Kým Mont Blanc „odolával“ ľudskej nohe "len" do roku 1786, a kaukazský Elbrus ešte ďalších 56 rokov, Gerlachovský štít, resp. hora, ktorá dnes nesie tento názov, bola oficiálne „zdolaná“ až v roku 1866, teda o 78 rokov neskôr ako Mont Blanc, a to rakúskymi dôstojníkmi, ktorí sem prišli kvôli kartografickým prácam.
Faktom je ale aj to, že Gerlachovský štít sa napriek vyššie uvedenému prvenstvu nemôže (a určite ani sám nechce) „pýšiť“ tým, že z danej trojice je najťažšie zdolateľný. Nič to však nemení na tom, že dostať sa na „strechu Slovenska“ a bezpečne z nej aj zísť, to vyžaduje takmer takú, alebo možno porovnateľnú kondíciu, aká je nutná na zdolanie nie jednej alpskej štvortisícovky, sprístupnenej klasickými turistickými trasami, ku ktorej je možné prísť lanovkou a výrazne tak znížiť celkové prevýšenie. Zvlášť ak je túra rozdelená na dva alebo tri s prespaním na vysokohorskej chate v 3.500 metrovej nadmorskej výške. Samozrejme, v takej výške sa ťažšie dýcha, ale menším prevýšením sa fyzická náročnosť takmer vyrovnáva.
V každom prípade vyjsť na Kriváň, Rysy a pod., ktoré sú oproti Gerlachovskému štítu nižšie ani nie o 200 metrov, je napriek tomu iná „kapusta“, resp. tieto výstupy sú z iného súdka ako výstup na Gerlach. O tom sa na "mieste činu" presvedčili už mnohí, ktorí si mysleli, že ak v pohode vyšli na Kriváň, Rysy a pod., tak tak viacmenej bez problémov vyjdú aj na najvyššiu horu Slovenska, zvlášť za pomoci horského vodcu. Ten ale ťahať na vrchol nikoho nebude.
Kto z bežných turistov na Gerlachu ešte nebol a plánuje na neho vystúpiť, mal by počítať nie len s tým, že služby horskému vodcu, bez ktorého sa ako bežný turista na Gerlach legálne nedostanete, budú "niečo" stáť, ale aj, alebo najmä so zvýšeným rizikom padajúcich kameňov pred ktorými vás horský vodca ochrániť nemusí. Tiež treba rátať aj s prekonaním vyše 1.000 metrového prevýšenia v ťažkom, neznačenom, neprehľadnom a nezaistenom skalnom teréne v spleti žliabkov, malých rázsoch alebo skalných rebier, ktoré nútia lezcov ísť neraz po štyroch hore, dolu, hore, dolu. Skúsený spoločník je tu nevyhnutný. Pri nevhodnom alebo zhoršenom počasí sa vyššie uvedená náročnosť logicky ešte prudko zvyšuje, v násobkoch. Len samotný vrch Gerlachu si už vzal desiatky ľudských životov, horolezcov a turistov. Preto na Gerlachovský štít len za pekného a stáleho počasia a so skúseným vodcom.
Kto a prečo na Gerlachovskom štíte odstránil reťaze a značenie a komu to slúži
Kto na Gerlachu bol, vie, že kedysi vyznačená a zaistená trasa na vrchol už neexistuje. Z istenia zostali len holé zabetónované oká. Bývalé zaistené miesta uľahčovali záujemcom o Gerlach bezpečnejší výstup, alebo zostup, no boli tak maskované v spletitom teréne, že len najskúsenejší vedeli kde sú. Sú to hlavne horskí vodcovia, horská služba a iní skúsení horolezci. Reťaze ale zmizli. Tie nové reťaze, ktoré dal namontovať bývalý prezident Schuster. Mohol ich zobrať len niekto z tejto trojice. Kto to urobil? A prečo? Kvôli bezpečnosti ľudí??? A množstvo ďalších otázok sa hrnie na jazyk.
