Krumlov má minimálne 4 krát menej obyvateľov.
Budejovice sú však z hľadiska návštevnosti dosť hlboko v jeho tieni. To ale neznamená, že nestoja za návštevu. Naopak. Stoja, len vo svojom susedstve majú svetové mesto, kde na malej ploche je toho neuveriteľne veľa na obdivovanie. Takže o to lepšie. Je možné sa ísť pozrieť aj tam. Má to iba na skok.
Aj keď Budejovice sú stále relatívne malým mestom, je sympatické a potešujúce, že jeho širšie starobylé centrum obklopujú nie paneláky, ale viaceré ulice z prelomu 19. a 20. storočia - nasledujúce 2 foto:
Ale poďme do užšieho centra:
Uličky v okolí hlavného námestia - Otakara Přemysla II a účastníci rodinného behu, ktorý sa konal asi 2 hodiny pred hlavným bodom programu.
Napravo najznámejšia budejovická krčma - "Mastní krámy".
Zákutia Budejovíc.
Štvorcové historické námestie Otakara Přemysla II. Má rozlohu 1,7 hektára, t.j. 135 x 135 metrov; ak by malo byť presne štvorcové. Pre porovnanie, napr. štvorcové žilinské hlavné námestie má rozmery cca 100 x 100 metrov. Českobudejovické bolo v bývalom Československu druhým najväčším - po Vysokom mýtě, šiestom najväčšom meste pardubického kraja.
K júnovému polmaratónu v juhočeskej metropole:
„Generálkou" na neho bol Račiansky polmaratón račianskymi vinicami (1:45:59).
V rodisku piva Budvar sa štartovalo dosť netypicky - večer o 20:00 hod. Aj keď júnové počasie (8.6.2013) malo dosť ďaleko do ideálnosti, trúfal som si na čas od 1:40 do 1:44. Bol som totiž plný elánu vyplývajúceho z aprílovej „generálky", kde z časti v krosových podmienkach som bežal polmaratón za 1:45:59 a od začiatku januára do konca mája som mal v porovnaní s minulými ročníkmi odbehnutých na moje pomery slušných 648 km (zarátané aj kilometre na bicykli a turistika; po prepočte).
Do do 8. km bežal so skupinkou na výsledný čas 1:40, ale už od zhruba 3. kilometra som si uvedomil, že to neudržím. Ale napriek tomu som sa chcel „viesť" čo najdlhšie; čo bola chyba. Lebo bolo dusno s teplotou 21°C. Nepríjemná kombinácia. Napriek tomu som ešte na 8. kilometri horší čas ako 1:44 nepripúšťal. Postupne však moje predstavy boli skromnejšie a skromnejšie. Ak by som s balónikmi s nápisom 1:40 pokračoval aj po 8. kilometri čo i len ďalšie tri tak v danom počasí by sa ľahko mohlo stať, že by som sa úplne odrovnal a prvýkrát polmaratón nedokončil a skončil ho hneď po jeho prvej polke. Preto som od 8. km výrazne zvoľnil, skoro o minútu na kilometer, aby som polmaratón vôbec dokončil. Podobne usúdil aj jeden z vodičov, ktorý akože si odbehuje uľaviť do kríčkov v parku z ktorých následne podozrivo rýchlo vybehol, ale už bez balónika, čím sa týmto počinom zbavil zodpovednosti, stal v dave anonymným a teda bez zábran už mohol ďalej pokračovať svojim komfortnejším tempom vychutnávajúc si atmosféru dusných pretekov. Ťažko povedať či toto tempo ustál aspoň druhý z vodičov alebo či zvolil nejaký iný maskovací manéver na „zbavenie sa zodpovednosti" a nechanie svojich verných na holičkách.
Po 12. kilometri som sa už trochu zotavil a povedal si: Do Budejíc si predsa neprišiel len na pivo! tak zaber nech nedopadneš horšie ako na generálke! A tak som zrýchlil asi o pol minúty na kilometer. Ale na 16. km. sa začali ozývať kŕče a vyčerpanosť. Posledných 5 kilometrov akoby som nebežal polku ale celý maratón. Do kroku som síce neprešiel, s tým som bojoval, aby to tak nebolo, na to som ešte príliš mladý, ale tempo sa pomaly blížilo k šiestim minútam na kilometer. Ale ak by trať bola čo i len o 200 možno 300 metrov dlhšia, tak by som už musel prejsť do chôdze, aby ma na zem nezložili nie len kŕče ale aj vyčerpanie. Posledných 50 metrov som sa ešte vyburcoval, pokúsil sa „zašprintovať", "urobiť dojem", ale tento hazardérsky počin ma takmer stál pád za cieľovou čiarou. O náročnosti behu svedčili aj moje prepotené „trampky" - boli akoby som ich z vody práve vytiahol .
