Pamätám si, že z 5 dňového zájazdu sme dve noci spali v autobuse, ale nevadilo mi to. Bol som vo vytržení, že uvidím Paríž. Už za socializmu som to mesto chcel veľmi vidieť, ale zdalo sa mi to nesplniteľné. Ešte v lete 1989 len málokto tušil, že železná opona môže padnúť a s jej pádom sa aj otvoria hranice na Západ. Zájazd stál vyše 4.000 korún, teda o dosť viac ako bola vtedy jedna priemerná výplata. Ale tom som vôbec neriešil. Dal by som vtedy za ten zájazd pokojne aj dvojnásobok. Do Francúzska som šiel nie na svoj pas, ale na pas svojho brata, ktorý je odomňa o 6 rokov starší. Ale všetko prebehlo hladko. Dovtedy som bol, ak nepočítam Česko, len v Maďarsku. Už samotná cesta do Paríža (vyrážali sme z Košíc) bola zaujímavá. Pamätám si, ako sme šli okolo hradu Krásna Hôrka, ktorý som dovtedy videl len na obrázkoch, a veľmi sa mi páčil. Už to bol pre mňa dosť veľký zážitok. Väčšia prestávka bola v Bratislave, kde sme sa prešli centrom a metropola Slovenska ma veľmi zaujala, aj keď som v nej už pred tým raz bol, ale veľa som z nej vtedy nevidel.
Cesta z Košíc do Bratislavy bola po bežných cestách po južnej trase zdĺhavá (diaľnica bola len pred Bratislavou) a tak do mestečka Hainburg sme dorazili až za tmy. Pamätám si ako na mňa to mestečko zapôsobilo. V porovnaní so slovenskými mestečkami bolo všetko až "prehnane" upravené, vštko bolo tip top - tamer ako v čarovnej rozprávke...
Ďalšia zastávka bola až Paríž.
Prvé dojmy z Paríža 1992 boli preto ohromujúce. Ale keď som sa za 3 dni napozeral jej jednofarebných, aj keď veľklepých bulvárov, skonštatoval som, že Praha, s jej romantickými uličkami a zákutiami, sa mi asi páči trochu viac. Sú to však iné kategórie miest, preto ťažko porovnávať. To množstvo palácov a krásnych budov je v Paríži nespočet.
Len málokto ale vie, že najväčšia časť "starého" Paríža, resp. jeho centra, bola postavená až v 19. storočí (v prvej polovici), za vlády Napoleóna. Aj keď to vyvolalo búrlivý odpor, "vojak" dal zrovnať so zemou barokovú a romantický Paríž - lebo jeho snom bolo vytvoriť mesto s najkrajšími ulicami na svete, veľkolepými bulvármi a námestiami plnými prepychových palácov. Parížanov takto "prinútil" chodiť 40 rokov v blate po staveniskách.
Či sa Napoleonovi jeho sen podarilo naplniť, je na posúdení každého návštevníka Paríža. V každom prípade: Napoleonove developérske aktivity sa nedajú porovnať s tým, čo spôsobili komunisti starej Bratislave.
Paríž ale napriek tomu, alebo vďaka tomu, má svoje veľké čaro.
Fotografie v článku sú z roku 2008 a čiastočne z 2005.
Nie, to nie je Hong-Kong ani nič podobné. Ale Paríž.
Paríž sa vyznačuje veľkými priestranstvami, dlhými priehľadmi bulvármi a veľkolepými šľachtickými a meštiackymi palácmi. Inak po tomto bulvári každoročne jazdci cyklistických pretekov uháňajú do cieľa pričom im zostáva prejsť už iba Námestie svornosti.
Námestie Vendôme. Obklopujú ho krásne paláce zo začiatku 18. stor., teda ide o miesto, ktoré ako jedno z mála prežilo Napoleónovu prestvavbu Paríža.
Hovorí sa, že v Paríži takmer na rohu každej ulice je možné nájsť stopy po významných a odvážnych ľuďoch, ktorí bývali v bohémskych podkroviach, či prepychových palácoch.
Takmer všetci významní spisovatelia a maliari 19. storočia žili v Paríži. Žiadne iné mesto na svete to o sebe vraj nemôže prehlásiť.
Kostolík St-Severin postavený v štýle vlámskej gotiky krčiaci sa v kedysi chudobnej štvrti Paríža. Údajne sa do neho chodil modliť Dante.
Nekonečné bulváre
Vo štvrti Marais - Place des Vosges. Podľa mňa najkrajšie námestie Paríža. Ide o veľké štvorcové námestie s arkádami v ktorého strede je krásny park. Je označované ako klenot architektúry 17. storočia. Žilo tu mnoho významných osobností, medzi nimi napr. aj Viktor Hugo. Údajne je tu stále cítiť ich prítomnosť...