„Prečo v iných vyspelých krajinách Európy je najvyšší vrchol krajiny považovaný za srdcovú záležitosť všetkých obyvateľov tej ktorej krajiny a poverené inštitúcie robia všetko pre ich bezpečnosť ak sa tam rozhodnú vyjsť? Zoberme si Francúzsko a jeho Mont Blanc, Španielsko a jeho Pico de Anneto, Slovinsko a jeho Triglav, Rakúsko a jeho Grossglockner, či Nemecko a jeho Zugspitz. V týchto spomenutých krajinách ročne pribúdajú kilometre zaistených ciest tzv. viaferraty, alebo kletterstiegy, len na Slovensku zaistené cesty ubúdajú. Technické úseky výstupu na Gerlach klasickou cestou sa podobajú výstupu Závojovým vodopádom v Slovenskom raji. Preto si predstavme, že horská služba Slovenského raja, ktorá uvedené technické pomôcky buduje, jednoducho uzavrie prístup ku Závojovému vodopádu rampou a bude tam vyberať nehorázne poplatky za prevedenie rebríkmi vodcom. A nikoho tam iného nepustí, len za poplatok v doprovode vodcu. Samozrejme, Že sa to nedá porovnávať? Gerlach a Závojový vodopád? Áno, Gerlach je nad 2.000 m, príde tam hmla, zvraty počasia a podobne. Lenže tá istá výška a tie isté podmienky sú aj na vedľajšom Slavkovskom štíte, kde ale vedie normálny značkovaný chodník a je prístupný pre každého návštevníka. Žeby išlo o komerčné správanie? v štýle: "Potrebujete ísť na Gerlach. Objednajte si nás"...??? Keď pôjdete na M. Everest nemusíte mať vodcu, ale radi si ho objednáte. “
Bližšie tu: http://hiking.sk/kremnicka/vhtn.html
V tejto súvislosti si dovolím poukázať na názor navrhujúci opätovné vyznačenie trasy, nabitie reťazí a pod. s tým, že každý, kto chce ísť na Gerlach zaplatí vstupné, dajme tomu 30 EUR pre TANAP, môže ísť; ak podpíše, že si je vedomý že môže spôsobiť iným zranenie a zároveň si je vedomý, že môže zranenie utrpieť. Ak sa necíti nech si objedná horského vodcu, ktorý ho tam trebárs aj vytiahne. Z hľadiska ochrany prírody by sa vydal denný limit.
Určite je to minimálne na zváženie. Lebo dnes na jednej strane je tu možnosť bezpečného výstupu na vrchol po nevyznačenej a nezaistenej trase s horským vodcom, ale na strane druhej sa na vrchol neraz na čierno vydávajú na vlastnú päsť aj bežní turisti čím zvlášť na nevyznačenej a nezaistenej trase riadne riskujú. Čo je bezpečnejšie a čo nebezpečnejšie? O čo tu ide v prvom rade? O biznis alebo o bezpečnosť?
Doplnené z diskusie (Nathanael):
"Gerlach nie je najlahsi kopec. Bez technickeho zabezpecenia a znacenia tam mozu mat ludia problemy. Nehovoriac o zlom pocasi. ALE toto nie su argumenty pre to, aby fungoval rezim, aky dnes funguje. Pretoze bez zabezpecenia, bez znacenia a v zlom pocasi by rovnako narocne a nebezpecne boli mnohe trasy, ktore dnes zabezpecene a vyznacene su. Takze tu vonkoncom nejde o to, ze sa to neda. Orlia prt v susednom Polsku ukazuje, ze ako-tak bezpecne sa da urobit v podstate akakolvek trasa. Gerlach urcite tiez.
Sucasny model naozaj nema nijake logicke opodstatnenie. Logiku ma len to, ze vodcovia chcu mat svoj kseft. Ano - prisli by o pracu. Lenze to je podobny argument, ako keby sme naschval rozbijali okna, aby sklenari mali pracu. Pointa je v tom, ze by mohli robit nieco uzitocnejsie...
Otazka je, ako je vlastne mozne sucasny stav zmenit. Turisticke organizacie by vyznacenie a zabezpecenie vystupovej cesty na Gerlach vdacne poriesili vo vlastnej rezii. Z hladiska ochrany prirody vybudovanie trasy tiez nemozno odsudit - hodnota Gerlachu nie je vyssia ako hodnota Krivana. Otazka teda je, akym zakonnym sposobom moze turisticka obec donutit kompetentne organy zmenit sucasny stav. Pretoze situacia je nemenna prave preto, ze kompetentnym je to jedno, pripadne sa nejakym sposobom na ksefte podielaju..."
Foto z výstupu na Gerlach za ideálneho počasia:
Podľa príspevku, ktorý je tu: http://www.treking.cz/archiv/nejkrasnejsi-vyhledy.htm?full_discussion=true&id_comment%5B%5D=8420 Tatry sú unikátne - Je z nich vidieť Karpaty 7 krajín. Vrátane rakúskych a českých.
Tesne pod vrcholom. Eešte zpár krokov...
A konečne na vrchole:
Nastáva čas vychutnávať si výhľady z najvyššie k nebu položeného bodu Slovenska.
