Názov Šumava pochádza od praslovanského slova „šuma, čo znamená hvozd, hustý les.
Pozn. na úvod: Trvá to od 5.4.2019. Aj tento článok bude automaticky zaradený mimo "váš výber"; aj keď o tom nerozhodli a nerozhodujú čitatelia. Žeby postih za články o islame a rakovine?
Jej prírodné rezervácie patria medzi posledné nedotknuté kúsky prírody v strednej Európe.
Bavorská časť Šumavy (tvorí zhruba tretinu celej Šumavy) sa nazýva „Bavorský les", nemecky „Bayerischer Wald". Ide o jeden geografický celok.
Časť Bavorského lesa, na rozlohe 131 km² bola v r. 1970 vyhlásená za národný park (Nationalpark Bayerischer Wald). Išlo o prvý národný park v Nemecku vôbec.
Jadro parku sa rozkladá medzi horami Luzný, Roklan a Falkenstein a tvorí ho les, v ktorom sily prírody sami rozhodujú, ako bude ich dielo - príroda - vyzerať a vyvíjať sa. Teda bežne je tu vidieť umierajúce stromy stáť, alebo ležať, len tak, ako je to v pravej prírode normálne. Je to prirodzený zákon, keď storoční velikáni a ešte aj staršie stromy poskytujú priestor novým mladým stromčekom. Ich rozpadajúce sa staré kmene poskytujú nie len útočisko mnohým živočíchom, ale i potrebné živiny pre rast mladých stromov.
A na tejto situácii nič nezmenil dokonca ani rok 1994, počnúc ktorým sa v pohorí pravidelne vyskytujú tzv. lykožrútové kalamity. Motto Národného parku Bavorský les, znie: „Nechať prírodu byť prírodou“.
V r. 1997 bol park rozšírený na současných 242 km² (t.j. zhruba rozloha pohoria Čergov, resp. tretina TANAP-u).
Na území Národného parku Bavorský les sa nachádzajú 4 obce. Malebná obec Frauenau - leží v nadmorskej výške 616 m n. m. a trvale tu žije takmer 3 tisíc obyvateľov. Obec je obklopená prakticky zo všetkých strán hustými lesmi Bavorského lesa. Zhruba 5 kilometrov od obce se nachádza mestečko Zwiesel v zemskom okrese Regen.
Zwiesel - Mestečko leží na rieke Rezná (nemecky Regen). Vďaka čistej prírode Bavorského lesa má mesto od roku 1972 status uznávaných klimatických kúpeľov.
Národný park Bavorský les je zalesnený z 90 %. Približne štvrtina plochy parku je ponechaná k samovoľnému vývoju bez akýchkoľvek zásahov človeka.
V pozadí - Grosser Rachel 1.453m (Veľký Roklan) - 2. najvyšší vrch celého pohoria. V jeho lesoch sa nachádza jedno z troch bavorských ľadovcovch jazier - Roklanské jazero; viď nižšie:
Ako už bolo uvedené vyššie, samotné jadro parku sa rozkladá medzi horami Luzný, Roklan a Falkenstein.
Husté lesy národného parku Bavorský les.
Zvierací park Falkenstein pri obci Ludwigsthal. Ide o prirodzene prispôsobenú oboru v ktorej z 2,5 km dlhého chodníka môžu navštevníci pozorovať napr. celú rysiu rodinku, svorku vlkov, medveďa, divé mačky, kuny, vydry, alebo aj divoké kone.
Z výstupu na Großer Arber (Veľký Javor) (1.456 m):
Ide o najvyšší vrch nie len bavorskej časti Šumavy, ale celej.
Na vrchole Veľkého Javora sa nachádzajú nemecké vojenské zariadenia protivzdušnej obrany ešte z roku 1983, teda z čias studenej vojny. Išlo o ideálne miesto na sledovanie vzdušného priestrou nad východným blokom s dvoma radarovými kupolami. Proti stavbe vznikli silné protesty nemeckých ochrancov prírody, ale neboli vyslyšané.
Vrchol je špecifický hlavne svojou nevšednou flórou - skôr vysokohorského charakteru - oproti charakteru zvyšku pohoria.