Vo štvrti Marais, kedysi židovská štvrť. Je tu možné nájsť labyrint pomerne úzkych uličiek rozkládajúcich sa najmä okolo Place des Vosges, najromantickejšieho a najslávnejšieho námestia starého Paríža, ktoré našťastie prežilo Napoleónovu prestavbu/demoláciu mesta.
Štvrť Motparnas bola roky centrom literárneho a umeleckého Ľavého brehu.
Ľavý breh Seiny je "pokladnicou" slávnych kostolov, najmä vo štvrti St-Germain. Najstarším a najslávnejším z nich je kostol St-Germain-des-Prés.
dokončenie... katedrály..., resp. záberu.
V Paríži sa zrodili najbúrlivejšie politické, sociálne a kultúrne revolúcie. Bulvár St-Germain vo štvrti Motparnas bol jedným z centier tohto diania.
V pozadí je zrejme najvyšší mrakodrap mesta. Postavený bol v r. 1973, teda takmer rovesník bývalých "dvojičiek", alebo Sears Tower v Chicagu. Má 59 poschodí a meria 209 m.
Place St-Sulpice vo štvrti St-Germain.
Kostol St-Sulpice. Po Notre Dame je druhým najväčším kostolom v Paríži.
Montmartre. Kedysi tu žil aj Vincent van Gogh a ďalší významní umelci; a samozrejme aj bežní smrteľníci... Veď v 18. storočí mal Paríž 500.000 obyvateľov...
K povesti štvrte prispela celá rada generácií umelcov, ktorí tu pôsobili alebo žili. Medzi nimi napr. aj van Gogh, Picaso, Renoir.
Bazilika Sacré-Coeur, ktorá uvedenej štvrti dominuje, je pomerne novou stavbou. Jej výstavba začala až v r. 1875 a vysvetená bola až po 1. sv. vojne. Skoro ráno, keď tu ešte nie sú žiadni turisti, má toto miesto úplne inú atnosféru ako počas dňa.
Luxemburgská záhrada. "Neexistuje kúzelnešie miesto" napísal o nej León Daudet.
Luxemburský palác bol za Napoleóna sídlom senátu.
Kostol St-Augustina - bol postavený v r. 1871 v "hmlistom" byzantskom štýle.
Place St-Augustin v pozadí s Eifelovou vežou.
Víťazný oblúk z postrannej uličky...
Asi najslávnejšia ulica na svete.
Život na Parížskom ostrove Ile St-Louis (vľavo), oproti jeho "dvojičke" s Notre Dame, je relatívne nedotknutý turistickým ruchom. Je domovom mnohých čelných osobností mesta. Ulice, ktoré ho križujú, lemujú domy niekotré až zo 17. storočia, čo je na Paríž pomerne výnimočné.
V 14. stor., keď bola dokončená aj katedrála Notre Dame, postihla Paríž čierna smrť - mor, ktorý v meste údajne zabil 200.000 ľudí. Notre Dame sa majestátne týči nad námestím Place du Parvis-Notre-Dame, ktoré za vlády Napoleona vytvoril (teda zbúral najbližšie stavby) jeho "dvorný architekt" Haussmann, aby dal priestor slávnemu priečeliu.
Moulin Rouge.
Place de Clichy, aj keď v skutočnosti ide skôr o rušnú križovatku ako námestie. Vraj tu natáčali detektívny film tuším pod názvom Tichá noc v Cliche. Neďaleko námestia je aj najslávnejší parížsky veterný mlyn Moulin Rouge. Na ulici De Clichy v r. 1993, keď som prvý krát navštívil Paríž (mimochodom na bratov cestovný pas), bol ubytovaný náš poznávací zájazd. Bola to moja prvá cesta na západ a vtedy som si krajšie mesto ako Paríž už nevedel predstaviť.
Námestie Európy.
Latinská štvrť. Place du Panthéon. Panthéon. Ukrýva hrobky historických postáv Franzúzska.
Place du Panthéon.
V uličkách Latinskej štvrti. Spolu so štvrťami Cité a Marais ide o najstaršie štvrte Paríža.
Kostol La Madeleine na námestí rovnomenného názvu. Bol zasvetený Márii Magdaléne. Aj keď jeho návrhy a základy pochádzajú z polovice 18. stor, dokončený bol až v r. 1808 za vlády Napoleona. Napriek tomu pripomína staroveké grécke chrámy.
Place de la Concorde, resp. Nám. svornosti. V skutočnosti tu však v histórii bolo vykonaných mnoho popráv, vrátane kráľa Ľudovíta XVI. s jeho manželkou po Veľkej francúzskej revolúcii v r. 1873.
Place de la Concorde, pohľad na opačnú stranu.
V strede Place de la Concorde stojí obelisk z chrámu v Luxore.
A koho Paríž omrzí, a bude mať možnosť pozrieť si aj okolie, za návštevu stojí napr. aj barokový zámok Vaux-le-Vicomte s jeho záhradami. Nachádza sa cca 55 km juhovýchodne od Paríža.
Použitá literatúra: Paříž, místa a historie. Milena Ercole Pozzoli
