané firmami z oblasti IT, design-u, alebo aj na rôzne akcie. Jednoducho Nemci vedia všetko využiť."
Nie je dôležité zvíťaziť..., ale zúčastniť sa... Ale
to sme zistili až nasledujúci deň po tom, čo sme skončili hlboko v poli porazených v Berlánskom maratóne. Okrem starostu!... On zabehol Berlínsky maratón najlepšie z nás. Víťaz maratónu, Eluid Kipchoge, z neďalekej Kene..., zabehol tento maratón vo svetvom rekorde za 2 hodiny a niečo (2:01:39), a starosta Kuchyne (obce Kuchyne, s veľkým K, podotýkam) za 3 hodiny a niečo... (3:58:20). Teda ten rozdiel nebol až tak veľký. Nie je totiž vôbec podstatné, že Keňanovi to niečo trvalo necelú minútu a pár sekúnd, a starostovi 58 minút, a tiež len pár sekúnd. Podstatné sú prvé čísla: dve a tri... Rozdiel je teda viacmenej zanedbateľný...
No a my zvyšní dvaja, ja a Iveta, nám to trvalo o "čosi" dlhšie. Ivete minútu pod 5 hodín a mne 23 minút nad 4 hodiny. Lenže! Iveta cca mesiac na to zabehla maratón vo Verone, a to je už čerstvá 60-nička, v čase pod 4 hodiny!
Mimochodom, ako vidieť na paneloch z registrácie na Berlínsky maratón, tak Košický maratón patrí do skupiny 12-tich najprestížnejších maratónov Európy a 40-tich top maratónov sveta.
Po registrácii smerujeme na ubytovanie:
Na obrázku vyššie, v ľavej časti, je vidieť časť letiskovej budovy Berlín-Tempelhof. Vpravo od nej je už klasická mestská zástavba. A na obrázku nižšie (vpravo) je taktisto vidieť letiskovú budovu zapadajúcu priamo do mesta. Toto letisko jednoducho nemohlo ako letisk prežiť.
Cestou z letiska na ubytovanie
A toto je už ulica v južnej časti mesta, kde máme ubytovanie, v bývalom Západnom Berlíne, 9 km od centra mesta. Belrlín je jednoducho obrovský. Aj okrajové štvrte vyzerajú ako centrum.
Je nedeľa ráno, 16.9.2018 a my sa presúvame na miesto štartu
vraj najrýchlejšieho maratónu na svete (ak nepočítam Holíkov "Petržalský maratón" v Sade J. Kráľa, ale na ňom, aspoň zatiaľ..., maratónske špičky neštartovali, tak to ešte nie je oficiálne potvrdené...).
Blížime sa k budove Reichstagu, teda Ríšskeho snemu; podľa historického názvu.
Všimnite si akí maličkí sú ľudkovia v tej kupole.
Nemecký spolkový parlament (na obr. vyššie vpravo) sa dnes volá Bundestag. Za komunistickej éry stál v týchto miestach Berlínsky múr. Samotná budova pripadla Západnému Berlínu. Počas vojny bola budova silne poškodená a hrozilo, že ju zbúrajú. Odvtedy bola rekonštruovaná dva krát. Od druhej rekonštrukcie, skončenej v r. 1999, je opäť sídlom parlamentu.
Slovenská maratónska minivýprava pred Bundestagom, odkiaľ je to na štart asi 300 metrov. Ten je v parku Tiergarten, podľa ktorého je pomenovaná aj centrálna štvrť bývalého Západného Berlína.
Park z vtáčej perspektívy pripomína newyorkský Central Park:
Čakanie na výstrel... a v danom čase ešte len budúci víťaz Berlínskeho maratónuročníku 2018 Eluid Kipchoge v nadživotnej veľkosti a v životnej forme. A nielen víťaz ale aj nový svetový rekordér a aj "pokoriteľ" hranice 2:02:00. Svetový rekord, aj vďaka nám - ostatným bežcom, ktorí sme ho zozadu tlačili... :-) tu prekonal o viac ako minútu a 15 sekúnd. V tom tempe by bežec mojej úrovne s ním vydržal bežať maximálne tak prvých 250 metrov. Dosť, nie?...
Že sa nehanbíte!... migranti! ...
Niektorí migrujúci maratónci boli ráno naobliekaní akoby sa štartovalo v decembri pričom už na štarte o 09:00 hod. bolo 14°C.
Na obrazovke: Slovenskóóóóóó... Tesne pred výstrelom.
A ja už sa nemôžem dočkať...,
kedy to už budem mať za sebou...
a dám si po maratóne berlínske pivo. A najlepšie tri!, lebo vyzerá to tak, že dnes nám zima rozhodne nebude a dobre sa zapotíme.
ŠTART!
Po štarte sme si trochu privoňali bývalej Francúzskej zóne a stáčame sa do Britskej zóny:
Nie, ešte nie sme v bývalom Východnom Berlíne. Stále sme v Britskej zóne. Zjavne ani v nej nebolo všetko ružové, či tehlové, ale aj panelové. Mimochododom, takéto "skvosty" už nenájdete ani v Petržalke. Kto dlhšie nebol, všetko je tam už pekne zateplené a vymaľované, aj keď nejaké mestské čaro by ste tam inak len márne hľadali. Staré mesto je staré mesto. A Bratislava ho má nádherné. To len tak naokraj, keď sme už v tom Berlíne...
