ale isto vkráda aj do slovenských starobylých miest v ktorých mnohé bývalé krásne stavby išli a idú k zemi neraz len preto, lebo boli dlhé roky zanedbávané, nerekonštruovali sa, či už z ľahostajnosti, alebo úmyselne, až nakoniec sa dostali do takého stavu, že bolo výhodnejšie ich dať dolu, a v niektorých prípadoch už ani nezostávalo nič iné len ich zbúrať a nahradiť modernými škatuľami a škatuľkami, ktoré sa v centrách starobylých miest pôsobia ako päsť na oko. A ďalšie sú v poradovníku. Stačí sa prejsť napr. po bratislavských Palisádoch a iných častiach a zákutiach starej Bratislavy, ktoré nie sú pod priamym dohľadom väčšiny zahraničných turistov a ak môžu zostať zanedbané...
A to isté zrejme čaká, aj keby som rád veril opaku, aj Noto, Ragusu a Modicu. Napriek tomu, že už v r. 2002 boli zaradené do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Osobne som v nich ale, čo sa týka stupňa ochrany starobylých budov, nebadal takmer žiaden rozdiel oproti iným starobylým mestám Sicílie, ktoré do toho zoznamu nepatria. Tieto budovy, ak niekto obýva, ide zväčša o chudobnejšie vrstvy obyvateľstva, ktoré si len sotva môžu dovoliť investovať do údržby svojich domov a nie to ešte takej, ktorá by zachovávala pôvodné architektonické prvky na domoch. Ako jeden z mnohých negatívnych vzorov môže slúžiť napr. 3 pochodový dom z 19. storočia s krásnou pôvodnou architektonickou výzdobou v Bratislave na ul. Radlinského, oproti Daňovému úradu, ktorý zrekonštruovali tak, že výzdoba zmizla a dom po novom vyzerá ako panelák.
Ale pre túto chvíľu sa venujme barokovému trojlístku na juhovýchode Sicílie, ktorý je pre našich turistov dá sa povedať veľmi málo známy, resp. viacmenej neobjavený kút sveta. Stojí za to ho vidieť. Poďme teda aspoň fotograficky nazrieť do zákutí týchto sicílskych periel:
Modica:
Ošarpanosť má jednu výhodu. Minimálne na Sicílii. K nej asi patrí a bez nej by to tu možno nebolo to pravé orechové.
V mnohých mestských štvrtiach ale vďaka ošarpanosti akoby zastal čas a "stojí" už minimálne 2 storočia. Takže ak si odmyslite občasné parkujúce autá pred domami, a skoncentrujete sa na prítomný okamžik, chvíľami sa tu môžete cítiť ako Sicílčan 18. storočia...
Rozlúčka s Modicou.
Ragusa:
Centrum Ragusy je rozdelené na 2 časti: staršiu a novšiu. Oddeľuje ich údolie. Ale pozor, tá novšia to je niečo ako pražské Nové mesto, teda mesto z 19. storočia, teda žiadne paneláky a ani iné chladné moderné budovy. Staršou časťou mesta je Ragusa Ibla. Bola osídlená už v dobe antiky. Svoj dnešný vzhľad získala po veľkom zemetrasení, ktoré mesto zasiahlo v r. 1693.
Najprv 3 foto z tzv. "novšej časti":
Mesto má veľa romantických zákutí.
Škoda len, že väčšinu balkónov neskrášľujú kvety.
Ragusa Ibla:
Údolie medzi starou a novšou časťou mesta.
Mesto má veľa romantických, aj keď "len" barokových zákutí...
Noto:
Noto, aj keď nie notoricky známe, ide o rozprávkové barokové sicílske mestečko. Hovorí sa, že pôsobí najjednotnejším dojmom zo všetkých sicílskych miest.
Páči sa mi tvrdenie, že "pohľad medovo žltú idylku mesta vyvoláva nadšenie aj u ignorantov umenia." Avšak za túto idylku môžu milovníci architektúry paradoxne vďačiť zemetraseniu z r. 1693, ktoré zničilo prakticky celé mesto. Tí, ktorí skazu prežili sa odsťahovali do blízkeho okolia a znovu vystavali svoje rodné mesto. Ale omnoho krásnejšie.
Možnosť projektovať Noto od nuly priviedla do mesta najslávnejších architektov Sicílie. Bolo postavených 15 palácov, 19 kláštorov a 23 kostolov. Naozaj nevídala koncentrácia na tak malé mesto (20.000 obyvateľov).
Dnes však Noto upadá, pôsobí ospalo, baroková nádhera sa kúsok po kúsku rozpadáva, podobne ako v neďalekej Modice a Raguze, aj keď, ako už bolo spomínané, už v roku 2002 boli zaradené do svetového zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.
Medzi najpôsobivejšie stavby mesta patrí katedrála San Nicolo.
Medzi najpôsobivejšie stavby mesta patrí aj kostol San Francesco.
Použitý zdroj: Sicílie a Lipárske ostrovy: Nakladateľstvo Jan Vašut s.r.o. 2012 z nemeckého vydania "Sizilien - Liparische Inseln" 2010.
