Asi preto, lebo v skorších dobách tu osadníkov vábilo zlato, ropa a voľná pôda. Dnes tu návštevníci často hľadajú pocit slobody a dobrodružstvo,
keďže sa môžu rôznymi spôsobmi túlať v úchvatných prírodných scenériách známych z mnohých filmových westernov a road movies, či poznávať pre niekoho nádherné, pre iného bláznivé a pre mnohých vysnené mestá ako napr. San Francisco alebo Las Vegas.
Západ USA začína Veľkými planinami (Great Plains) za riekou Mississippi. Tak to videli prví osadníci, ktorí tiahli na západ, a tak sa na vec pozerá aj geografia. Lenže „americký západ“ je viac. Symbolizuje budúcnosť celej krajiny, je to jeden veľký sen, mýtus, a životný postoj Američanov. Kto žije v USA na západe, cíti sa presne podľa zaužívaného klišé často slobodnejší, jazdí väčším autom, vedie aktívnejší životný štýl a ešte menej verí vláde vo Washingtone ako ostatní Američania...; píše sa v múdrych publikáciách...
Poďme ale konkrétne k Arizone.
Sotva nejaký iný štát amerického západu reprezentuje USA po vizuálnej stránke viac ako Arizona. Nachádzajú sa v nej ich hádam 2 najväčšie ikony, a to: Grand Canyon, najpôsobivejšie prírodné divadlo sveta, a Monument Valley.
Názov Arizona je údajne skomolenina zo španielskeho árida zona - vyprahnutá oblasť. Existuje však aj alternatíva, že meno štátu môže pochádzať z indiánskych jazykov. Arizona sa stala súčasťou USA v r. 1912 a to ako 48. štát, ale posledný v rámci kontinentálnych USA. Do roku 1821 patrilo súčasné územie Arizony Španielom, potom patrilo Mexiku, od roku 1850 bolo súčasťou novomexického teritória a v r. 1863 bolo zriadené vlastné arizonské teritórium.
Arizona je šiestym najväčším štátom USA; po susednom Novom Mexiku a pred susednou Nevadou. Do jeho rozlohy by sa zmestilo viac než 6 území o rozlohe Slovenska. Napriek tomu má len o cca pol milióna viac obyvateľov ako krajina pod Tatrami. Je známa svojou púštnou klímou, ale pre mnohých asi bude novinkou, že v jej vyšších polohách sa nachádzajú borovicové, ale aj listnaté lesy a horské lúky, ktoré kontrastujú s púšťami v nížinách.
Najvyšším vrchom štátu je Humphreys Peak s prekvapujúcou nadmorskou výškou až 3.852 m (v pohorí San Francisco Peaks).
V Arizone je sústredených nie len mnoho celonárodných parkov USA, ale tiež veľa štátnych, teda čisto arizonských prírodných parkov (niečo ako národné parky "2. kategórie"), a tiež množstvo monumentov a indiánskych rezervácií.
A takto nejako som zažil tento krásny kus sveta:
Pôsobivá krajina pár kilometrov pred Údolím monumentov; zo severnej strany.
Monument Valley: Nachádza sa na severovýchode Arizony na hranici s Utahom. Nejde o národný park, aj keď by mohol ním byť. Patrí indiánom z kmeňa Navajo, ako aj rozsiahle územie okolo.
Forrest Gump...
Údolie monumentov leží cca 60 km severne od mestečka Kayenta, ktoré je centrom indiánskej rezervácii Navajo. Navažský národ, alebo kmeň, má cca 220.000 príslušníkov a je druhým najväčším indiánskym kmeňom v USA. Jeho rezervácia zaberá podstatnú časť severovýchodnej Arizony, časť Nového Mexika a kúsok Utahu.
Toto zjavne Navajan nie je. Podľa "prirodzeného" optimistického úsmevu od ucha k uchu v hamburgerovom štýle by som povedal, že ide o čistokrvného Američana... Alebo ho hrá.
Stolové hory uprostred púšte. Majú neuveriteľných 160 miliónov rokov + -
Údolie monumentov, aj keď som si ho predstavoval väčšie, je naozaj monumentálne, aj keď údolie veľmi nepripomína.
Možno víťaz/ka Miss Stolová hora...
Pohľad od návštevníckeho centra do údolia...
Celkom zaujímavý článok o údolí a kmeni Najavo "Monument Valley: Lesk a biedy indiánskej krajiny: https://cestovani.idnes.cz/monument-valley-lesk-i-bida-indianske-zeme-fiw-/kolem-sveta.aspx?c=A080916_143202_igsvet_tom
Opúšťame Údolie monumentov smer juh a po pár kilometroch obdivujeme ďalší monument. Je ním Agathla Peak, pre miesntych indiánov posvätná hora. Známa je tiež ako navažský El Capitan. Nad okolím vyčnieva 457 metrov, no svojou nadmorskou výškou môže konkurovať vrcholom Západných Tatier. Názov Agatha je skomolenina pôvodného indiánskeho názvu.
