čas, keď sa nám naskytla príležitosť hlbšie sa "ponoriť", resp. zatúlať sa do tohto veľkomesta a nazrieť do tých jeho starých zákutí, do ktorých nohy väčšiny turistov nesmerujú. Nuž bol som dosť až veľmi prekvapený akými malebnými starými uličkami a čarovnými zákutiami, kde akoby zastal čas, portugalské hlavné mesto oplýva. Dovtedy som si myslel, že v Lisabone všetko staré zničilo silné zemetrasenie a následné tsunami, ktoré udreli v polovici 18. storočia. Avšak ako som s dozvedel až neskôr, toto zemetrasenie prežila štvrť Alfama, resp. zemetrasenie ju nepostihlo v takej sile ako zapôsobilo v iných častiach mesta.
Túlajúc sa po štvrti Alfama som mal neraz pocit, že sa túlam starobylou Banskou Štiavnicou..., zrazu že sa ocitám v uličkách Levoče..., aby som za rohom zistil, že som vlastne v Kežmarku, alebo na Jarkovej v Prešove?... Samozrejme, len ak to "trochu" pri "troche" predstavivosti preženiem. Tá atmosféra tam ale na mňa neraz tak dýchla. A pritom som bol v srdci veľkomesta.
Dnes vo štvrti zväčša žijú tí Lisabončania, ktorí nepatria k tým majetnejším spoločne s prisťahovalcami najmä z afrických krajín. V akom pomere, ťažko povedať. Ale sú tú aj vyslovene výstavné uličky a domy. Podobne ako je to aj v slovenských starobylých mestečkách.
Tie lisabonské električečky nemajú chybu. Sú skutočne prostriedkom mestskej hromadnej dopravy, nie pre potešenie turistov. A premávajú po takých uličkách, kde by človek neznalý pomerov električky nikdy nečakal. Špeciálne jazda električkou č. 28 to je veľa muziky za málo peňazí. Premáva zaujímavými starými štvrťami krivoľakými uličkami, do kopca, z kopca, do kopca, z kopca, pričom sem tam takmer ošúcha nejakú tú už aj tak ošarpanú budovu...
Aj keď ide o chudobnejšiu štvrť, je v nej čisto a v oknách, pred domami a na balkónoch je často vidieť kvetináče; samozrejme s kvetmi...
To tmavo-modré v pozadí skoro každý označuje za rieku Tejo, ale rieka z toho množstva slanej vody čo tam je tvorí len nepatrnú časť. Tejo je na naše pomery bežná rieka avšak na pyrenejské takmer veľrieka, vyvierajúca v Španielsku a pretekajúca napríklad aj Toledom.
Je čas presunúť sa zo štvrte Alfama aj do iných častí mesta:
Už ste si možno na viacerých fotografiách všimli, že v Lisabone platí, že modrá je dobrá; viac než dobrá, a po každých voľbách...
Pozor! to nie je električka, ale zjavne pozemná lanovka. Je to neuveriteľné, ale tento druh dopravy v portugalskej metropole funguje už od 2. polovice 19. storočia.
Pôsobivé námestíčka.
Niečo aj z tzv. povinnej jazdy:
Dolné mesto a Námestie Pedra IV. (Praça de D. Pedro IV) v prezývke Praça do Rossio.
Ulice vybudované po ničivom zemetrasení už nemajú ten šarm. Aj keď, so sídliskovými socialistickými "ulicami" ho je v nich dosť.
Veža Belém (Torre de Belém) (odvodené od slova Betlehem). Ide o pamiatku zo začiatku 16. stor. zapísanú, spolu s protiľahlým kláštorom Jerónimos (Mosteiro dos Jerónimos), v zozname UNESCO. Podnetom k jej výstavbe bola expedícia moreplavca Vasca da Gamu do Indie.
Kláštor sa staval v 2. polovici 16. storočia a považuje za perlu goticko-renesančného manuelského stavebného štýlu. naozaj unikátna stavba aj keď z foto to až tak nevyzerá, a s krásnou záhradou!
Most 25. apríla (Ponte 25 do Abril) je kópiou slávneho mostu Golden Gate v San Franciscu. Ono sa to nezdá, ale vedie cez neho nie len 6 prúdová cesta, ale aj železnica, jeho svetlá výška je 70 metrov, t. j. bez 15 metrov výška vyhliadkovej reštaurácie na bratislavskom Moste SNP. V lete most oslávi už svoje 50. výročie. Možno aj s portským...
Najznámejší mestský park Liberty Park (Parque da Liberdade), ktorý však bol po návšteve kráľa Monarchie Spojeného Kráľovstva a Britských dŕžav Edwarda VII. v roku 1902 premenovaný na Eduardo VII Park. Pokrýva plochu až 26 ha. Na jeho konci (z pohľadu zvrchu) je námestie Marquess of Pombal Square (Praça do Marquês de Pombal), pomenované podľa markíza de Pombal, uprostred s jeho sochou a za ním je aj z tohto pohľadu vidieť horný koniec najznámejšieho lisabonského bulváru - Liberty Avenue (Avenida da Liberdade). Liberty Avenue je krásny 1.100 metrov dlhý a 90 metrov široký bulvár postavený v rokoch 1879 až 1886 po vzore parížskych bulvárov.
V pozadí hrad Saint George's Castle (São Jorge Castle) situovaný na najvyššom zo 7 lisabonských vŕškov. Pochádza zo 6. storočia, ale ako vidieť, okrem opevnenia z neho veľa nezostalo. Na svedomí to má (opäť) najmä zemetrasenie v polovici 18. storočia.
Záverom:
Ak ak ste ešte v Lisabone neboli a možno tam niekedy zavítate, je takmer povinnou jazdou navštíviť neďaleké pohorie Sintra tvarom a výškou pripomínajúce M. Karpaty, ale plné eukalyptov a inej unikátnej vegetácie. Zásluhu na tunajšej mimoriadne bujnej vegetácii, veľmi neobvyklej na túto zemepisnú šírku, majú oceánske vplyvy. Aj keď pohorie nie je vysoké (najvyšší vrch má len 529 m), bližšie okolie Lisabonu je už asi v jeho zrážkovom tieni, lebo tak bujnú vegetáciu, pripomínajúca dažďový prales, aká je tu, v tesnej blízkosti Lisabonu zďaleka nie je. A nachádza sa v ňom aj krásny zámok.
Zámok Palácio Nacional da Pena bol postavený v 1. polovici 19 storočia. Považuje sa za jednu z najvýznamnejších stavieb v štýle romantizmu. V minulosti bol, ako inak, dovolenkovým sídlom kráľovskej rodiny. Nie len zámok, ale aj celá priľahlá prírodná, a skutočne čarovná oblasť je na zozname UNESCO.
Len cca 15 km od pohoria Sintra sa nachádza Mys Roca (Cabo da Roca). Ide o najzápadnejší pevninský výbežok nie len Portugalska, ale aj celej kontinentálnej Európy. Táto skutočnosť bola známa už starovekým Rimanom.
Už takmer 20 ročný lisabonský most Vasco da Gama Bridge s celkovou dĺžkou 17 km bol, minimálne svojho času, najdlhším v Európe. Mimochodom, letisko je pomerne blízko centra, takže ak ste ešte do Lisabonu neleteli a niekedy budete, neľakajte sa, napristáva sa na žiadnom z bulvárov...
Súvisiaci článok: http://rohac.blog.sme.sk/c/402824/fotoblog-viii-nepodarene-fotky-z-lisabonu.html
