Praděd (1.491 m) 21. apríla 2018:
Praděd (1.491 m) je najvyšší vrch nielen Hrubého Jeseníku, ale aj Moravy, českého Sliezska, Horného Sliezska a piaty najvyšší vrch Česka. Na vrchole však stojí 162 metrov vysoký televízny vysielač, ktorého horná plošina je najvyšším bodom v Česku, teda prekonáva Snežku (1.603 m).
Vyššie boli spomenuté pojmy České Sliezsko a Horné Sliezsko, v ktorom je aj Praděd. Čo to vlastne je?
„Sliezsko (po poľsky Śląsk, po nemecky Schlesien) je historický región Strednej Európy ležiaci väčšinou v súčasných hraniciach Poľska s malými časťami v Česku a Nemecku. Jeho rozloha je takmer tak veľká ako Slovensko a počet obyvateľov sa odhaduje na 8 miliónov. Sliezsko je rozdelené na dva hlavné podoblasti, Dolné Sliezsko na severozápade a Horné Sliezsko na juhovýchode. Horné Sliezsko je kraj na hornom toku rieky Odra (prameniacej na Morave) a tiahne sa až ku Kysuciam, a Dolné Sliezsko je kraj na dolnom, alebo presnejšie povedané na strednom toku Odry.
Južnú časť historického Sliezska tvorili Sudety. Najväčšie mesto a hlavné mesto Dolného Sliezska je Vroclav, historické hlavné mesto Horného Sliezska je Opole ale jeho súčasným centrom sú Katovice. Napr. aj časť Ostravy leží v rámci hraníc Sliezska.
Prvé známe štáty, ktoré mali v Sliezsku moc, boli pravdepodobne koncom 9. storočia Veľká Morava a začiatkom 10. storočia Čechy . V 10. storočí bolo Sliezsko začlenené do raného poľského štátu, kde patrolo 2 storočia. V 14. storočí sa stalo súčasťou krajín Koruny českej za Svätej ríše rímskej, ktorá ale (Koruna česká) v roku 1526 prešla pod rakúsku habsburskú monarchiu.
V roku 1742 bolo Sliezsko anektované nemeckým štátom Prusko . Dolné Sliezsko patrilo Prusku a to až do roku 1945, kedy bolo na základe Postupimksej dohody pridelené Poľsku. Pruské kráľovstvo bolo nemecké kráľovstvo, ktoré zahŕňalo časti dnešného Nemecka, Poľska, Litvy, Dánska, Belgicka, Česka a dokonca aj Ruska.
Po 1. sv. vojne bola najvýchodnejšia časť Horného Sliezska pridelená Poľsku veľmocami Dohody . Zvyšné bývalé rakúske časti Sliezska boli rozdelené do Československa, tvoriace súčasť československého regiónu Sudety, a dnes sú súčasťou Českej republiky. Po 2. sv. vojne bola najväčšia časť Sliezska na základe Postupimskej dohody medzi víťaznými spojencami prevedená do poľskej jurisdikcie a stala sa súčasťou Poľska, ktorého komunistická vláda vyhnala väčšinu dovtedajších sliezskych obyvateľov do Nemecka. Malý lužický pás západne od línie Odra – Nisa , ktorý od roku 1815 patril Sliezsku, zostal v Nemecku."
Zdroj: https://hmn.wiki/sk/Silesia
Hrad Sovinec:
Hrad Sovinec leží v krajine Nízkeho Jeseníku neďaleko Bruntálu, kraj Moravsko - Sliezsky.
Olomouc:
Je najkrajšie mesto v kategórii do 100 tisíc obyvateľov minimálne na územá Česka a Slovenska. Na to, že má len necelých 101 tisíc obyvateľov ponúka toho naozaj veľmi veľa. A pripomína veľkomesto. Je historickou metropolou celej Moravy. V stredoveku bol po Prahe a Vroclave tretím najväčším mestom krajín Koruny Českej. Dnes v ňom žije 100,5 tisíc obyvateľov a je 3. najväčším mestom Moravy a 6. najväčším mestom ČR.