Našou ďalšou zastávkou je Glen Canyon Bridge. Ide údajne o 2. najväčší most tohto typu na svete, teda oceľovo-oblúkový. Bol postavený už v r. 1959.
Glen Canyon Dam. Po jej výstavbe (v rokoch 1956 až 1966) Glen Canyon zmizol pod vodami vzniknutého jazera Powell. Hrádza má výšku vyše 200 metrov. Podobne ako most z ktorého je fotená.
Antelope Canyon:
Ku kaňonu prichádzame v koryte rieky, ktoré je v lete samozrejme vyschnuté. Kto Antilopí kaňon pozná podľa obrázkov, zrejme si cestou k nemu povie, kde by sa tu mohol takýto výnimočný kaňon nabrať?
A veruže vstup do neho je dosť nenápadný. A prístup turistov k nemu je limitovaný, nakoľko ide o územie Navajov, ktorí sem turistov vozia terénnymi autami a to takým spôsobom, že človek má každú chvíľu dojem, že sa tie džípy v púštnom neupravenom teréne vyvrátia. Hreje aspoň myšlienka na mäkší dopad - do piesku.
Je to neuveriteľné, ale pri občasných silných prívalových búrkach je kaňon zaplavený, teda schovávať sa v ňom pred búrkou je životu nebezpečná vec.
Od Antilopieho kaňonu pokračujeme v našich potulkách po Arizone k zlatému klincu programu, ktorým je Grand Canyon. Ale aj po ceste k nemu je čo obdivovať.
Ráz krajiny sa však pri nenápadnom stúpaní na náhornú planinu náhle mení:
Povedali by ste, že ste viac-menej v púštnej Arizone a na dohľad je slávny Grand Canyon???
Minimálne veľká tabuľa nás však o tom chce presvedčiť.
Ale keď pokračujeme cestou trochu ďalej, k údajnému Grand kaňonu, sme na pochybách. Neocitli sme sa v Yellowstone?...
veď sú tu aj bizóny!...
a tiež obnovujúce sa lesy po tom, čo ich zasiahli požiare. A možno je treba zdôrazniť, že sa spamätávajú bez pomoci lesníkov. Podobne ako v Yellowstone.
No ale toto už naozaj prezrádza, že asi už predsa len sme na mieste činu.
A je tu! Národný park Grand Canyon - North Rim,
teda jeho severný okraj:
Písať o ňom, aký je veľkolepý, to sa už hádam ani nesluší... A platí to aj pre fotografie. No napriek tomu som si pár záberov, ktoré ma naživo veľmi nadchli, neodpustil zverejniť v tomto mojom článku.
Aj tie najlepšie fotografie od profesionálnych fotografov, nie to od radových užívateľov fotoaparátov ako som ja, nedokážu ani len z tretiny priblížiť tú skutočnú veľkoleposť prírody, ktorá na tomto "kúsku" sveta vládne.
Ja osobne sa krásami prírody neviem presýtiť; čo sa nie raz stáva turistom, ktorí za jedno leto, alebo za nejaké 3 mesiace, teda vo veľmi krátkom čase, prejdú všetky najkrajšie národné parky USA. Jednoducho tú krásu nevedia naraz stráviť a v posledných týždňoch už ich nič nenadchne, aj keď v nich možno majú možnosť vidieť tie najúžasnejšie prírodné krásy USA.
Viem si predstaviť, že ak by som v USA pred návštevou Grand kaňonu nevidel aj iné úžasné prírodné scenérie iných národných parkov, ale aj mimo nich, mal by som pri pohľade na tento kaňon problém veriť vlastným očiam, a rozmýšľal by som, či sa mi nesníva, resp. či som sa nejakým zázrakom náhodou neocitol v nejakom mimozemskom raji. A je možné, že v takom prípade by som spontánne pokľakol tak, ako v 16. stor. údajne aj veliteľ španielskej výpravy, ktorá na kaňon natrafila pri hľadaní zlata, aby som vzdal hold Stvoriteľovi za tento nadpozemský výtvor.
Národný park Grand Canyon sa rozprestiera na území 7 krát väčšom ako je Tatranský národný park (teda 7 krát väčšom ako majú naše Východné a Západné Tatry dohromady), alebo v inej mierke povedané: je jednou osminou územia Slovenska. Ďalšími, z mnohých zaujímavostí ú napr.:
- Pôvodná rýchlosť toku rieky Colorado bola 32 km/hod. sa po výstavbe priehrad výrazne znížila.
- Južný okraj kaňonu leží v nadmorskej výške 2100 až 2300 m a severný až vo výške 2600 m. Tento výškový rozdiel spôsobuje, že na severnom okraji panuje výrazne odlišná klíma. Kým na južnom okraji len zriedkakedy v zime dosiahne snehová pokrývka viac než pol metra, na severnom dosahuje výšku miestami 2 až 3 metre.
