Nech je akokoľvek, táto časť Ybbstalských Álp neďaleko známeho pútnického mestečka Mariazell, má čo ponúknuť aj náročnejším turistom - ak ju navštívia v týždňoch hojnosti. Hojnosti vody. Tej je tu niekedy dosť po výdatných dažďoch aj v júni, ale niekedy je jej málo aj v apríli. V tom prvom prípade Ötschergraben patrí k najkrajším tiesňavám nie len Dolného Rakúska, ale aj Rakúska vôbec, teda dá sa povedať, že aj v celej strednej Európe. Najväčší podiel na tom majú bizárne skalné útvary, početné vodopády (ale s tým čo už bolo uvedené vyššie) a malebný smaragdový potok Ötscherbach, ktorý sa po riadnej zime zvykne meniť na dravú riečku, ale aj kamzíky, tetrovy, či dokonca orly. A vraj tu žijú aj vydry.
Navyše rokline a celej rezervácii tróni vrch Ötscher, ktorý aj keď výškou na rakúske pomery nevyniká, je jedným z najkrajších vrchov celého Rakúska. Koniec koncov, aj na Slovensku máme takéto prípady. Napr. Veľký Rozsutec. Jednoducho, prírodné divadlo. Podobne ako v Slovenskom raji. Niekomu sa páči viac tento, inému Ötscher-Tormäuer, a ja osobne si netrúfnem povedať, čo je príťažlivejšie. Určité podobnosti tu sú, ale nedá sa to príliš porovnávať. Veď Slovenský raj to je kus divokej prírody, vrátane veľkých šeliem, po ktorých v Rakúsku už dávno nie je ani chýru. Ostali po nich kde tu iba názvy dolín a pod. V Ötscher-Tormäuer, a konkrétne pri ústí Ötschergraben nájdete dokonca elektráreň. V prírodnej rezervácii... Na strane druhej, nie hocijakú. Ale pomerne citlivo zasadenú do prírody. Ide o starú vodnú elektráreň Wienerbruck, ktorú postavili už v roku 1911 - v secesnom štýle, keď elektrifikovali Mariazellbahn. Dosť kuriózne je napájaná z dvoch vodných nádrží, ktoré sú nad roklinami a voda k nej je privádzaná pozemným potrubím. Až do ranných päťdesiatych rokov minulého storočia elektráreň elektrinou zásobovala priemysel v údolí rieky Traisen a početné obce pozdĺž železničnej trate. V súčasnosti už patrí k menším vodným elektrárňam ale jej príspevok výroby elektriny z ekologických zdrojov je napriek tomu výrazný.
A to nie je všetko. Roklina Ötschergräben tu má minimálne dve, tiež príťažlivé "sestry" - roklinu Hintere Tormäuer, ktorá je za veľkou "zákrutou" vlastne jej severným pokračovaním v smere nadol, a tiesňavu Lassingraben - odnože vyššie spomínaných roklín s tým, že všetky sa stretávajú pri elektrárni v spomínanej "zákrute".

Tiesňavy sú sprístupnené upravenými turistickými chodníkmi s množstvom mostíkov a visutých drevených lávok, na ktorých je však za daždivého počasia potrebná zvýšená opatrnosť. Inak, to čo je vidieť na obrázkoch, predstavuje stredne náročnú túru v trvaní cca 6 hodín s prevýšením cca 500 m, čo zvládnu aj trochu zdatnejšie deti. Prinajhoršom, plecia to istia...

Spomínaný Ötscher (1.893 m)

Riečka Erlauf po vyústení z rokliny Hintere Tormäuer.
Vyrážame. Sme na začiatku túry, neďaleko elektrárne Erlaufboden a vchádzame do Hintere Tormäuer:

V r. 1745 udelila cisárovná Mária Terézia povolila plavenie dreva po tejto riečke. Na to ale bolo potrebné najprv vodu zadržať v tzv. stavidlách, ktoré boli z dreva, a potom ju vypustiť. Vďaka tomu sa mohlo drevo plaviť v zosilnenom prúde vody. Týmto drevom sa zásobovala Viedeň. Vyššie, v doline Lassing, mohli už v prvej polovici 19. storočia prví tunajší turisti za malý obnos peňazí pozerať ako sa nahromadená vypustená voda valí vodopádom rovnomenného názvu. Takto sa vodopád, obdobný tým našim v Slovenskom raji, menil na takmer Krymelské vodopády, ako je vidieť na jednej starej fotografii vo elektrárni Wienerbruck.

Prvý vodopád je po ruke ešte skôr než sa väčšina z turistov stihne trochu zapotiť.


Tento vodopád prichádza na radu asi po pol až 3/4 hodiny. Aj keď nie je ďaleko od chodníka, môžte ho ľahko minúť a sa nedívate vľavo.

Ako vidieť ide o ten istý vodopád, ale v týždni na vodu hojnejšom.



Už spomínaná elektráreň Wienerbruck a sútok potoku Ötscherbach s riečkou Erlauf (vľavo), ktorá padá do rokliny, resp. elektrárne potrubím. Vyteká z neďalekého jazera Eurlaufsee.
Vstupujeme do Ötschergraben:


Keďže roklinou vedie relatívne pohodlný chodník, na exponovaných miestach istený, túra sa za dobrého počasia dá absolvovať aj s deťmi. Aj keď niekedy je to ťažké...

Pramienok čerstvej pitnej vody v teplom počasí však nie len občerství, ale aj zlepší náladu.

Kryštálovo čistá vs. smaragdová voda.








Po občerstvení pokračujeme tiesňovou ďalej a to k vodopádu Mirafall- hlavnému lákadlu tohto krásneho kúta zeme:


60 metrov vysoký vodopád Mirafall na potoku Mirabach





Koupáníčko pod vodopádem...

Cca hodinu a štvrť chôdze od vodopádu Mirafall ďalej proti prúdu potoka sa nachádza ďalší krásny vodopád Schleierfall, ktorý sme však v rámci tejto túry nerobili.Tu je:


Blížime sa späť k elektrárni a za ňou odbočujeme nie doľava, na parkovisko kde sme túru začali, ale doprava - do tiesňavy Lassinggraben:
Lassinggraben:



90 metrový kaskádovitý vodopád Lassingfall, na potoku Lassingbach.



V tiesňave sú aj ďalšie vodopády:





Túru končíme v dedine Wienerbruck, teda na inom mieste než na akom sme ju začínali.

Zaujímavé mestečko Lilienfeld po ceste domov. Okrem pôsobivého starého mostu cez rieku Traisen, sa tu nachádza aj najväčší rakúsky stredoveký kláštor.
Súvisiace články: http://burkert.blog.sme.sk/t/60747/potulky-rakuskom