Rozlúčka s nemeckou časťou Šumavy.
Pre návštevu českej časti Šumavy a okolia sme si ako "útočiště" zvolili maličkú obec
Skočice (pri Drahoniciach, okres Strakonice):
A keďže nás čakali o čosi väčšie výzvy a viac turistických kilometrov, bolo potrebné sa na to aj náležite pripraviť:
V pozadí vľavo vidieť jadrovú elektráreň Temelín.
Susedné Drahonice.
Vyrážame na Boubín (1.362 m), resp do Boubínskeho pralesa:
Vpravo od stredu je Bobík a Boubín - charakteristické siluety Šumavy. Bobík (1.264) sa z tohto pohľadu zdá vyšší.
Boubínský prales bol za chránení územie vyhlásený už v r. 1858 a to zhruba na rozlohe 1 x 1,5 km2 (dnes má rozlohu cca 3 x 3,5 km2). Je treťou najstaršou prírodnou rezerváciou v Čechách. Hlavnú zásluhu na jeho ochrane mal Josef John - vtedajší lesmajster vimperských lesov schwarzenberského panstva. V roku 1870 zasiahla prales veterná smršť, po ktorej prirodzene nastala tzv. "lykožrútová kalamita" a následne bola v pralese vykonaná, v snahe vyhrať nad prírodou, v snahe zlikvidovať lykožrútov (aj s ich nezastupiteľnou funkciou v prírode), masívna lesnícka ťažba, čo znamenalo, že z pralesa sa zachovala necelá tretina. Dnes je prales našťastie chránený aj pred tzv. "ozdravnou lesníckou ťažbou".
Z vrcholu rozhľadne na Boubine.
Čistky v pralese.
Ako už bolo uvedené vyššie, dnes je prales našťastie chránený aj pred tzv. "ozdravnou lesníckou ťažbou". Ale žiaľ, nie vždy to platí. Nie len slovenskí, ale ani českí lesníci sa nezaprú. Česť výnimkám. Vo všeobecnosti majú problém aj v štátnych lesoch dopriať aspoň 4 percentám takýchto lesov to, aby sa tieto mohli prirodzene vyvíjať neodkázaní na lesnícku múdrosť, alebo na lesnícke chcenie zvládať les lepšie ako to vedia sily prírody.
Na Šumave kedysi žili všetky veľké šelmy známe zo slovenských hôr. V divočine Šumavy sa v posledných rokoch z veľkých šeliem ujal len, zo Slovenska reintrodukovaný, rys ostrovid. Lebo je natoľko ostražitý, že myslivci - pytliaci na neho spravidla nemajú. Na rozdiel od vlka, ktorý sa na Šumave neuchytil.
Opúšťame prales, ale nie Šumavu.
Vltava, Lipno a Bavorský les
Vltava a pôvabné mestečko Rožmberk:
Klatovy:
Tábor:
Rozdiel medzi českými a slovenskými mestami a mestečkami, čo sa týka množstva pamiatok, starých uličiek a námestí, je zjavný. Nehovoriac ešte o úprave domov, chodníkov, čistote. Rovnaký rozdiel je však aj v prírode. Tentokrát výrazne v prospech Slovenska.
Horšovský Týn:
Hrad Horšovský Týn po požiari v roku 1547 bol prestavaný na monumentálne renesančné sídlo, ktoré sa vo svojej pôvodnej podobe zachovalo v podstate dodnes.
Hrad Švihov:
Natáčala sa tu pohádka o Popelce...
Zabudol som, kde, čo to je.
Zabudol som, kde, čo to je.
Zabudol som, kde, čo to je.
Perlička - Domažlice:
Otava.
Hrad Velhartice.
Mesto a zámok Nové Hrady:
Pozor, Nové Hrady je aj zámok vo Východných Čechách.
Sušice:
Zabudol som, kde, čo to je.
Plzeň:
Cestu domov sme zvolili cez Passau:
Súvisiace články:
- https://burkert.blog.sme.sk/c/375623/plzen-to-nie-je-len-pivo.html
