zato však má dva krát toľko obyvateľov ako Slovensko, a hlavne - je 3. najbohatším regiónom, ale nie Talianska, ale Európy! - pokiaľ vychádzame z hrubého domáceho produktu. No a v Taliansku je Lombardsko samozrejme regiónom najbohatším.
Z väčších miest Lombardska som v minulosti navštívil len Bresciu - druhé najväčšie mesto regiónu (180 tisíc obyvateľov) a nedávno aj Bergamo, a to na ceste do Milána, resp. na Milánsky polmaratón (24.3.2019).
Vopred som si miesto v lietadle zarezervoval na pravej strane pri okne, lebo som tušil, čo ma môže na tej strane pri dobrom počasí čakať... A aj čakalo.
Pristátie v Bergame.
Z Bergama do Milána je to na skok - necelých 60 km, ale na rozdiel od mnohých slovenských návštevníkov Milána, ktorí 120 tisícové mestečko, v tieni omnoho slávnejšieho "súrodenca", opomínajú, ja som ho do svojho intinerára zaradil; aj keď som o dva dni mal bežať Milánsky polmaratón a mal by som šetriť silami a nemíňať ich na dlhé prechádzky, pešiu turistiku.
Bergamo:
V uličkách horného mesta Bergama, teda v Citta Alta. Treba ale podotknúť, že aj Dolné mesto Bergama je pomerne staré; teda aspoň jeho centrum.
Možno kocúr...
V pozadí je Bazilika Santa Maria Maggiore. Zvnonku trochu fádna, ale prvý dojem v Taliansku často krát klame; ako vidieť na obrázku nižšie:
Hlavné námestie starého mesta, resp. horného mesta.
Dosť bolo starého mesta; ide sa do "nového"...:
Ako už bolo vyššie uvedené, aj Nové mesto je tu, až na výnimky, staré.
Železníčná stanica Bergamo. A odchod vlakom do Milána...
Miláno:
Až ráno zisťujem, kde to vlastne som... Náramne sa to tu podobá na Bratislavskú novomestskú nefunkčnú vlakovú filiálku. Ale architektonický štýl hostelu (viď nižšie), v ktorom som ubytovaný, ma utvrdzuje, že predsa len som sa zobudil v Miláne...
Keď som spoznal Miláno, prekvapilo ma, že má "len" 1,3 milióna obyvateľov, lebo rozloha jeho starého mesta, resp. centra, je obdivuhodná. Nemalo by nás miasť úplné centrum mesta, okolo Milánskej katedrály, kde prevažujú novšie domy, keďže táto časť mesta bola zbombardovaná počas 2. sv. vojny. Katedrála zázrakom prežila. Takže kto zameria svoju návštevu Milána len na povinnú jazdu v úplnom centre mesta, príde o veľa. Osobne mám najradšej tie miesta miest, ktoré turisti veľmi nevyhľadavajú. Tie poskytujú autentické tváre. A Miláno ma v tomto smere veľmi prekvapilo. Pozitívne. A to som na odhaľovanie jeho krás mal iba 2 dni.
Vyrážam do ulíc, smerom k centru.
Porta Romana. Od nej, asi kilometer a pol južne, som bol ubytovaný.
Dohľad nad detským ihriskom musí byť!... Všimnite si toho psa.
Tak veľký strom som ešte na žiadnej streche nevidel. Dokonca ani na Slovensku...
Milánska univerzita.
Neoklasistický zámok takmer v samotnom srdci (centre) mesta.
Kostol Panny Márie milostí (Santa Maria delle Grazie). V priľahlom kláštore, v jeho jedálni, je na stene svetoznáma maľba Leonarda da Vinciho „Posledná večera“ Ježiša s dvanástimi apoštolmi. Počas 2. svetovej vojny bol kláštor zbombardovaný, ale stena s maľbou zázrakom prežila. Kláštor s obrazom je samozrejme zaradený do Svetového dedičstva UNESCO. (Často sa chybne uvádza, že maľba je v kostole, v ktorom ale táto maľba nie je).
Časť kláštora v ktorom je slávna maľba.
Kostol Santa Maria delle Grazie zvnútra aj zvonku.
V tesnej blízkosti kostola Santa Maria delle Grazie. Takýchto výstavných ulíc je v Miláne doslova "na mraky". Táto pripomína bratislavské Palisády.
Dvory medzi starými ulicami.
Balkóóóny...
Zvonku nenápadný, zvnútra skvost - Kostol San Maurizio al Monastero Maggiore. Pre jeho fresky sa prirovnáva k vatikánskej Sixtínskej kaplnke.
Jedno z najpôvabneších námestí v meste - Piazza Mercanti (Námestie obchodníkov).
Jedna z najkraších ulíc mesta - Via Dante. Vzadu je palác Sforzesco.
Zvyšky antických pamiatok.
Milánske Benátky. Vznikli pri kanáli Naviglio Grande, ktorý spája Miláno s riekou Ticino. Miláno totiž žiadnu rieku nemá, iba potok, viď na obrázku nižšie. Ako asi môže vyzerať v lete, keď je takto vyschnutý už v marci?
Domček.
Tých kanálov je tu viac:
"Bulváre" a parky - typicyké "prvky", alebo črty Milána,
a zelené električkové traťe.
Neďaleko tohto bulváru - Corsa Buenos Aires, na Piazzale Loreto, bol v r. 1945, okrem iných niekdajších talianských fašistických lídrov, popravený aj Benito Mussolini.
Ako v bočných uličkách Levoče...
Z "povinnej jazdy" milánskej:
Pomerne nenápadna budova skrýva operný voľkochrám La Scala. Bola postavená z vôle Márie Terézie v r. 1776 a učinkovala tu väčšina z najväčších talianskych operných umelcov a mnoho z najlepších spevákov z celého sveta. Viac tu: https://www.infoglobe.sk/tip-na-vylet/taliansko-po-stopach-verdiho-milano-chram-hudby-la-scala/
Galleria Vittorio Emanuele.
Piazza del Duomo s impozantnou Milánskou katedrálou (Duomo di Milano). Aj keď stavba katedrály bola započatá v r. 1386 jej bohatá fasáda bola ukončená až v r. 1813. Na nariadenie Napoleona. Vďaka nemu sa v roku 1805 stavba priblížila k cieľu. Napoleon tu bol korunovaný za talianskeho kráľa. Chrám z tehál a ružového mramoru z lomov v Candoglii je dlhý 157 m, široký 92 m a pojme až 40 000 ľudí. Viac tu: https://www.infoglobe.sk/cestovatelsky-sprievodca/taliansko-milano-duomo/
Pohľady z Dómu:
Palácové námestie (Piazza Castello):
Jeho súčasťou je milánsky centrálny park Sempione.
Súčasťou parku je aj pevnosť Sforzesco, palác d´Arte Triennale,
a tiež Oblúk mieru (Arco della Pace).
Na Piaza Castello štartuje nie len Milánsky polmaratón, ale aj jeden z 5-tich cyklistických jednorázových monumentov: preteky Miláno - San Remo. Minimálne v r. 2019 tomu tak bolo a to deň pred štartom polmaratónu.
K Milánskemu polmaratónu 24.3.2019 a polmaratónskym experimentom 2019:
A kohože tu pred štartom Milánskeho polmaratónu stretávam!?... - Vilka svetobežníka! s jeho manželkou:
Tak to som medzi približne ôsmimi tisíckami polmaratóncov veru nečakal, že Vilka tu stretnem; aj keď som vedel, že tu takisto bude bežať.
Týždeň pred Milánskym polmaratónom sme obaja bežali takisto polmaratón - v rámci 15. BAH-u, v Bratislave, v Sade Janka Kráľa, kde aj keď sme nebežali naplno, dosiahli sme pomerne dobré časy: Vilko 1:45:15 a ja 1:48:15.
V Miláne nám ale počasie neprialo. Na koniec marca bolo veľmi teplo - v chládku bolo na poludnie 24°C a slnečno počas celých pretekov. Tieň bol minimálny, lebo listy na stromoch ešte neboli a keďže sa štartovalo až o 10:45 tak slnko sme mali po celý čas takmer rovno nad hlavami.
Mal som v pláne bežať 5 minútovým tempom, teda na čas 1:45, aj keď ma mohlo napadnúť, že to nezvládnem, a to nielen vzhľadom k počasiu, ale aj vzhľadom k tomu, že som spal asi 2 hodiny (žiaľ vybral som si také ubytovanie v hosteli, kde až do 4. rána bola diskotéka a v tom rachote sa nedalo spať) a v piatok a v sobotu pred maratónom som po pamiatkach prešiel dohromady minimálne 25 kilometrov, možno aj 30.
Vyštartovali sme spolu s Vilkom a už na 8. kilometri sa na mne prejavila vyššie uvedená 3-kombinácia a tak som Viliamovi povedal, že sa odpájam, že budem rád keď to dnes dám pod 1:50... Vili povedal, že ak chcem tak spomalí a potiahne ma, ale ja som to rázne odmietol s tým, že ho chcem vidieť na bedni pre najlepších a cesta k tomu nevedie cez obetovanie sa pomalému bežcovi!
Na 14. km sa ukázalo, že aj odhad na čas 1:50 bol prehnane optimistický. Moje tempo na 14. kilometri radikálne kleslo, bol som so silami na dne, a už už som chcel prejsť do chôdze keď som sa zahriakol: Veď to nie je maratón!!! A tak som sa premohol a bežal som ďalej, ale najpomalším možným behom. Už som si nekládol žiadne ciele, že čo pod 1:55, alebo pod 2 hodiny... Jediné, čo som chcel bolo to, aby som to trápenie už mal za sebou hoci aj v čase nad dve hodiny.
Nakoniec som Milánsky polmaratón dobojoval v čase 1:55:40, čo predstavovalo môj výrazný osobný rekord, akurát že negatívny. Turistické zážitky sú však dôležitejšie.
