z ktorých mnohé pochádzajú zo 16. storočia. "Ulica" v úvodzovkách preto, lebo táto má dve neoficiálne námestia. To menšie má neoficiálny názov "Trojica", a to veľké sa rozprestiera v priestore od Dómu, resp. Konkaterdály sv. Mikuláša, až po palác Klobušických.
Tento článok, až na pár výnimiek, je úmyselne zameraný na zaujímave miesta a budovy mesta prevažne mimo reprezentatívnej hlavnej ulice, podobne ako tomu bolo v prvom diele článku, v ktorom je aj vysvetlený jeho názov.
https://burkert.blog.sme.sk/c/302416/presov-po-kosici-nejkrasnejsi-mesto-v-hornich-uhrach.htm
Pár desiatok fotografie v tomto článku sú z rokov 2014, 2016 a 2017, z mojich jednodňových návštev môjho rodného mesta (od r. 1993, s dvojročnou prestávkou, bývam na západe Slovenska) a najstaršie foto je z r. 1944, z nášho rodinného albumu.
Vstupná brána do centra mesta z juhu. Zmenila sa na nepoznanie. Domy na nej stojace, vrátane minimálne jedného 3 podlažného krásneho obytného, išli k zemi a nielen dôsledkom bombardovania Prešova v 2. sv. vojne.
Bývalý Mestský palác.
Horný koniec Plzeňskej ulice.
Park "Lesík delostrelcov" z 19. storočia. Roky volá po zatraktívnení, zušľachtení.
Budova z konca 19. storočia na Vajanského ulici. Vpravo je Lesík delostrelcov
Prešov v 2. polovici 19. storočia:
Prešov v tej dobe žil relatívne pokojným životom regionálneho centra, ktoré však najmä z hospodárskeho hľadiska stále viac zaostávalo za rušnými a rýchlo sa rozvíjajúcimi mestami ako Bratislava, či Košice. Dôvodov na to bolo hneď niekoľko. Komplikovaná doprava, chýbajúci priemysel, nedostatok kapitálu, ale i mnohé ďalšie. Obyvatelia Prešova však pomaly sa zhoršujúcu situáciu videli najmä na postupne rastúcej nezamestnanosti, vysťahovalectve, bankrotoch malých remeselníkov a postupnom zániku niektorých, kedysi prosperujúcich, miestnych podnikov. Nemožno povedať, že by sa vedenie mesta neusilovalo tento stav zmeniť. Chýbali však vhodné, konkrétne projekty a ak sa už dobrý zámer objavil, nebolo spravidla dosť peňazí na jeho realizáciu. Navyše Prešov v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch postihli viaceré katastrofy. Známy je najmä ničivý požiar v roku 1887, ale značné škody spôsobili aj viaceré rozsiahle záplavy. Nemožno sa preto čudovať, že za takejto situácie strácalo mesto aj niektoré podniky a podnikateľov, ktorí tu dovtedy pôsobili."
"Jedným z príkladov, ktoré v tomto smere vzbudili v priebehu roku 1888 pozornosť, bol aj odchod vtedajšieho nájomcu mestského pivovaru K. Bauernebla. V tom čase situácia pivovarníkov nebola jednoduchá. Veď kým ešte v prvej polovici 19. storočia pracovalo na území dnešného Slovenska viac ako 200 pivovarov, v roku 1851 ich už bolo približne len sto. Ich počet pritom postupne ďalej klesal. Na konci 19. storočia ich evidujeme už len okolo päťdesiat.
Prešov sa ale mohol pochváliť stáročnou tradíciou vo výrobe piva. V osemdesiatych rokoch 19. storočia bol však mestský pivovar beznádejne zastaraný a do mestských hostincov sa v stále väčšej miere dovážalo pivo z iných miest. I keď sa zdalo, že taký schopný podnikateľ, ako bol K. Bauernebl by dokázal situáciu zmeniť, nakoniec aj on, síce len prechodne, ale predsa rezignoval. Prešovská radnica, v závere osemdesiatych rokov ešte stále zápasiaca s následkami veľkého požiaru, nemala peniaze, ktoré si vyžadovala rekonštrukcia a modernizácia pivovaru. Koniec pivovarníctva v Prešove môžeme datovať na prelom 19. a 20. storočia." Patrik Derfiňák.
