Lesov je tu málo; ak nepočítame pohorie Black Hills na západe štátu. Je to dané suchým vnútrozemským podnebím pre ktoré sú typické veľmi chladné zimy a horúce letá. Ide o veľmi riedko osídlený štát s desiatkami kilometrov neobývaných oblastí. Do týchto nás zavedie tento článok.
Rieka Missouri za ktorou (v smere východ - západ) začínajú juhodakotské prérie.
1880 Town:
Našou prvou väčšou zastávkou v Južnej Dakote na ceste autom z Chicaga na západ bol "skanzen" 1880 Town. Ide o autentické pôvodné juhodakotské mestečko z obdobia rokov 1880 až 1920.
Miestna banka.
Hlavná ulica.
Pošta.
V mestečku je múzeum, kde sa nachádzajú aj zbierky z obdobia generála Custera. Podľa obrázku ide o veteránov bitky pri Little Big Horn (1876) na stretnutí po desiatkach rokoch (1948). Tretí sprava je údajne Ján Sediaci Býk.
A tu je ďalší sediaci býk, resp. byček v stále funkčnom miestom hoteli, aspoň čo sa týka krčmy. (Možno ide o inkarnáciu Jána Sediaceho Býka...).
Okrem pár opilcov sa tu v minulosti točilo aj niekoľko westernových filmov; vraj aj Tanec s vlkmi.
Pred západom slnka sme sa vlnitou diaľnicou posunuli ešte pár míľ na západ na prenocovanie do mestečka Wall.
Z črtajúceho sa tornáda nakoniec nič nebolo.
Ráno v Národnom parku Badlands:
"Zlá krajina", v reči Siouxov "Mako", sa tiahne na západe Južnej Dakoty pozdĺž Bielej rieky a to v dĺžke 160 km. Ide o rozsiahlu popopúštnu oblasť z ktorej len 6 % tvorí Národný park Badlands. Krajina je v príkrom protiklade k pomerne neďalekým Black Hills (cca 120 km) a okolitým nekonečným prériám.
Toto územie navštívil aj sám pán generál Custer. Územie popísal ako peklo s dočasne vyhasnutým ohňom.
Ešte pred 210 rokmi sa po severoamerických prériách potulovalo 60 mil. bizónov, ktoré prérijní indiáni lovili dlhé storočia. Za krátky čas biely muž bizónov takmer vyhubil, aby dostal vyhladovaných indiánov - domorodcov do rezervácií pod kontrolu.
Od vyhlásenia ochrany nad týmto územím (1939) vidieť na tunajších zelených pastvinách opäť bizóny, vidlorohy a občas tu zakrúži napr. aj orol skalný. Jedného, tipujem vidloroha, je trochu vidieť aj na obrázku vpravo v strede nad priepasťou.
Krajina je pravým rajom paleontológov.
Rozlúčka s Badlands.
Cestou do Čiernych hôr míňame okraje mesta Rapid City.
V USA som už na druhý deň v horách prvý krát v živote videl medveďa vo voľnej prírode. Tento krotký to ale nebol. Ide o ohradenú rezerváciu v Čiernych horách. Fotené z auta. Na Slovensku som "premnožených medveďov" videl iba v ZOO Bojnice. Vlastne iba jedného.
Black Hills:
Národný pamätník Mt. Rushmore predstavuje 18 m vysoké sochy hláv štyroch amerických prezidentov, ktoré sú vytesané do žulového horského svahu v Čiernych horách vo výške 1 730 m.n.m. Práce na sochách, ktoré sú väčšie než slávna sfinga v Egypte, trvali od r. 1927 do r. 1939. Ročne pamätník navštívi 2 mil. návštevníkov, zväčša Američanov, teda toľko, koľko turistov ročne navštívi celé Slovensko. Američania si svoju históriu a vlastenectvo vážne chránia a vážia.
Zľava do prava: G. Washington (1732-1799), T. Jefferson (1743-1826), T. Roosevelt (1858-1919) a A. Lincoln (1809-1865).
Voľne žijúce osly.
Najvyššie vrchy Black Hills, aj keď sa to nezdá, lebo sú zväčša zalesnené, dosahujú výšku 2.200 m.
Z tohto záberu je vidieť na akej vysokej skale sú sochy prezidentov vytesané. Nachádzajú sa 152 metrov nad kamennou terasou vyhradenou pre návštevníkov.
"Čierne vrchy boli vždy posvätným miestom Siouxov. Tu žil aj legendárny Wakan Tanka, Veľký duch. Práve pod masívom, kde je vytesané súsošie, hľadal svoje vízie a vykonával najdôležitejšie obrady. V roku 1868 podpísali indiánski náčelníci s americkou vládou zmluvu, podľa ktorej sa toto územie vyčleňuje Siouxom na absolútne a nerušené užívanie...". Janka Klinková - Zo zápiskov z ciest po USA.
Voľne potulujúce sa bizóny v blízkosti susediaceho Národného parku Wind Cave.
