odísť zájazdom z Bratislavy v piatok v noci a v nedeľu nad ránom sa vrátiť, medzi tým vystúpiť na alpskú troj-tisícovku, a absolvovať autobusový prechod najrozsiahlejšej a najkrajšej rakúskej vysokohorskej alpskej cesty s nádhernými výhľadmi na centrálnu časť Národný park Hohe Tauren, tak to sa nestáva každý deň. Mne sa to stalo 22.6.2008.
Vysoké Taury sú najväčším národným parkom Rakúska ležiacim na území troch spolkových krajín: Salcburska (Soľnohradska), Tyrolska a Korutánska. Nachádza sa tu aj najvyšší vrch krajiny Grossglockner (3.798 m). Okrem neho je tu však 300 ďalších vrcholov presahujúcich výšku 3.000 m. Takmer desatinu rozlohy parku pokrývajú ľadovce, ale ich rozloha, ako bude vidieť aj na dvoch záberoch v tomto článku, sa z roka na rok dosť zmenšuje. Lesy tu siahajú až do výšky 2.000 m
Cestou k "základni", ktoru je chata Glocknerhaus (2.135 m) ležiaca neďaleko Grossglockneru. Tento je na zábere vidieť zatiaľ úplne odhalený, čo sa vraj nestáva často, lebo aj za inak jasného počasia sa v priebehu dňa postupne "hamblivec" zahaľuje do mrakov.
Pohľad zo "základne" na Grossglockner a na výhliadku Franz Josefs Hohe (2.386 m), v pravo hore, ku ktorej vedie cesta cez lavínové úseky.
Chata Glocknerhaus a pod ňou priehradné jazero Margaritzenstausee (2.000 m) s dvomi vysokými priehradnými múrmi (jeden z nich je čiastočne vidieť na ľavo od chaty a je vysoký 120 m.). Nad jazerom začína masív Grossglockneru.
Cestou sme videli okrem kozorožcov aj svište alpínske, ktoré sa tu pasú skoro v takom množstve ako u nás ovce na Liptove. Najviac im chutili čerešňe jedného z vodcov "výpravy" zorganizovanej CK Adren Tour.
Okrem našincov z nášho autobusu sme počas celého výstupu a zostupu nestretli žiadnych iných turistov. Vo Východných Tatrách (hlavne na magistrále od Štrbského plesa po Veľkú Svišťovku) to zas v sezóne v špičke pripomína davy na Obchodnej ul. v Bratislave.
Tak, a tu končí sranda. Snehu začína pribúdať a ja som tu prišiel v teniskách! Asi som to trochu podcenil. Ale kto by povedal že tu koncom júna bude toľko snehu? Na pravo je už ale vidieť Spielmann, počasie praje, takže spokojnosť je na mieste. Navyše o Alpách som za socializmu mohol len snívať.
Zostup k nástupu na záverečný výstup. Miestami, kde nebol sneh dosť stvrdnutý, sme sa do neho prepadávali až po pás.
Pár odvážlivcov to strihlo skratkou. Lavíny už ale nehrozili. Ostatní šli do ľava okľukou.
Vrchol na dosah.
Zástup výpravy sebavedomo a neochvejne smerujúcej nahor k svetlým zajtrajškom... Medzi tými ktorí zdolali vrchol bolo aj pár trénovaných sedemdesiatnikov a 12 ročné dievča! Vľavo dole viedieť oneskorenca, ktorý si to tiež "švihá" skratkou.
A je tu vrchol, kde som dostal na pár sekúnd malú závrať spôsobenú nadmorskou výškou.
Chvíľu to vyzeralo tak, že dobré počasie nevydrží. C
Zhoršenie počasia bolo len prechodné, takže sa nám ponúkli krásne výhľady.
Zostup - pod nami je vidieť siluetu zamrznutého jazera okolo ktorého viedla cesta nahor a v pozadí je zahalený Grossglockner.
Pohľad na opačnú stranu, smerom na sever.
Konečne na suchej zemi.
Rozmanité kvety, čo tu kvitli, to by bolo možno aj na samostatný blog. Skoro ako v Belianskych Tatrách.
Nie všetci účastníci zájazdu išli na štít. Napriek tomu mohli byť s výletom spokojní. Od chaty Glocknerhaus sa ponúkajú výhľady do troch údolí. Na obrázku v strede napravo je trochu vidieť inak dosť veľký dvoj stupňový vodopád, dosiahnuteľný 20 min. prechádzkou do tohto údolia. K výhliadke na ľadovec a panorámu okolo neho je to odtiaľto peši asi za 45 minút. Nachádza sa tu aj ľadová jaskyňa.
Pohľad spod spomínanej výhliadky Franz Josefs Hohe na najväčší rakúsky ľadovec Pasterzte. Je takmer 10 km dlhý (zatiaľ), ale osobne som ho nemeral... Leží na úpätí najvyššej hory Rakúska. Miestami dosahuje hrúbku až 250 m. Tabuľka označuje pokiaľ siahal v r. 1995. Kto ho chce teda ešte vidieť na vlastné oči, mal by sa poponáhľať...
A potiaľto siahal ľadovec v r. 1980.
"Interiér"
Pokračovanie výletu:
Naprieč pohorím vysoké Taury medzi Bruckom a Heiligenblutom vedie takmer 48 km alpská Grossglockner - Hochalpenstrase. Jej najvyšším bodom je Hochtortunnel, vo výške 2.504 m, cez ktorý sa zo strany Grossglockneru dostávame do ďalšieho údolia, smerom na sever, kde sa ponúkajú fantastické výhľady:
Vľavo hore je vidieť krkolomné serpentíny vystavané v rokoch 1930 - 1935, ako aj celá Grossglockner - Hochalpenstrase.
Bodka za výletom. Posledný záber na Taurské velikány.