Zdroj: http://www.presov.sk/portal/?c=12&id=2902
"Do intravilánu mesta, na prelome 19. a 20. storočia, už úplne spojeného komunikáciami s predmestskými oblasťami, pribúdali postupne dalšie domy - najmä v zadných častiach parciel na Slovenskej a Jarkovej ulici - a súčasne pokračovala zástavba okrajových časti mesta. Na Konštantínovej ulici postavili v roku 1895 budovu ženského učiteľského ústavu a na Kmeťovom stromoradí budovu gréckokatolíckeho učiteľského ústavu, ktorý neskôr rozšírili o internát.
V roku 1910-1911 postavili na bývalom dolnom predmestí evanjelické kolegiálne gymnázium (Nám. Legionárov). Ešte koncom osemdesiatych rokov 19. storočia vystaval na Konštantínovej ulici židovskú synagógu so sochárskou výzdobou od košického majstra A. Martinelliho.
V rokoch 1888- 1896 vystavali mimo historického jadra mesta delostrelecké kasárne (Lesík delostrelcov) a komplex kasárenských budov na Košickej ulici. Prvé povojnové roky sa zamerali na odstránenie škôd spôsobených najmä kobercovým náletom v roku 1944."
Zdroj: http://www.artattack.sk/mapa/PRESOV/presov01.htm
Vajanského ulica - pokračovanie...
Nám. legionárov po odstránení OD Tesco.
Kmeťovo stromoradie:
Parčík "Umelecká záhrada".
Kmeťovo stromoradie - pokračovanie:
Najkrajšia stavba Kmeťovho stromoradia - gymnázium, alebo iná stredná škola.
Uličky nad Kmeťovým stromoradím pri, dnes už znovu otvorenej, Veži...:
Dvory na Slovenskej ulici.
Staré divadlo Jonáša Záborského. Z jeho histórie: "V roku 1878 mestská rada oslovila košického architekta Michala Repaszkého (o.i. staviteľa Košického divadla), aby vyhotovil projekty k prestavbe hostinca na hotel s reštauráciou a kaviarňou. Nakoniec z toho vzniklo divadlo. Slávnostne bolo otvorené v r. 1881. na dnešné pomery niečo nevídalé. Divadlo vraj mohlo naraz pojať až 700 divákov (podľa Magyar Szinmuvészeti lexikon, Budapest 1929)." Zdroj: https://www.theatre-architecture.eu/sk/databaza/?theatreId=479
Čierny orol - blok mestských reprezentačných budov v historickom centre Prešova s dlhou a slávnou tradíciou. V minulosti tu sídlila mestská reduta, divadlo a hostinec, v ktorom bývali ubytované prominentné návštevy šarišskej metropoly. Z početných hostí možno spomenúť chýrneho ruského vojvodcu M. I. Kutuzova, jedného z víťazov nad Napoleonom, či nemenej znamenitého generála Suvorova, veliteľa, ktorý za svoju mimoriadne činorodú kariéru neutrpel ani jedinú porážku. Z významných osobností slovenských dejín radno menovať Ľudovíta Štúra či Jozefa Miloslava Hurbana, ktorí tu počas revolúcie 1848 - 1849 rečnili k niekoľkotisícovému davu Východoslovákov, dodávajúc im odvahy v krušných a nepokojných časoch. Dnes je Čierny orol sídlom PKO Prešov.
Zdroje: http://www.vypadni.sk/sk/cierny-orol-v-presove
Čierny orol - sála https://pkopresov.sk/koncerty.html
Prešovské bránky... (brány). Sú štyri:
V tejto pasáži bol vstup do ďalšej známej prešovskej reštaurácie, tentokrát v podzemných priestoroch. Volala sa tuším Kramiky.
Jarková ulica.
