Je aj najsevernejším vrchom tohto pohoria a zároveň aj prírodnou rezerváciu. Zakončuje bočnú rázsochu Volovca odbočujúcu z Lúčnej (1.652 m). Ide o zvyšok pôvodného vápencového príkrovu Tatier.

Cestou, ktorá vedie od chaty, tesne pred Račkovou dolinou, na Osobitú, je na nejednom mieste pekne vidieť ako mladé stromčeky obľubujú rozkládajúce sa drevo, resp. sú na ňom závislé, pre živiny, ktoré poskytuje.

More kopcov zo sedla pod Osobitou (1.550 m) na svitaní.

Aj v záujme ochrany týchto orchideí je v súčasnosti chodník zo sedla pod Osobitou na vrchol uzavretý. Myslím, že by sa ale našlo dosť takých turistov, ktorí by boli radi vystúpiť so sprievodcom, alebo dozorom raz za čas v limitovanom množstve na vrchol za nejaký poplatok, pričom financie takto získané by mohli byť investované do ochrany prírody. Je to stále lepšie, ako keď sa tento zákaz v dosť veľkom množstve porušuje a chodí sa kade tade s nedbaním na chránené rastliny a pod. Aj keď som na Osobitej už bol, zopakoval by som si to aj za niekoľko EUR-ový poplatok znovu. Určite nie som sám. Takýto prístup k ochrane prírody je inde úplne bežný.

pár metrov nad sedlom.

Pohľad z vrcholu na sedlo pod Osobitou.

Pohľad cez Roháčsku dolinu: Z ľava by mali byť, pokiaľ sa nemýlim, Tri kopy (2.154 m), vedľa nich Hrubá kopa, Baníkov (s pretiahnutým vrcholovým hrebeňom, najvyšší vrch Roháčov 2.178 m), Pachoľa, pred ňou Spálená, pred ktorou je mierne do ľava zvažujúci sa "hrebeň Spálenej", potom nad zjazdovkou by mal byť Salatín, a na pravo s tým "kotlom" by mala byť Brestová (1.902 m).

Na ľavo symbol Roháčov, známa trojica: Volovec, Ostrý Roháč a Plačlivé.

Ešte ďalej do ľava od Volovca by mala byť (trochu na ĺavo nahnutá Jakubiná, vedľa nej asi Klin, hneď za ním takmer v zákryte Bystrá (najvyšší vrch Z. Tatier 2.248 m), Veľká Kamenistá, Poľská Tomanová, a tá malá "pyramídka" by mohol byť poľský Giewont.

A ešte viac do ľava. V predu, takmer v strede (pyramidovitý tvar) by mohol byť Bobrovec (1.663 m) na rázsoche Volovca, na ľavo od neho pokračuje hrebeň so štátnou hranicou, na pravo od neho už v úvode spomínaná Lúčna, odkiaľ sa odkláňa ďalšia rázsocha, zakončená tu na Osobitej.

Osobitá zo sedla Zábraď, eda z hlavného hrebeňa Z. Tatier

Na záver trochu nezvyčajný pohľad na Tatry, z Poľska.