5km 00:23:29, 23:29
10km 00:48:06, 24:35
15km 01:15:04, 27:58
20km 01:43:00 27:56, posledný km a 48 m za 06:55,
cieľ - 01:49:48.
Ešte dva pohľady iných účastníkov Mattoni 1/2 maratónu České Budějovice 2013:
Dan Orálek: „Bylo tak dusno, že už před startem jsem byl celý mokrý. Mraky se honily ale nic nespadlo."
Spravodajca: „Podobně jako ve zbytku republiky dnes (8.6.2013) panovalo na jihu Čech teplo, což v kombinaci s vysokou vlhkostí a zataženou oblohou nedávalo příliš šancí na skvělé časy. Jan Kreisinger skončil jako nejlepší z českých závodníkův sobotním závodě Mattoni 1/2Maraton České Budějovice. Jeho plánovaný útok na letošní nejrychlejší půlmaratonský výkon Pavlišty (1:05:35) v domácích tabulkách však nevyšel, dusné počasí se podepsalo na výsledném čase 1:08:57. Předpoklady na to měl, vždyť jeho osobní půlmaratonské maximum z Berlína 2010 je 1:03:42!"
Zaujímavosťou pretekov bola aj účast Róberta Štefka, ktorý zrejme len niekoho doprevádzal, keď skončil s časom 1:38.
V cieľovej rovinke.
Budejovice z výšky - aj s Vltavou a s Malšou.
Generálkou na vrchol sezóny - na Košický polmaratón, bol augustový polmaratón v Rajci (1:43:06).
K nemu len toľko, že na ňom som sa od nemenovaného bežca... Petra Šafárika, starého to bežeckého kamaráta a súpera, dozvedel celkom poučnú vec, a totižto že: "zatiaľ čo "nepřítel naslouchá"... konkurencia nespí!...
K tomu by som ešte sám za seba dodal, že aj preto je dobré, si po každom väčšom preteku dopriať, či už s konkurenciou, alebo aj bez nej, poctivé pivo. Keď sa na neho totiž počas pretekov bežec teší, má o motiváciu navyše dobehnúť do cieľa čo najrýchlejšie. Tento aspekt zvykne konkurencia často krát podceňovať:-)
Košický polmaratón 2013 (v rámci MMM):
Moyzesova ulica, pripomínajúca skôr bulvár, po ktorej sa beží aj maratón. Fotené hodinu a pol pred štartom.
Zákutia starých Košíc.
Počasie na MMM v Košiciach 2013 bolo pravým opakom počasia v Č- Budejoviciach - bezvetrie, ideálna teplota odhadom okolo 8°C na štarte na slnku a v cieli odhadom okolo 15°C na slnku (slnko svietilo počas celých pretekov). A keďže sa bežalo už o 09.00 hod., išiel som bežať iba na surovej ovocnej štave a počas behu som pil iba vodu. Keďže pivo opäť raz nepodávali:-)
Deň pred štartom odhady na výsledný čas na Košickom polmaratóne boli takéto:
Pod 1:42 - 70%-ná šanca
Pod 1:40 - 50%
Pod 1:39 - 40%
Osobák - 35%
Pod 1:38 - 20%
Pod 1:37 - 10%
Pod 1:36 - 0%
Pred štartom ma najprv nepríjemne prekvapila nová bežecká obuv. Keď som si dával čip tak som musel šnúrky vybrať z niekoľkých dierok do ktorých som ich potom ale nemohol dostať, lebo sa mi pri „operácii omega" rozpadli pliešky, ktoré držali konce šnúrok pohromade. Nič príjemné, hlavne keď do štartu preteku, na ktorom som si trúfal prekonať osobák z Ľubľany (1:38:49) spred troch rokov, zostávalo 30 minút. Zapaľovač alebo zápalky len sotva u maratóncov zoženiete na ošmahnutie koncov a tak som sa 5 minút trápil so zicherkami až sa mi podarilo moju obuv spojazdniť v plnom rozsahu - teda na všetky dierky. Tak pozor na to, kto má nové tenisky a veci si necháva na poslednú chvíľu ako ja. Potom ma však postretlo príjemné prekvapenie.