Najkrajší mestský palác Horného Uhorska (Rákociho palác) – takýto titul mala renesančná stavba v v čase svojho vzniku v 16. storočí. Jej elegantná architektúra a nádherná sgrafitová výzdoba patrí k tomu najkrajšiemu na Slovensku, čo sa z renesančného staviteľstva miest dochovalo. O výstavbu paláca sa prestavbou dvoch meštianskych domov postaral Žigmund Rákoci. Súčasnú podobu, charakterizovanú najmä fasádou s oknami v arkieroch ukončenou neprehliadnuteľnou atikou, nadobudlo sídlo v 17. storočí pri neskororenesančnej prestavbe. V expozícii Neživej prírody patrí k najexkluzívnejším exponátom opál drahý – slovenský drahokam, ktorý sa ťažil v neďalekých Slanských vrchoch (Slovenské opálové bane) a zbierka fosílií, odtlačkov morských organizmov, zuhoľnatených zvyškov rastlín aj pozostatky veľkých vyhynutých cicavcov. https://www.regionsaris.sk/co-robit/historia/hrady
Z kompleu objektov Židovskej obce v Prešove,
okrem tých, ktoré boli uvádzané v 1. časti článkov o Prešove:
Prešov má nie len jednu, ale dve zachované synagógy, aj keď tá druhá už svojmu účelu neslúži. Vpravo od budovy bývalej synagógy je budova bývalej židovskej školy.
Severná časť Prešova:
Najlepšími umiestneniami Tatrana Prešov v československej lige boli dve druhé miesta v ročníkoch 1964/1965 a 1972/1973, tretie miesto počas sezóny 1963/1964 a štvrté miesta v ročníkoch 1954/1955 a 1958/1959. Víťazstvo v Československom pohári dosiahol Tatran v roku 1953 a finálovú účasť si vybojoval v rokoch 1966 a 1992. Triumf v Slovenskom pohári zaknihoval Tatran v roku 1992 a vo finále sa objavil v rokoch 1973, 1985, 1994 a 1997. Tatran vo svojej histórii účinkoval v troch medzinárodných pohárových súťažiach. V Pohári víťazov pohárov v ročníku 1966/1967 skončil v 1. kole. V sezóne 1974/1975 sa v Pohári UEFA dostal do 2. kola. Hral napr. aj s VFB Stuttgard. V ročníku 1980/1981 sa stal víťazom Stredoeurópskeho pohára. Od roku 1993 pôsobí Tatran v najvyššej slovenskej lige. Najlepším umiestnením bolo štvrté miesto hneď v úvodnej sezóne 1993/1994. V nasledujúcom ročníku 1994/1995 sa Tatran predstavil aj v Pohári víťazov pohárov, v ktorom prešiel cez írsky Bangor City, škótsky Dundee United a stroskotal až na neskoršom víťazovi celej súťaže Reale Zaragoza.
Hneď vedľa futbalového štadióna bola kedysi najchudobnejšia štvrť mesta - Argentína.
Ul. Čapajevova.
Späť do centra, do východnej časti mesta:
Najkrajšia secestná budova Prešova, a dovolím si tvrdiť, že aj jedna z najkrajších secesných na Slovensku - Bosáková banka & Kde sa podel vkus architektov po období secesie?
Levočská ul.
Za týmto domom bol kedysi nekrytý hadzanársky štadión na ktorom prešovskí hadzanári dosiahli svoje najväčšie úspechy. Prvý ligový primát z roku 1969 bol premiérovým nielen pre prešovský kolektív, ale vôbec pre slovenskú oddielovú hádzanú. O tomto titule bolo rozhodnuté už dve kolá pred koncom súťaže, keď mal Tatran nedostižný 5 bodový náskok pred družstvami ako Dukla Praha, Baník Karviná a Škoda Plzeň. Víťazstvo bolo síce nečakané, ale za to úplne zaslúžené.Tatran sa ako majster ČSSR kvalifikoval do prestížnej súťaže o Pohár európskych majstrov (PEM). Pri žrebe mu však šťastie dvakrát neprialo, za súpera dostal VFL Gummersbach, majstra Západného Nemecka, víťaza PEM z roku 1967 a hlavného favorita zisk ďalšieho európskeho primátu. Prvý zápas, ktorý sa hral v Prešove na palubovke zimného štadióna, bol však veľmi vyrovnaný. Tatran prehral o jediný gól 13:14. "Gummersbach vygumoval krásu hádzanej, sila zvíťazila nad umom a technikou, rumunskí rozhodcovia pripustili veľmi tvrdú hru," písala o hádzanárskom sviatku vtedajšia tlač. Odveta v Dortmunde, na ktorú sa prišlo pozrieť 12 000 divákov, videla opäť veľký vzdor prešovských hádzanárov a takisto najtesnejšie víťazstvo veľkého favorita. Vďaka svojim výkonom si Tatran hneď pri svojom premiérovom účinkovaní v PEM vyslúžil uznanie na medzinárodnom hádzanárskom poli. http://web.slovakhandball.sk/clanok/1161/Spomienka-prvych-presovskych-majstrov
Baštova ul.
