tak je tomu aj u týchto troch prstov jedného poloostrova.
Kassandra, má najmenej členitý charakter, ale najviac turistických letovísk,
Sithonia má letovísk menej, ale má členitejšie pobrežie a pomerne zachovalú prírodu,
no a Athos - mníšsky štát, ten pre zmenu nemá žiadne turistické letoviská, ale za to má výrazne členitý charakter a aj keď je pre turistov viacmenej uzavretý, je najviac obdivovaný.
Chalkidiky majú rozlohu takmer 3.000 km štvorcových, čo predstavuje asi trinástinu Slovenska. Žije tu 92.000 obyvateľov. Teda ide o dosť riedko obývanú oblasť, ak nepočítame turistov. (Celé Grécko, vrátane svojich ostrovov, má približne10 mil. obyvateľov a je 3 krát väčšie než Slovensko).
Sever Chalkidík.
Chalkidiki - Sithonia
Kozí salaš
Pohľad zo Sithonie na centrálnu časť Kassandry.
Cesta do Meteory / Tessálie:
Pohorie Olymp dosahujúcim takmer 3.000 metrov
Cestou z pomerne suchej oblasti Macedónie, resp. z Chalkidík, do Tessálie a Meteory, teda na juh, by sa dala očakávať ešte suchšia krajina. Desať kilometrové údolie Témbi (v minulosti Tempe), medzi pohoriami Ossa (na ľavo) a Olympom, situované 450 km severne od Athén, však oplýva lesmi podobnými tým našim a tečie tu, aj uprostred leta, rieka plná vody. Útesy tu dosahujú výšky až 500 m, pričom miestami je šírka údolia len 25 m. Podľa legendy bolo údolie domovom Aristaeusa, syna Appola a Cyrene, a tiež miestom mnohých bojov Athénčanov, Sparťanov, Rimanov a ďalších, pre svoju strategickú polohu. (V r. 2003 sa v údolí stala mimoriadne tragická dopravná nehoda, kde na úzkej ceste došlo ku kolízii autobusu - školského zájazdu s kamiónom naloženým drevom, ktoré po uvolnení zmietlo autobus pričom usmrtilo 21 študentov vo veku 14-16 rokov. Mnoho ďalších bolo vážne zranených).
Rieka Pineios sa tesne po opustení údolia vlieva do Egejského mora. Premávajú po nej aj malé výletné lode.
Na ľavej strane rieky je kostol Aghia Paraskevi vybudovaný v 13. storočí, ktorý je zčasti zasadený do skaly. Vedie k nemu závesný most.
Larissa - 250 tisícové mesto ktorým sa od spomínaných pohorí prechádza k Meteore. Kompaktné starobylé centrá miest alebo mestečiek, ako sú napr. aj u nás, to som v Grécku na miestach, ktoré sme navštívili, nevidel. Podľa rozprávania sprievodkyne to majú z veľkej časti na svedomí turecké vojská, ktoré tu v minulosti plienili a mnoho miest, prakticky až na božie stánky, ľahli popolom. Napriek tomu je v Grécku veľa čo obdivovať.
Ráz krajiny sa prechodom cez Tessáliu mení do podoby niečo medzi polopúšťou a stepou, ak nepočítame úrodný pás okolo spomínanej rieky Pineios, ktorá oblasťou preteká.
Až sa človek diví, kde sa v tej suchej krajine rieka berie.
Dosť to tu pripomína americký divoký západ. Sú tu údajne najhorúcejšie letá v krajine, čo vyplýva z toho, že oblasť sa nachádza v centrálnej časti - vo vnútrozemí Grécka.
Meteora a pohorie Kalapáky:
Pohorie Kalapáky, kde na skalách dosahujúcich výšku až 400 m (ich nadmorská výška je okolo 530 m) sa nachádzajú svetoznáme ortodoxné kláštory, ktoré začali vznikať v 14. storočí. Meteora (skaly vo vzduchu) sú označované ako jeden z najobdivovanejších geologických fenoménov na našej planéte.
Dedinka Kastraki priamo pod Meteorou, ktorá je označovaná ako mníšsky štát, aj keď možno ide iba o mníšske centrum. Tu neďaleko ponúkajú ochutnávku cukríkov zo živice stromov a chutného miestneho vína vyrábaného tamojšími mníchmi.
Mestečko Kalambaka pod Meteorou.
Celkovo sa v Meteore zachovalo 13 kláštorov, aj keď nie som si istý či medzi nich nepočítajú aj ruiny. V každom prípade, prístupných verejnosti, resp. obývaných je 6 kláštorov.
V niektorých kláštoroch sa zachovali laná, rebríky, klatky na vyťahovanie košov so zásobami a návštevníkmi, ktoré používali ešte začiatkom 20. storočia.
