takmer s neustále vykryvenými chodidlami (ešte aj po 6 dňoch cítim toho následky) a ísť po červenej znamená ísť po pravom hrebení doliny Hradské, údajne s dosť vysokým výskytom medveďov (stretol som "len" srnčeka a dvoch turistov). Ísť po červenej, to dovedie Vás na Starý hrad, ak tento krásny kút Slovenska ešte nepoznáte.
Ešte v polovici 18. stor. v hrade držali niekoľkočlenný strážny personál. Potom sa však o hrad - pevnosť už nikto nestaral. Po porážke rákociovského povstania hrad stratil svoj vojenský a strategický význam. Vzdušnou čiarou je to na hrad Strečno asi 2 km. (Hrad sa zdá na fotke o dosť menší, ale ak si všimnete bielu postavu vpravo hore, potom hrad s malou postavou na ňom "narastie").
Modrou značkou prechádzate cez tzv. mŕtvy les, takmer rovnakého vekového zloženia, umelo vysadenú "smrekovú plantáž" vo výškach, kde prirodzene rastú skôr listnaté stromy. Smreky, ako je známe sú ekonomicky výhodnejšie, ale na strane druhej aj rizikovejšie ak do porastu zavíta víchrica a keď si lykožrút smrekový začne plniť svoju nezastupiteľnú úlohu.
A výsledkom takéhoto preferovania smrekov môže byť, alebo často je aj takáto "holina". A to aj v Národnom parku. "Les to nie sú len stromy", hovoria ochranári, ale minule som na blogu čítal článok: "Les to by mali byť aj stromy". Hoci "len" mladé stromčeky alebo aspoň nejaké to mŕtve drevo ako základ pre budúci zdravý les. Ten druhý citát sa mi na túto paseku hodí viac.
A tu jedôkaz, ako v oveľa vyšších polohách (odhadujem okolo 1.050 m n. m.) stále ešte rastú vo veľkej miere listnaté stromy. Sú to už výšky a diaľky, kde sa už veľmi ťažba nevypláca, takže myslím si, že to je hlavná príčina toho, že tu nie je smreková plantáž.
Chata pod Suchým je otvorená aj mimo sezónu a dokonca aj cez pracovné dni. Z hradu to sem trvá turistickou chôdzou podľa údaju na značke 2 hod. Nad chatou vrch Suchý.
Aj v Malej Fatre môžte obdivovať takéto krásavice orchidee.
Jedna krajšia ako druhá...
Všetky kvety sú svojim spôsobom krásne. Tie "menej pekné" sú len skromnejšie. Orchidee však isto patria k tej druhej skupine.
Nad chatou pod Suchým.
"Sedlo" Príslop pod Suchým. Pohľad na Kysuce a Oravu.
Možno reprezentatívna vzorka Malej Fatry. Odhadom 10% skál, 30% lúk a zvyšok lesy.
Suchý na dosah.
Raj veľkých šeliem.
A na opačnej strane Raj nášho najväčšieho Slováka... V pozadí Žilina.
Po 1 hodine a 45 minútach tzv. indiánskeho behu (beh chôdza beh) z Nezbudskej Lúčky s občasnými zastávkami na fotenie je tu vrchol Sivého. Záver bol pomerne dosť ťažký, strmý, aj keď sa to na fotkách možno nezdá ("taký malý kopček"). Tento rýchlo výstup a zostup som cítil v nohách ešte 5 dní; rovnako ako po maratóne, aj keď som dohromady odbehol odhadujem 15 km a chôdou necelých 5 km. Aj beh dolu kopcom (strmším) je na svaly o dosť náročnejší ako beh po rovine.
Pohľad na juh, na Veľkú Fatru.
Približené Nízke Tatry.
Pohľad zo Sivého na východ, na hrebeň Malej Fatry. V pozadí Malý Kriváň.
Ako vidieť na obrázku, ešte aj začiatkom júna (2009) sú v Malej Fatre zvyšky snehu.
Rozlúčkové foto a rýchlo do doliny na posledný večerný osobný vlak, kým nepríde búrka a tma.