Na Nám. 1. mája býval neskorší československý Zlatý slávik - Peter Nagy.
To pekné, čo zanechala socialistická výstavba - zelená trieda Obrancov mieru.
ul. Engelsova.
Bývalá "Gotwaldka", dnes ul. 17. novembra.
Hviezda - za socializmu jedna z najznámejších pivární, resp. reštaurácií Prešova.
Zo strechy hotela Šariš:
Pohľady z Kalvárie
Toto je štvrť v ktorej som žil do svojich 4 rokov. Z ul. Sázavského sme sa potom presťahovali na ul. Horársku, Za kalváriou. Na fotografii je moja mama (1927), asi s neterou. Päťdesiate roky.
Na tejto fotografii je takisto ul. Sázavského; moja mama s kamarátkami pri guľovačke odhadom v rokoch 1944/1945. Za rohom ulice bola, je Kolmanova záhrada (verejný parčík), v ktorej rástol mega strom - topoľ biely. Vo výške 1,5 metra mal obvod 7,4 m. Odkedy ho "zrúbali" hrubšie stromy som videl iba v USA a na Srí Lanke.
Aký iný názov mohla dostať táto ulica Za kalváriou ako Horárska? Prežil som na nej krásne, až dobrodružné detstvo. Lúka na fotografii v strede už dosť zarástla. Bola našim lyžiarskym slalomovým strediskom.... A keď nás slalom prestal byviť, spúšťali sme sa na ňu zvrchu z lesa dvoma zjazdovkami, resp. lesnými chodníčkami a keď som cez ňu "preletel" a pokračoval ďalej dolu do doliny a keď bol dobrý sneh tak som na lyžiach vyletel až na začiatok nášho dvora, ktorý bol na opačnej strane doliny.
Brat Ďuro na už spomínanej lyžiarskej lúke.
Dedo Ozec... (Jozef) a našich 9 oviec, cca r. 1980. V pozadí Zimný štadión a napravo od neho cyklistický velodrom v rozostavbe, svojho času jediný na Slovensku.
Na záver pár zaujímavých historických faktov viažúcich sa na mesto Prešov:
4. – 5. stor. – príchod Slovanov na územie Prešova
1247 – prvá písomná zmienka o Prešove
1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom Ondrejom III.
1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do Pentapolitany (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, Košice, Bardejov, Levoča, Sabinov)
1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove
1502 – 1505 – začiatok stavby Dómu sv. Mikuláša. Ide o tretiu najväčšiu sakrálnu stavbu na Slovensku
1647 – svätenie Evanjelického a.v. chrámu Svätej Trojice
1667 – Kolégium v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum Horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka
1687 – Caraffove jatky, 24 popravených mešťanov
1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s Františkom II. Rákocim
Koniec 18. storočia – príchod prvých Židov do Prešova
1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva
1848 – stavba 1. židovskej synagógy
1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov
1. novembra1918 – v popoludňajších hodinách bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako Prešovská vzbura.
16. 6. 1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená Slovenská republika rád
1923 – 1924 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky
20.12.1944 - bombardovanie mesta pripomína malý pamätník na Konštantínovej ulici
19. 1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny pripomína Pamätník osloboditeľom
1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou
1972 – Solivary sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou
2. 7. 1995 – pápež Ján Pavol II. navštívil Prešov
A na úplný záver staré mesto Prešova z vtáčej perspektívy z oficiálnej internetovej stránky Mestského úradu:
