ktorý sa rozprestiera na hraniciach medzi Talianskom a Švajčiarskom, resp. medzi talianskym regiónom Piemonte a švajčiarskym kantónom Wallis, vo Walliských Alpách, nazývaných tiež Penninské Alpy.
Našim "základným táborom" pre "zdolanie" tohto európskeho horkého velikána bol kemp v pôsobivej horskej dedinke Alagna Valsesia; dnes už známeho horského strediska.
Skoro ráno vyrážame z dediny na chatu Gnifetti (čo je náš druhý "základný tábor") míňajúc pritom očarujúce horské usadlosti.
Rýchla "aklimatizačka" na vrchu Corno del Camoscio (3.026 m).
Z Corno del Camoscio sa naľavo vynára Lyskamm (4.527 m), piaty najvyšší vrch Monte Rosy.
Desať násobné priblíženie vrchu Lyskamm. Pod ním viedieť chatu Gnifetti, teda náš dnešný cieľ. Už aby sme si tam otvárali pivo, ktoré si nesieme v ruksakoch...
Z ničoho nič sa ocitáme v hmle, a čochvíľa nedovidíme ani na 10 metrov.
O to väčšie prekvapenie nás ale čakalo po vyjasnení keď na horizonte nás "vítali" talianske velikány: zľava Gran Paradiso 4.061 m a la Grivola 3.969 m.
Vilo z Prešova.
"Zastávka" na chate Cittá di Mantova 3.470 m, nad ktorou sa vypína Lyskamm.
Odtiaľ je to na chatu Gnifetti 3.647 m (vpravo hore) už iba na skok.
Na chate Gnifetti. Tu už dosť citeľne pociťujeme riedkosť vzduchu. Krátky výbeh do schodov na poschodie chaty pripadá ako výbeh na štvrté v nížine.
Chate Gnifetti. A Dole vpravo vidieť chatu Cittá di Mantova z ktorej sme sem prišli.
Vyššie a nižšie - večerné pohľady z chaty na štvrtisícovku Gran Paradiso (4 061 m) (Taliansko).
Ráno, pred zlatým klincom programu, sa rozhodujem či opäť raz podstúpim môj "čistý alpský štýl", čo znamená výstup na lačno, na cestu žiadne jedenie a pitie, spoľahnem sa na to, čo príroda dá, teda v tomto prípade "len" na vzduch so snehom. Voľba bola nakoniec dobrá. Bez záťaže sa mi šľapalo veľmi pohodlne, skoro ako na vychádzke:-) Napokon som nemusel siahnuť ani po snehu. Naprogramoval som sa až tak, že hladný ani smädný som nebol ani po príchode na chatu. Akoby som celý tento krásny deň D, teda výstupu na vrchol, čerpal energiu zo silných dojmov. V každom prípade, na tento štýl som zvyknutý a bez adekvátneho tréningu by som si ho nedovolil nikomu odporúčať; zvlášť nie na väčšie túry.
Pohľad na juhovýchod.
Začiatok výstupu a pohľad na juh na 153 km vzdialené trochu priblížené talianske Monviso 3.641 m.
Pod nami naša "základňa" a stále viac sa vzďaľujúce talianske 3-tisícovky.
Pohľad na juhozápad s Gran Paradisom (4 061 m) v pozadí.
Pohľad na západ - na Mont Blanc (po priblížení).
Pyramide Vincent 4.215 m.
Vlado, a zvyšok tímu. Vpravo by mal byť Corno Nero 4.321 m.
Úplne vľavo v pozadí M. Blanc a napravo Lyskamm.
Trojtisícovky pod nami sa pomaly viac a viac javia ako "krtince".
Vo výške cca 4.100 sa nám prvý krát ukázal náš cieľ: Zumsteinspitze (vľavo). V strede Signalkuppe (Punta Gnifetti), ktorý je so svojimi 4.554 m piatym najvyšším vrchom Európy. Vpravo je Parrotspitze.
Pomaly sa nám začínajú otvárať aj pohľady na sever na švajčiarske Alpy. Toto je krásavec Weisshorn 4.506 m (po priblížení).
Weisshorn (vpravo) odfotený o rok neskôr (2012) z lietadla.
Míňame Lyskamm (4.527 m) a ako prvý zľava sa vynára Matterhorn (4.478 m) a ďalší švajčiarsky krásavci - medzi nimi úplne vpravo vykukuje Weisshorn.
Niekedy je výstup aj o zostupe (zo sedla Colle del Lys 4.248 m). Pred nami Signalkuppe ako "na dlani".
