čo sa stalo nie tak dávno, len pred pár desaťročiami. Je dobré navštíviť tieto miesta, na hlbšie premýšľanie, ako vôbec k tomu mohlo dôjsť.
Mohlo sa tomu zabrániť? Mohli to obyčajní ľudia ovplyvniť? Veď len veľmi málo ľudí bolo skutočnými nacistami. Naozaj tá masa nemala žiadnu silu veci ovplyvniť? Nebola zásadná chyba v tom, že mnohí dobrí ľudia boli príliš zaneprázdnení, aby ich zaujímal "nejaký blázon"? A kým títo ľudia zistili, že nejde len o blázna, bolo už neskoro. Resp. kým to zistila mlčiaca, či "podstatnejšími vecami" zaneprázdnená väčšina.
Sme múdrejší, zodpovednejší a menej manipulovateľní ako tomu bolo v tridsiatych rokoch? Mohlo by sa niečo také zopakovať aj dnes? Môžme povedať, že je len málo pravdepodobné, aby sme v budúcnosti nejakým spôsobom podobným monštrám vydláždili cestu k moci?
Je to veľmi zvláštny pocit byť na tých miestach; ak sa človek vnútorne stíši a ticho nechá pôsobiť dojmy. V prvom prípade vidí krásne mesto a v druhom tak krásnu prírodu až sa mu nechce veriť, čo sa tu odohrávalo, čo sa tu pre svet pripravovalo. Ale zdanie niekedy klame. Zrazu človeku v hlave preblesknú strašidelné udalosti. A takto sa to strieda, minulosť so súčasnosťou, najmä ak sa človek stane tichým pozorovateľom myšlienok a vnútorných obrazov minulosti, ktoré jeho prítomnosť na takýchto miestach priam vyvoláva.
Cestou zo stanice je to k justičnému palácu asi 3 km, a aj keď tento leží mimo centra mesta, je sa na nej na čo pozerať. Inak v Norimbergu je najmladšie nemecké metro. Bolo sprevádzkované v r. 1972 a na európske pomery nie príliš veľké mesto, má až 3 samostatné linky, ako v Prahe.
V danej súdnej sieni sa dodnes súdi, ale cez víkendy po úpravách táto slúži turistom, návštevníkom.
Je to symbolické, že súd s nacistami sa odohral práve v Norimbergu, veď v tomto meste sa konali zjazdy nacistickej NSDAP a boli tu prijaté rasistické tzv. "norimberské zákony", na základe ktorých bolo vyvraždených 6 miliónov Židov.
Ako sa Norimberg zmenil:
(Všetky dvojice, v jednom prípade pätica fotografií, čo sa týka miesta tak sa aspoň do určitej miery zhodujú).
Je čas ísť sa pozrieť sa do zákutí stredovekého jadra Norimbergu, do vnútra jeho hradieb. Cestu si krátim zaujímavou štvrťou:
Obvod hradieb má úctyhodných 5 km. Boli kompetne zrekonštruované aj s vežami a bránami.
Inak Norimberg je 2. najväčšie mesto Bavorska, teda najväčšej spolkovej krajiny Nemecka, ktorá je rozlohou takmer 2 krát tak veľká ako Slovensko. Má 12 a pol milióna obyvateľov pričom samotný Mníchov má takmer 1,4 mil. a je po Berlíne a Hamburgu tretím najväčším mestom Nemecka. Za zmienku tiež stojí to, že aj keď počtom obyvateľstva sa Norimberg vyrovná Bratislave, dokonca ju ešte o pár tisíc obyvateľov prevyšuje, rozlohou je o 50% menšia ako Bratislava! Napriek tomu tu absolútne nemáte dojem, že je tu menej zelene ako v Bratislave.
Norimberg bol strediskom "majstrov spevákov", ktorých umenie inšpirovalo Richarda Wagnera k napísaniu slávnej opery Majstri speváci norimbergskí.
Norimbergské stredoveké jadro je považované za najzachovalejšie, resp. najkopaktnejšie obnovené veľké mestské stredoveké jadro v Nemecku.
Kehlsteinhaus - Orlie hniezdo: bolo postavené aj s náročnou cestou k nemu za pomerne veľmi krátku dobu - zhruba jeden rok, medzi 1937 a 1938, a to nad Obersalzbergom (známe turistické stredisko Dolného Bavorska nad okresným mestom Berchtesgaden, ktorého meno nesie aj celá táto malebná oblasť), ako dar nacistickej strany k 50. narodeninám svojho vodcu. V extrémnych podmienkach tu pri prácach zahynulo 10 robotníkov. Keďže ako je známe Hitler trpel závratmi, dlho sa tam nezdržiaval a aj vďaka tomu uniklo Orlie hniezdo likvidácii, ktorá po vojne čakala mnoho budov v Obersalzbergu, kde nacistickí pohlavári mali svoje horské víkendové sídla, kde plánovali svoje hrôzostrašné rozhodnutia. Hitler tu vo svojom horskom dome Berghof strávil údajne tretinu z času keď bol pri moci.
Dnes na tomto mieste je iba informačná tabuľa, vidieť tu chabé základy domu, rastú tu stromy medzi ktorými sa dá vidieť do údolia:
Hitler tu prijímal i zahraničné delegácie. Údajne tu bol za ním aj Jozef Tiso.