Mesto je známe svojimi pamiatkami, niektoré z nich, napríklad 32,2 metrov vysoký Stĺp Najsvätejšej Trojice, sú zapísané do zoznamu UNESCO. Mestská pamiatková rezervácia je po Prahe druhou najvýznamnejšou v Čechách.
Horné a Dolné námestie.
Spojnica medzi Horným a Dolným námestím
Dolné námestie
Zaujímavosťou je, že v r. 1930 žilo v meste 66 440 obyvateľov, teda takmer až tretina zo súčasného počtu obyvateľov. Slovenské mestá za socializmu zvýšili počty obyvateľov niekoľkonásobne. A to ho hovoríme, že režim držal ľudí na vidieku, lebo na nich boli fungujúce Jednotné roľnícke družstvá...
V roku 1997 mesto postihli silné povodne:
"Riečka" Morava
Až 12 percent plochy celého okresu sa ocitlo pod vodou.
Vpravo sa "vinie" rieka Morava. Vľavo na fotografii je centrum mesta.
"Povodeň v červenci roku 1997 byla způsobena několika faktory. Byla to především neobvykle dlouho trvající srážková činnost v povodí Moravy (Za období od 4. do 8. července napadlo na Pradědu 454 mm srážek), která několikanásobně překročila průměrné srážkové úhrny, a nízká retenční schopnost krajiny způsobila zrychlený odtok."
Viac k týmto povodňam tu: https://protipovodnovaopatreni.olomouc.eu/udalosti/18027
A viac k Olomocu tu: http://www.kamkam.eu/clanok/171/olomouc-historia-pokropena-mladistvou-energiou
Hrad Vevěří:
Viac o hrade tu, v blogu pavla Baláža: https://pavelbalaz.blog.sme.sk/c/518932/hrad-veveri.html
Hrad Pernštejn:
Mestečko Tišnov - nachádza sa 25 km severozápadne od Brna.
Malá Fatra a roklina Dolné diery:
Súvisiaci článok: Tiesňavy Horné diery a Tesná rizňa
Prešov:
Viac o Prešove tu: Prešov - po Košici nejkrásnější město v Horních Uhrách II
z Košického maratónu 2018
Štrba.
V pozadí - Belianske Tatry.
Rimavská Sobota:
Rimavská Sobota je 23 tisícové mestečko v Bansko - Bystrickom kraji. Je sídlom regiónu Malohont. Na konci 18. storočia sa Malohont prvýkrát spojil s Gemerom. V rokoch 1784 až 1790 a potom v rokoch 1805 až 1922 bola Rimavská Sobota sídlom Gemersko-malohontskej župy. Dňa 26. decembra 1805 nocoval v Rimavskej Sobote legendárny ruský vojvodca Michail Illarionovič Kutuzov, keď sa vracal do vlasti s 2. armádnou skupinou po bitke pri Slavkove.
Rakúsko - maďarsko - slovenské trojhraničie.
Západné Tatry - Juráňova tiesňava:
Juráňova tiesňava, aj keď ide krátku tiesňavu, ležiacu v Západných Tatrách, samotný výlet k nej je príjemnou prechádzkou.
Túrka začína v Oraviciach, kde môžte navštíviť termálne kúpele.
K tiesňave sa dostanete Tichou dolinou, ale samozrejme nejde o známu Tichú dolinu na rozmedzí Východných a Západných Tatier, za ktorú bojovali ochranári v r. 2007, aby ju, ako jednu z posledných pevnosti divočiny na Slovensku, úspešne uchránili, paradoxne pred lesníkmi, a tiež nečistými politickými záujmami.
Ale aj v tejto, oficiálne Tichej doline..., aj keď ide o národný park, nevládne príroda, ale človek, v zastúpení lesníckej lobby.
Asi po polhodine až hodine prechádzky máme rovno pred sebou Juráňovu dolinu.
A sme na mieste - Juráňova tiesňava:
Na záver najkrajšie doliny poľských Západných Tatier -
Kościeliska a Chochołowska na jeden záťah, r. 2019:
Viac o týchto poľských dolinách Západných Tatier, o ich holinách a pralesoch tu: https://marcelburkert.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=754280
Použitý zdroj: Wikipédia