Pozrite aké vyšportované telá bežali mojim tempom!.. Nebyť pivného pupku tak by som mu to dnes naložil, frajerovi...
Prebehujúc cez most rieky Sprévy vbiehame do bývalej sovietskej zóny,
kde by človek čakal panelovú kultúru, ale tej, aspoň zatiaľ, nikde.
Ale neupravené "zelené pásy" pozdĺž električkových tratí predsa tu len o niečom vypovedajú - podobne ako na bratislavských radiálach.
Tak konečne je to tu...: slávny komunistický bulvár... Škoda že taký nemáme v bratislavskej Dúbravke... Lebo naozaj vyzerá lepšie ako ten náš - nekoncepčný, s nevkusnými neharmonizujúcimi škatuľami, ktoré ho lemujú hneď od začiatku sídliska po pravej strane až po jeho stred.
A takto to mohlo v Dúbravke vyzerať v jej centrálnej časti. Na komunistické časy ide o pomerne pekné námestie. Čo poviete? Otázne je len to, či kvôli tejto výstavbe nepadli za obeť oveľa krajšie domy, ktoré možno prežili bombardovanie.
Lúčime sa s "géniom loci" či "duchom" komunistických architektov a za potlesku okoloidúcich divákov, ktorých je tu inak ešte hustejšie ako na Košickom maratóne, vbiehame do bývalej Americkej zóny. Tá je najkrajšia; pripomína pražské štvrte:
Príjemne ma tu prekvapuje množstvo starých obytných budov (až zabúdam, že tu nie som na dovolenke... ale na služobnej ceste... teda že sa mám venovať maratónu) a to sa pohybujeme 6 až 9 kilometrov vzdušnou čiarou od úplného centra mesta; aj keď stále sme ešte v centrálnej časti veľkomesta. Nie je divu, veď Berlín mal milión obyvateľov už v r. 1887 a v roku 1905 to už bolo dva krát toľko. Dnes má takmer 4 mil. obyvateľov; bez priľahlej aglomerácie.
Takéto a podobné zákutia som tu naozaj nečakal.
28. kilometer... Ešte je to v pohode, ale najradšej by som už bol v cieli...
A blížime sa späť do centra:
V závere maratónu ma chuť na fotenie opustila, ale vrátila sa na 40. kilometri, keď sa dostávame (nechcem povedať že vbiehame, lebo nie len ja, ale viacerí súputníci bojujeme s kŕčami) na krásne námestie, jedno z dvoch najkrajších v Berlíne. Volá sa Gendarmenmarkt. Niektorí ho označujú dokonca ako jedno z najkrajších námestí v Európe.
Brandenburgská brána znamená, že do cieľa je to už len asi 300 metrov. Tak som sa tešil na túto chvíľu, ale prichádza rozčarovanie, lebo energie mám pomerne ešte dosť, no kŕče ma z behu dokonale vyradili. Posledné 4 kilometre som viacmenej iba kráčal a chôdzou som napokon aj došiel do cieľa najrýchlejšieho, teda dá sa povedať že aj najslávnejšieho maratónu sveta. Čas 4:23:32 znamená cca 36 minútové manko za mojim doterajším maximom z Belehradu z r. 2011.
Na Námestí republiky v pozadí Bundestagom.
S tímom Obehni svet.
Hodinku po maratóne som sa pustil do 2. kola prehliadky mesta;
ale tentokrát len vyložene chodeckej:
Je zaujímavé, že jadro, už len bývalého starého, Berlína, pripadlo Sovietskej zóne. Tu je z neho "pár" záberov, konkrétne zo štvrte Mitte, a ešte presnejšie - podštvrte Nikolaiviertel, ktorá počas studenej vojny bola údajne "územím nikoho", tzv. mŕtva zóna, ale dnes je to už úplne inak, tá štvrť žije, je tu mnoho kaviarní, pivární, ľudia sa tu stretávajú v parkoch, ale sú tu aj zaujímavé zákutia:
Múzejný ostrov je zaradený na zoznam UNESCO.
Nové nemusím, ale toto je celkom zaujímavé.
Ešte trošičku náklonu a potom to bude dokonalé...
V Berlíne je nie len stále čo obdivovať, ale aj rekonštruovať.
Vľavo je replika bývalého Kráľovského paláca, ktorý bol zničený počas vojny.
Berlínska katedrála, ako súčasť Múzejného ostrova. Dnešná podoba vznikla v r. 1905. Stará bola zbúraná, aby sa nová viac podobala katerdrále sv. Petra v Ríme. Počas 2. svetovej vojny bola vážne poškodená. Obnovená bola až v roku 1993. Je naozaj impozantná.
Našli ste čo ku kadedrále nepatrí a tvári sa akoby bolo jej súčasťou?
Neďaleko Berlínskej katedrály je bývalé centrum Východného Berlína - Alexanderplatz:
Neďaleký Alexanderplatz.
