má len 27.000 obyvateľov. Teda v tomto smere výrazne uvedené mestá neprevyšuje. Samozrejme, tieto mestá sa nedajú porovnávať s pražským Novým Mestom, veď vznikli v inej dobe. V tomto článku chcem ale poukázať na niečo iné a síce, že niekedy aj "nové" môže byť krásne:-), zvlášť keď gro z toho bolo vybudované až, alebo iba???... pred 100 až 150 rokmi; približne. A následne to "nové" fotografiami porovnať s pražským Starým Mestom. A aby nezostalo len pri fotografiách, pridám kde tu aj nejaký ten komentárik. Nové Mesto pražské
(po česky "Nové Město pražské"...)
bolo pred vytvorením mesta Kráľovské hlavné mesto Praha
, teda až do r. 1784, samostatným mestom; podobne ako aj Staré Mesto pražské, Malá Strana a Hradčany, ktoré sa tiež stali súčasťou "Kráľovského hlavného mesta Praha", ktoré mimochodom bolo po Viedni 2. najväčším mestom Habsburskej monarchie.
Karlovo námestie (nazvané po zakladateľovi Nového Mesta Karlovi IV.) je najväčšie námestie v Čechách a jedno z najväčších v celej Európe (kde možno figuruje aj petržalské "námestie" - Nám. hraničiarov...). Je obdĺžnikového tvaru a zaberá až 8 hektárov (130 x 510 m). Pri jeho budovaní sa malo stať hlavným verejným priestranstvom Nového Mesta, dnes už "iba" štvrte. Či sa zámer vydaril alebo nie, v každom prípade na námestí sídli, okrem iného, aj radnica Nového Mesta pražského.
"Nádych Paríža" I.
Ďalším bulvárom Nového Mesta je Václavské námestie, dnes najväčšie verejné centrum nie len tejto štvrte, ale celej Prahy. A práve jeho dolná časť leží na hranici so Starým mestom:
Staré Mesto (pražské):
V 90. rokoch 14. storočia sa Staré Mesto pražské stalo centrom reformného hnutia v ktorého čele stál Ján Hus a ďalší univerzitní majstri Do roku 1748 bolo samostatným mestom kým sa nestalo súčasťou Kráľovského hlavného mesta Praha. Na prelome 19. a 20. storočia malo Kráľovské hlavné mesto Praha 233.000 obyvateľov. V roku 1850 boli po Novom Meste ku Kráľovskému hlavnému mestu Praha pripojené: Josefov (pôvodný názov Židovské mesto), Vyšehrad, Holešovic, Bubny a Libeň. Ešte neskôr boli k Prahe pripojené aj Vinohrady a Žižkov, tiež pôvodne samostatné mestá.
Josefov
je dnes najmenšou mestskou štvrťou. Je súčasťou Starého Mesta. Zvyšným starým mestom je v podstate obklopený. Leží medzi ním a Vltavou. Je pomenovaný po synovi Márie Terézie, ktorý židovské obyvateľstvo zrovnoprávnil s ostatnými. Predtým sa Židovskému mestu hovorilo „Židovské ghetto“, alebo tiež „Pátá čtvrť“. Koncom 80. rokov 19. stor. ako chudobná štvrť bola odsúdená k asanácii. Mala ustúpiť novému stavebnému rozvoju, keďže mesto túžilo skôr po bulvároch parížskeho, alebo viedenského typu, než po krivolakých stredovekých uličkách. K podobným "asanáciám" došlo aj v zmienených mestách (na tomto blogu som sa im už venoval). Z pôvodného Josefova sa zachovalo len málo.
Josefov & "Nádych Paríža" II.
"Nádych Paríža" III, tentokrát skutočný... - Parížska ul.
V jednom z plánov mal byť tento, nakoniec len mini bulvár, spojený s Václavským námestím po vzore Champs-Élysées, čo by znamenalo výrazný zásah nie len do Staromestského námestia.
Poďme však ďalej, aj do iných, menej známych zákutí Starého Mesta:
V tejto krčme, "U dvoch mačiek", natáčali jednu z nosných scén fulmu "Vrchni prchni" v hlavnej úlohe s Jozefom Abrhámom.
Zážitok z tejto krčmy: Kamarát sa pýta čašníka: "Aké pivo čapujete?" a čašník mu na to odvrkol niečo, a hlavne takým "milým spôsobom", že z toho vyplývalo, že každý blbec vie, že od nepamäti iba plzenský Prazdroj, tak čo otravuje debilnou otázkou; aj keď to takto priamo nepovedal. Na to mu kamarát kontroval: Do tejto krčmy som vstupoval s rešpektom, lebo som mal dojem že to je pivárskym pupkom sveta a pritom je to tu pomaly ako v Leopoldove v staničnom bufete...
Keďže ale do do tej krčmy chodí len málo zdejších, väčšinou sem chodia turisti, po papuli sme nedostali.
V každom prípade, ako som už spomenul vyššie, ani v tejto krčme čapovaný plzenský Prazdroj nevyrovná tomu, ktorý už roky vo skvelej kvalite čapujú u nás v Saratove.
Moje potulky Novým a Starým Mestom pražským pre tentoraz končia v "Pinkase".
Na budúce niečo o zabudnutých pražských štvrtiach.
Súvisiaci článok: Žižkov: http://burkert.blog.sme.sk/c/394896/zizkov-pozrite-aku-krasnu-prazsku-stvrt-chceli-komunisticki-pohlavari-zburat.html