Pomaly ale iste sa dýcha ťažšie, prestávky sú tým pádom častejšie. Veď vo výške 4.300 metrov, kde sa práve nachádzame, ak si dobre pamätám, je vzduch redší o cca 40% (aj keď to neplatí všade na Zemi; napr. v Andách je kvôli zakriveniu Zeme v takejto výške vzduchu trochu viac). Už sa teším ako to bude vyššie, lebo doposiaľ bol môj výškový rekord 4.303 m...
Pre vytvorenie predstavy o veľkosti útvaru môžu poslúžiť postavičky vľavo.
Vľavo Matterhorn (4.478 m) a vpravo Dent Blance (4.357 m).
Ešte stále na území Talianska.
Pohľady späť do sedla.
Parťáci z "tímu". Tento zosynchronizovaný postoj si nacvičovali už asi na chate...
Konečne je tu vrchol na dosah. Po trhlinách, na ktoré sme narazili na začiatku trasy, prišiel na rad druhý rizikový úsek. Riedky vzduch a únava zvyšovali riziko zakopnutia mačky o mačku, alebo riziko pošmyknutia. To sa sa tu môže stať osudným.
Po pomerne strmých nebezpečných zrázoch po oboch stranách chodníčka míňame tesne pod vrcholom sošku Madony (na ďalšom obrázku ju je vidieť naľavo) a
po cca 4 hodinách stojíme na vrchole. Cítime pocit veľkého uspokojenia a vďačnosť, že nám bolo dopriaté vidieť tieto nádherné prírodné "kulisy" obkolesujúce nás zo všetkých strán.
A tak si ideme vychutnať to čo sa tu dá vidieť. Toto je pohľad na východ (do Talianska), do údolia Macugnaga. Prevýšenie z jeho spodnej časti až tu nahor činí 2.600 m.
Pozn.: Zábery sa budú točiť smerom od východu k severu atď.
Takže toto je sever a švajčiarsko-talianska hranica.
Zľava: Dufourspitze 4.634 m (najvyšší vrch Švajčiarska, ale iba sčasti leží na jeho území), Norden 4.618 m a hneď za ním napravo je trochu vidieť veľmi vzdialený Dom 4.545 m (najvyšší vrch Švajčiarska celkom mu patriaci, teda nie hraničný vrchol). Teda na jednej fotografii vidíme druhý najvyšší, tretí najvyšší a šiesty najvyšší vrchol Álp fotené zo 4. najvyššieho vrcholu. Ak by sme počítali vrcholy masívu Monte Rosy ako jeden vrch, tak Dom by bol 3. najvyšším vrcholom Európy na západ od Kaukazu. Niekedy sa ešte samotný Duforspitze delí na 4 samostatné vrcholy, ale už na prvý pohľad je vidieť, že asi nie je správne takto umelo vyrábať štvortisícovky.
Nasledujúce 3 zábery sú priblíženia krajiny na horizonte z predošlej fotografie (zábery zľava doprava):
Zľava Lauterbrunnen Breithorn 3.870 m, Breithorn 3.875 m a najvyšší zo skupiny vpravo Mittaghorn 3.897 m.
Bernské Alpy a zľava švajčiarski fešáci: Aletschhorn 4.195, Mönch 4.099, Jungfrau 4.158 m a Aletschhorn 4.195 m.
70 km vzdialený Finsteraarhorn 4.247 m.
A Burkert... Fotené smerom na severozápad.
Zľava, úplne vzadu - Gran Paradiso, za chrbtom Lyskamm a za ním je Mont Blanc.
Priblíženie na veľmi pôsobivé vrcholy Ludvigshohe 4.341 m a Corno Nero 4.321 m za ním.
Postupne sme sa dostali až k pohľadu na juh na Parrotspitze.
Pohľad na juhovýchod na Signalkuppe 4.544 m - náš ďalší cieľ, s chatou Margheritou, najvyššie položenou chatou v Európe, postavenou, je to neuveriteľné, ale už koncom 19. storočia.
Fotené v dňoch: 2.- 4. júla 2011
Na záver
3 vypožičané zábery na Zumstienspitze zo strán z ktorých sme ho my nevideli:
Zumsteinspitze (v strede) z Nordenu. Vľavo Signalcuppe a vpravo Dufourspitze.
Vľavo Signalkuppe, vpravo Zumsteinspitze. Záber zo severo-východu.
Štvorica Signalcuppe, Zumsteinspitze, Dufourspitze a Norden zo severo-východu.
