Jeho hlavným mestom je Oujda (číta sa Oužda) založená berberským náčelníkom Attiaom koncom 10. storočia. Oujda , ako jediné mesto súčasného Maroka, bola o d r. 1727 súčasťou Osmánskej ríše a to až do víťazstva Franzúzska nad Turkami v Alžírsku v 19. storočí. Vtedy mesto pripadlo Francúzom a to až do r. 1912 kedy sa stalo súčasťou marockého protektorátu.
Za svoj rozvoj mesto vďačí nie len svojej výhodnej polohe, ako križovatky ciest, ale aj francúzskej armáde , ktorá v r. 1844 zabrala územie mesta a značnú časť východného Maroka ako svoju kolóniu. Francúzi mali Oujdu ako centrum pre ovládanie výhodu krajiny. A tak jej pomohli vybudovať aj cestnú sieť. Dnes je Oujda súčasťou aj železničnej a leteckej dopravy. Je vzdialená len 15 kilometrov od alžírskych hraníc. Od r. 1978 ju univerzitným mestom a dá sa povedať že aj skoro veľkomestom veď s predmestiami má okolo jedného milióna obyvateľov a bez predmestí niečo vyše 400 tisíc. Je jedným zo šiestich najdôležitejších miest vyše 30 miliónovej krajiny. Do Oujdy rád prichádza dokonca aj súčasný marocký kráľ; keďže že tu narodil.
A aby sme nezabudli, majú tu aj rieku, ktorá ale v čase našej letnej návštevy bola takmer úplne vyschnutá:-(
Pohľad do histórie Maroka: Pôvodnými obyvateľmi Maroka boli Berberi. Neskôr Maroko pripadlo Rímskej ríši. Berberi sa dokázali ubrániť rímskej nadvláde, ale len tým že sa stiahli do vnútrozemia odkiaľ proti Rimanom podnikali útoky. Toto obdobie je typické rýchlym šírením púštnych oblastí lebo Rimania bezohľadne vyrubovali miestne lesy (chudobnejšie na pôdu ako tie naše) a nestarali sa o ich obnovu. V krajine tak klesla hladina podzemnej vody a celá oblasť pustla. Dnes je poľnohospodársky využiteľná ani nie tretina marockého územia. Rímska nadvláda skončila v 5. storočí, nakoľko ju vypudili Vandali, ktorí neskôr splynuli s Berbermi.
Útoky Berberi podnikali aj proti Arabom, ktorí tu prišli z územia dnešnej Saudskej Arábie v 7. storočí. Často krát sa proti nim búrili, ale nakoniec Arabi zhruba po 70 rokoch zvíťazili a priniesli sem Islam.
V 15. a 16. storočí sa tu začali usádzať Portugalci a Španieli. Európsky vplyv týchto krajín výrazne zosilnel v 17. storočí a sultáni sa snažili upevniť svoje postavenie podpisovaním zmlúv s Francúzskom. V r. 1912 sa Maroko stalo francúzskym protektorátom.
Keďže koloniálne mocnosti po 2. svetovej vojne už nedokázali udržať svoje postavenie, v r. 1952 bol francúzsky protektorát zrušený a následne aj španielsky, na menšej časti územia, ktoré pripadlo Španielom.
V r. 1957 sa Muhammad V. prehlásil za kráľa a v r. 1957 bola prijatá demokratická monarchistická ústava. Podľa ústavy je Maroko konštitučnou demokratickou a sociálnou monarchiou a v praxi má najväčší vplyv kráľ, ktorý je hlavou štátu a zároveň duchovnou hlavou moslimského obyvateľstva. Schvaľuje všetky zákony, ktoré prijal parlament, ktorý môže aj rozpustiť. Jednotné právo vychádza z francúzskych a islamských zákonov.
Toto najvýchodnejšie mesto M aroka pôsobí i nak ako ostatné marocké mestá severu, a to preto, lebo nebolo spravované Špan ielskom, ale Francúzskom . Ale pozor, blížime sa k centru, kde nás na prvých alebo druhých semaforoch púta našu pozornosť to, čo sme ešte nikde v Európe nevideli: číselné ukazovatele na semaforoch odpočítavajúce sekundy kedy naskočí zelená...
Blížime sa k historickému centru ktoré bolo založené už koncom 10. storočia. :
a zahýbame do najstaršej štvrte mesta, do tamojšej mediny:
Vychádzame z mesta a na jeho predmestí objavujeme riečku! Nechápeme kde sa tu vzala a už len samotný pohľad na ňu nás v tejto horúčave osviežuje. Je to naozaj veľké spestrenie v tomto pomerne suchom okolí Oujdy.
Opúšťame Oujdu:
Cestou k rieke Moulouay, prichádzame k mestu Berkane, kde je ešte väčšie "vedro" ako v Oujde, ale z ohľaduplnosti k nášmu sprievodcovi a šoférovi Mohamedovi, pre ktorého platí ramadán, a ktorý ho aj dôsledne dodržiava, oželievam tých pár dúškov vody, ktorú mám v ruksaku, a ktorá musí byť aj tak poriadne teplá. Takže žiadna veľká obeť. O to viac mi bude večer chutiť niečo chladené...
A sme pri 3. najdlhšej rieke Maroka:
A sme v Saidii, nazývanej "modrou perlou Maroka" pre údajne výrazne modrú farbu tunajšieho mora a oblohy...
Sadia je považovaná za jedno z naj lepších prímorských stredísk Maroka. Ale na môj vkus tu bolo príliš veľa komárov. Povedal by som " raj komárov", ktorí mali svoju hodinku vždy tesne po západe slnka. Vtedy je najlepšie vôbec von nevychádzať. Po hod inke ale prestávali vyvádzať. A cez deň boli našťastie zalezené. Ale netuším kde...
Cesta do pohoria Beni Snassen, ktoré geologicky patria do známejšieho pohoria Rif:
Pestuje sa tu aj hrozno, z ktorého sa vyrába pomerne známa značka vína Vins des Beni-Snassen. Vinohrady tu samozrejme založili Francúzi.
A opäť schladenie sa pri mori:
P.S.: Kto ste v Maroku nebol, a návštevu tohto najzápadnejšieho Orientu zvažujete, určte stojí za to. Považuje sa za jednu z najotvorenejších, najbezpečnejších a tiež najkrajších krajín Afriky.