Je zaujímavé, že schody umožňujúce prístup do kláštorov, ktoré sú hore na skalách, boli do skál vytesané len pomene nedávno, na začiatku 20. storočia. Preto je pozoruhodné, ako tie kláštory, ktoré boli postavené dávno pred tým, boli vlastne postavené.
Starostlivo upravené záhrady mníchov. V kláštoroch okrem iného uchovávajú rukopisy veľkej kultúrnej hodnoty.
Thessaloniky:
Thessaloniky sú situované na západnej strane poloostrova Chalkidiky v Solúnskom zálive. Bolo založené v roku 316 pred Kr. švagrom Alexandra Veľkého a pomenované podľa mena jeho sestry. Má niečo cez 1 mil. obyvateľov, je druhým najväčším mestom Grécka a hlavným mestom kraja Macedónia.
Pohľad zo solúnskej akropoly na chrám sv. Petra.
Reprezentatívne "vzorky" centra Tessaloník - teda samostatne stojace historické pamiatky ako ostrovčeky v mori zástavby prevažne z 20. storočia.
Mesto bolo od roku 146 hlavným mestom rímskej provincie Macedónia a najvýznamnejším mestom Byzantskej ríše po Konstantinopole.
V prvom storočí v meste 3 týždne kázal aj Ježišov učedník Pavol.
Aristotelovo námestie - hlavné námestie v meste.
Kostol svätého Dimitrija je údajne najväčší kostol v Grécku. Niektoré jeho časti pochádzajú z 5. storočia. V roku 1919 prešiel rekonštrukciou, ktorú si vyžiadal požiar. Pod kostolom sú bývalé rímske kúpele a rôzne iné zaujímavosti. Čo vyjadruje dvojitý kríž, na to som nikdy nedostal zmysluplnú jednoznačnú odpoveď, aj keď je v našej zástave. Rovnoramenný kríž (vpravo a vľavo na dvojitým) sa vysvetľuje ako znázornenie troch základných Zákonov stvorenia. (Samozrejme, v minulosti dochádzalo k jeho zneužívaniu; ale napriek tomu rovnoramenný kríž pretrval a je napr. aj znakom "Červeného kríža", alebo v štátnej zástave Švajčiarska).
Centrum je plné antických rúin.
Solún mal kedysi početnú slovanskú komunitu.
Galeriov Víťazný oblúk a na pravo kostol sv. Juraja postavený pôvodne ako mauzóleum pre cisára Galeria. Ide o najsaršiu budovu v meste. Od 5. storočia slúžila ako kresťanský chrám, ale v 16. storočí ju pozmenili na mešitu. Minaret vľavo od kostola je jediný, ktorý sa v meste zachoval.
Promenáda Thessaloník. Neďaleko odtiaľ je veľkolepý pamätník venovaný Alexandrovi Veľkému.
Trochu krivá, ale je to symbol mesta - Biela veža. Nachádza sa v nej byzantské múzeum.
K Athosu:
Toto je ešte východné pobrežie Sithonie a dedinka Ormos Panagias odkiaľ začína plavba k Athosu.
Vzďaľujúca sa Sithonia.
Ostrovčeky medzi oboma poloostrovmi.
Námestie, resp. centrum mestečka Ouranoupoli, na začiatku poloostrova Athos, teda mimo územia mníšskeho štátu, resp. mníšskej autonómie.
Pri prístave mestečka.
"Medzi nebom a zemou" - Poloostrov Athos - "Záhrada matky božej (Virgin Mary)", alebo posvätná hora, za akú ju považujú mnohé východné ortodoxné (pravoslávne, pravoverné) cirkvi). Vľavo dole je vidieť prvý z kláštorov, ktoré začali budovať v 11. storočí. Ide o autonómnu kláštornú, rehoľnú republiku. Iba 110 turistov denne má vstup na Mount Athos, alebo Agion Oros, posvätnú horu, z toho len 10 neortodoxných; a ani lode sa k nej nemôžu veľmi priblížiť. Keďže som mal len obyčajný fotoaparát s malým priblížením, detaily kláštorov nie je na obrázkoch dobre vidieť.
Athos oplýva hlbokými a neporušenými lesmi, ktoré tu vraj existujú aj bez lesníkov. (Nečudoval by som sa).
Kto chce navštíviť poloostrov, musí sa vzdať hlasnej debaty, rádia, spievania, tancovania, krátkeho oblečenia, a plávania.
Edikt z 11. storočia stanovil, že na Athos by nemalo vstúpiť nežné pohlavie, vrátane zvierat; až na mačky, ktoré boli užitočné proti drobnej hávedi.
V ľavo hore v poradí šiesty kláštor, ktorý sa mi podarilo nafotiť. Spolu je ich na poloostrove 20.
Navyššia hora poloostrova na samej jeho špičke nesúca rovnomenný názov - Athos (2.033 m) a pod ňou naľavo ďalší z kláštorov, kde vidieť aj poľnohospodárske terasy mníchov.