A aj keď je Viliam je ročník 1942 v Miláne dosiahol v tom teple čas 1:44:59! a naložil mi bez pár sekúnd 11 minút. Nie náhodou bol na jednom z piatich najprestížnejších svetových maratónov - na Bostonskom maratóne v r. 2018 vo svojej vekovej kategórii na 3. mieste! Veď pozrite na tú jeho postavu - čistý Keňan! Akurát, že je biely.
V Miláne vo svojej kategórii (75 - 79 roční) suverénne vyhral. Dokonca by bol na 2. mieste v kat. 70 - 74 a to z 28 bežcov a v kat. 65 - 69 by bol na 14. mieste z 99 bežcov.
POKRAČOVANIE:
Bratislavský polmaratón 7.4.2019:
Na Bratislavskom polmaratóne, ktorý sa bežal 2 týždne po Milánskom polmaratóne, som dosiahol o 11 minút lepší čas (1:44:09) a to som 12 dní pred pretekmi bol darovať krv, čo mi mohlo na výkone ubrať odhadom minútu až dve. V každom prípade, ani tento môj výrazne zlepšený výkon na Vilka nestačil. Dobehol predo mnou 2 minúty a 9 sekúnd. Úctyhodné na bežca narodeného v auguste 1942. A to nie je všetko: Vilko bežal o 3 týždne ďalší polmaratón, tentokrát vo Viedni, a dosiahol tam čas 1:40:42!
Vilkove všetky maratónske a iné výsledky: https://www.behej.com/bezecke-tabulky/zavodnici/1034
Prešovský polmaratón 14.9.2019:
Plán bol v mojom rodnom meste a na dosť členitej trati s množstvom zákrut zabehnúť pod 1:50.
Výsledný čas 1:49:00.
Zaslúžená odmena...
Nočný Prešov.
Košický polmaratón 6.10.2019:
Plán bol zabehnúť v mojej novej vekovej kategórii, nad 50, v ktorej som bol práve druhú sezónu, o desať minút lepšie ako pred 3 týždňami v Prešove - teda pod 1:40.
Výsledný čas 1:40:18.
Takmer 9 minútové zlepšenie oproti pomerne ťažkému Prešovskému polmaratónu spred 3 týždňov mohlo byť ešte výraznejšie. Nepriamo to potvrdil aj víťaz maratónu. Tu sú jeho slová:
"Chcel som si spraviť osobný rekord, ale v dnešných podmienkach to nešlo. Počasie nebolo ideálne, vietor išiel proti nám. Ale vyhral som, som spokojný. Nebyť vetra, trúfol by som si na čas približne 2:06 hod.," poznamenal víťazný Keňan Kipsambu, ktorý dosiahol čas 2:09:33.
V každom prípade, čas 1:40:18, ktorý som v tejto sezóne v Košiciach dosiahol bol mojim najlepším polmaratónskym výkonom od roku 2015, kedy som na Bratislavskom polmaratóne zabehol túto dĺžku za 1:38:41. V danom roku som si urobil osobák na najkratšej vytrvalostnej trati, teda na 10 kilometrovej, a to vo Vajnoroch v čase 43:39 vo veku 47 rokov. Zaujímavosťou je, že v maratóne som si vytvoril osobný rekord v r. 2011, v polmaratóne v 2013 a na desiatke v 2015. Pekná postupka, akurát že logickejšia by bola v opačnom poradí, keďže vekom klesá rýchlejšie bežecká rýchlosť ako vytrvalosť.
V období 2015 až 2018 som mal v polmaratóne najlepší čas 1:44:40 (Viedeň november 2018) a 1:44:09 (Bratislava apríl 2019). Ale v rokoch 2016 a 2017 som žiadny cestný polmaratón nebežal, iba 2 krosové - Devínske ríbezľáky a 2 maratóny (Bratislavské Hamburgy).
Objemy, ktoré som natrénoval pred Košickým polmaratónom 2019:
September 153 km beh + 61 km bicykel
August 127 + 289 bicykel
Júl 158 + 129 bicykel
Jún 132 + 103 bicykel
Máj 124 + 123 bicykel
Apríl 115 + 80 bicykel
Zaslúžené odmena..., so synom,
a zaslúžené odmena po druhé..., so synovcom.
Súvisiace články na tému pol/maratónskej turistiky:
Ľubľana - polmaratónske experimenty I: https://burkert.blog.sme.sk/c/245973/zakutia-lublany-lublansky-pol-maraton-a-ine-bezecke-experimenty-2010.html
Graz - polmaratónske experimenty II: https://burkert.blog.sme.sk/c/312170/prekvapivo-krasne-mesto-graz-a-grazsky-polmaraton-2012.html
České Budejovice a Košice - polmaratónske experimenty III: https://burkert.blog.sme.sk/c/345077/ceske-budejovice-kosice-a-polmaratonske-experimenty-2013.html
Berlín - maratónske experimenty VII: https://burkert.blog.sme.sk/c/492445/berlin-za-jeden-den-ak-ste-maratonec-a-turista-zaroven-maratonske-experimenty-xii.html