Akoby do Petržalky preniesli niektorý z kostolov bratislavského Starého mesta.
Pohľad z Alexandrovho námestia smerom do centra. Po pravej strane Nikolaikirche.
Neďaleko Alexandrovho námestia a Múzejného ostrova začína bulvár Pod lipami (Unter den Linden). Na jeho konci je vidieť Brandenburgskú bránu. Bulvár pripomína pražský Václavák.
Má však krásne priľahlé námestie Bebelplatz; podľa mňa najkrajšie námestie v Berlíne.
Na námestí sa nachádza krásna katedrála, katedrála sv. Hedviky. Bola postavená v rokoch 1747 až 1773 v klasicistickom architektonickom štýle. Je podobná Panteónu v Ríme. Je tu aj štátna opera:
Námestie sa neslávne preslávilo tým, že v máji 1933 tu došlo k obrovskému páleniu nežiadúcich kníh pod "patronártom" NSDAP. Na zahájenie akcie prišiel dokonca sám minister nacistickej propagandy Josef Goebbels, ktorý tu predniesol jeden zo svojich plamenných prejavov. Študenti tu za podpory členov SA, SS a Hitlerjugent pálili 20 000 kníh od takých autorov akými boli narp. Erich Maria Remarque, Karel Marx, či Albert Einstein.
Stále sme ešte v bývalom Východnom Berlíne. Celý tento bulvár sa v ňom nachádzal.
V pozadí už spomínaná replika bývalého Kráľovského paláca.
Na konci bulváru, ak prechádzku ním začíname z východu, je Brandenburgská brána.
Námestie pred Brandenburgskou bránou. Všimnite si ten hnedý dom v strede. Cez vojnu bol zničený a obnovený bol do pôvodnej podoby.
Bulvár pod lipami pred 2. sv. vojnou
Bulvár pod lipami po 2. sv. vojne.
Len Brandenburgská brána a Berlínsky múr...
Vraciam sa na námestie Gendarmenmarkt, kde bol zhruba 39. km maratónu.
Vo štvrti Tiergarten, vedľa centrálneho parku, bol v r. 2005 vybudovaný Pamätník židovským obetiam holokaustu pozostávajúci z 2 711 betónových blokov. Nachádza sa tu aj expozícia Topografia teroru, ktorá mapuje obdobie nacistického Nemecka. Je priamo na mieste, kde v čase 2. sv. vojny sídlila centrála jednotiek SS.
Neďaleko od pamätníka, teda aj nie ďaleko od historického centra, smerom na juh sa nachádza Postupimské námestie (Postdamer Platz). Leží na hranici Bývalého Západného Berlína a Východného Berlína.
Námestie predstavuje nové centrum Berlína.
Námestie Breitscheidplatz. Beží sa cez neho aj maratón. Za čias studenej vojny predstavalo námestie obchodné centrum Západného Berlína. 19. decembra 2016 bol na ňom vykonaný teroristický útok. Presne na mieste, ktoré je na obrázku vpravo, za cestou. V tej dobe sa tu konali tradičné adventné trhy. Útočník najel s kamiónom naloženým oceľou do davu ľudí. K útoku sa na druhý deň prihlásila organizácia Islamský štát. Zahynulo 12 osôb, medzi nimi i jedna Češka, a ďalších 48 bolo zranených, z toho 30 vážne.
Na záver ešte k mojim dvom zvyšným maratónskym experimentom v 2018 po Berlínskom maratóne:
Košický maratón
3 týždne po Berlínskom maratóne - čas: 4:04:50, teda takmer o 19 minút lepšie ako v Berlíne.
14.BAH - Bratislavský Hamburg & Petržalský maratón
4 týždne po Košickom maratóne - čas: 3:56:47, teda takmer o 27 minút lepší ako pred 7 týždňami v Berlíne.
Súvisiace články:
- Maratónske experimenty 1992 - 2009
- Belehrad, Belehradský maratón 2011 a osobák po 18 a pol roku
- Varšava, Varšavský a pravý Pražský maratón 2011
- Zákutia Edinburgu a Edinburgský a Košický maratón 2014
- Regensburg, Walhalla a Regensburgský maratón 2015
- Trangoška 2015 - reportáž z najstaršieho slovenského horského ultramaratónu https://blogadmin.idnes.cz/admin/c/467609/preview-page.html
- Budapešť - jedno z najčarovnejších svetových veľkomiest + Budapeštiansky maratón 2015
- 11. Petržalský maratón – v podaní Buldoga a Geparda
- 15 + 42 + 20 km po Barcelone za víkend po vlastných
Polmaratónske experimenty:
- Zákutia Ľubľany, Ľubľanský pol/maratón a iné bežecké experimenty 2010
- Prekvapivo krásne mesto Graz a Grazský polmaratón 2012
- České Budějovice, Košice a polmaratónske experimenty 2013
- Najväčšie bežecké súboje medzi Buldogom a Gepardom II: https://marcelburkert.blog.pravda.sk/2021/03/19/buldog-vs-gepard-najvacsie-bezecke-suboje-ii-2019-2020/