Ako si tak stojím v dave čakajúc na výstrel, tesne pred štartom, na mieste, na ktorom už som stál 10 minút, v dave, ktorý sa už 10 minút nehýbal, tu meter odomňa kohože to vidím?!... Je to naozaj on - môj obľúbený bloger - environmentálny aktivista - Rudolf Pado (vo svojich najlepších bežeckých rokoch aj skvelý maratónec - s časom hlboko pod 3 hodiny, aj keď maratóny v živote nebral nijako vážne, skôr iba ako spestrenie života). Aj keď sme spolu doposiaľ viackrát komunikovali cez e-mail, a blogerské diskusie, a to už zhruba 5 rokov, doteraz sme sa osobne ešte nestretli.
Keď sa kamaráti stretnú tesne pred bežeckými pretekmi tak po pozdrave zvyčajne nenasleduje otázka - Ako sa máš..., ale: Na aký čas bežíš?... Rudo hovorí: Na 1:35. Čo?!... 1:35?!, hovorím si v prvom momente - škoda že nebeží na 1:37 až 1:38, na môj osobák, 1:35 bude na mňa rýchle tempo, ak by ma Rudo ťahal. Vzápätí mi hlavou blyslo, že to nemôže byť náhoda, že Ruda naživo prvý krát v živote stretávam práve tu na tomto mieste a v tomto čase - pár minút pred pretekmi, na ktorých by som si mohol spraviť osobák v polmaratóne a dosť pravdepodobne môj posledný v živote, keďže svoj najlepší bežecký vek už mám za sebou (som ročník 1968 a Rudo 1969). Celkom určite to teda musí byť signál, že sa ho mám držať až do doby kým mi bude jeho tempo vyhovovať, čo napokon môže byť kľúčom k naplneniu šance spraviť si v Košiciach osobák! Tejto možnosti som pôvodne dával 35%-nú šancu, ale takto tá šanca vzrástla na 1:1; keďže Rudo je skúsený tempár a bol ochotný ma potiahnuť pokým mi bude jeho tempo vyhovovať.
A takto ma Rudo potiahol až na métu 11. kilometra. Vydržal by som jeho tempo ešte 3 až 4 kilometre, ale preventívne som na chvíľu radšej spomalil, aby som sa „vydýchal" a nabral síl na záverečné kilometre, pričom som si už bol takmer istý, že v mojich 45-tich rokoch dnes "pokorím" svoj doterajší osobný polmaratónsky rekord.
Na 14. kilometri som dobehol môjho kamaráta Haryho, ktorému k osobáku (1:38:10), ktorý si vytvoril podobne ako ja - v Ľubľane v 2010 (kde ma predbehol o 40 sekúnd), napokon v cieli chýbalo 5 sekúnd! Aj to sa stáva.
Rudo skončil s časom 1:33:26
a mne sa naozaj podarilo prekonať osobák - a to nie hocijako, ale dokonca o 3 minúty a 4 sekundy a teda upravil som ho na 1:35:45. Aj vďaka Rudovi.
Tempo v Košiciach na kilometer:
4:30,5 - do 11. km
4:35 - od 12. km
4:32,5 - priemerné tempo.
Tréningová príprava na tento polmaratón: Od júna do 5. októbra (t.j. deň pred polmaratónom) som každý týždeň odbehol v priemere 39,5 km, do ktorých po prepočte vždy zarátavam aj občasnú horskú turistiku, občasné bicyklovanie a príležitostný tenis. Pre porovnanie: v príprave na polmaratón v Ľubľane 2010, kde som zabehol svoj predošlý osobný rekord (1:38:49) som v časovo porovnateľnej príprave trénoval týždenne o 11,5 km menej ako na Košice 2013.
Rozlúčka s pomerne bohatou polmaratónskou sezónou 2013 padla na
Viedenský jesenný polmaratón v parku Prater, 17. novembra:
Aj keď som od Košického polmaratónu poľavil v tréningu, najdlhší beh som za 6 týždňov mal desaťkilometrový, trúfal som si zabehnúť čas pod 1:40.
Na foto s Paľom Hajdukom (napravo), s ktorým zvádzame vyrovnané súboje, raz vyhrá on, raz ja, ale vo Viedni som sa na neho nechytal. Po prvých 500 metroch pretekov mi ušiel. Možno preto, aby mi mohol pred mojim finišovaním do cieľa urobiť takúto momentku:
Dosiahnuť čas pod 1:40 sa mi nepodarilo. Ale veľa nechýbalo. Výsledný čas som mal 1:40:54 a Paľo 1:37:20.