- Voda v turistických strediskách na južnom okraji pochádza z vodovodu, ktorý vedie cez dno rieky Colorada, práve zo severného okraju kaňonu. Jeho výstavba trvala 2 roky a vyriešila dlhoročný vlečúci sa problém, keďže južný okraj je dosť suchý.
- Rieka Colorado sa nachádza 1200 až 1800 m pod úrovňou Coloradskej náhornej plošiny. Rozdiel priemerných teplôt medzi riekou a severným okrajom je viac než 10°C a každých 300 výškových metrov klimaticky zodpovedá vzdialenosti 500 km v smere sever - juh. To znamená, že dole pri rieke panuje sucha subtropická klíma a pri túre zo severného okraja na dno kaňonu prechádzame vegetačnými zónami rovnako ako keby sme putovali od kanadských hraníc na hranice s Mexikom.
Skalné oko...
Skalné okno dokorán s výhľadom na rieku Colorado.
Toto sa len podobá na slovenské hory. Stále je to len NP Veľký kaňon.
Pohľad z náhornej planiny ktorú pretína Veľký kaňon do nížin.
To horia lesy; aj keď ich tam nevidno.
Rieka Colorado
Cestou z NP Grand Canyon (časť North Rim - Severný okraj) do mestečka Page
prechádzame najprv Štátnym (arizonskym) prírodným parkom, resp. Národným lesom Kaibab, ktorý je v bezprostrednom susedstve NP Grand Canyon, resp. na tej istej náhornej planine.
Z náhornej planiny zostupujeme do "úrodných" "nížin"... a kocháme sa opäť krásnymi scenériami.
Kaňon rieky Colorado (dole) a za ním mestečko Page.
Golfové "hřiště" a zároveň miestny park.
Len necelých 10 km za mestom Page a tiež Glen Canyon Dam, sa nachádza jedna za najpôsobivejších scenérií Arizony:
Horseshoe Bend:
Okraj kaňonu je zhruba vo výške 1.300 m a rieka vo výške 980 čiže ide o cca 300 metrové prevýšenie. Ale oveľa zaujímavejší je iný fakt. O pár desiatok kilometrov ďalej po prúde rieky Colorado, teda v NP Grand Canyon, je prevýšenie okraj kaňonu vs. rieka oveľa vyššie! od 1.100 do 1.600 metrov. To znamená, že rieka Colorado náhornú plošinu, ktorá tvorí NP Grand Canyon, neobchádza, čo by bolo možno prirodzenejšie, ale ju pretína. Teda sprvoti akoby tiekla do kopcov aby v nich vyformovala kaňon. Táto skutočnosť podľa môjho názoru trochu spochybňuje tvrdenie, že Grand Canyon vytvorila (hlavne) rieka Colorado...; teda bez akejkoľvek inej asistencie neviditeľných prírodných síl.
Cestou do NP Grand Canyon - South Rim. Rieka Colorado tečie v tej priepasti.
Grand Canyon, časť South Rim:
Grand Canyon bol založený pomerne skoro, v r. 1909, no napriek tomu pred ním už bolo vyhlásených 14 amerických národných parkov. Kaňon je dlhý približne ako celé Slovensko.
Jedna z postranných dolín Veľkého kaňonu
Colorado
Hĺbková meditácia...
Vodopády v Grand Canyone? A prečo nie? Veď sme v USA...
Západné Tatry po arizonsky:
Z Veľkého Kaňonu mierime do cca 130 km vzdialeného 70.000-vého metropolitného mesta Flagstaff ležiaceho pod týmito krásnymi horami. Povedali by ste, že ste v prevažne púštnej Arizone?
Hory sa volajú San Francisco Mountains s najvyšším vrchom až 3.852 m (Humphreys Peak). Nachádza sa tam aj lyžiarske stredisko.
Flagstaff:
Cez mesto vedie aj slávna Route 66.
Zemepisná šírka mesta je 35°, teda leží na úrovni severného Maroka.
Lúčime sa s Flagstaffom a vydávame sa smerom
Meteor Crater:
V pozadí San Francisco Mountains. Fotené z obruby krátera. Teda je vidieť, že má vysoký terénny lem.
Fotené z obruby krátera na opačnú stranu.
Miesto je označované ako najlepšie dochovaný meteorický kráter na Zemi. Celý kráter ani nevošiel do záberu. Veď v priemere má 1,2 km a v obvode približne 4 km, aj keď na fotografii tak veľký nevyzerá. Hlboký je 70 metrov a výška lemu je 40 - 60 metrov. Kráter vznikol pred 50.000-cami rokov dopadom železo-niklového meteoritu v priemere 50 metrov, ale vážiaceho niekoľko sto tisíc ton! Z toľkého železa by sa dalo vyrobiť 42.000 automobilov. Kým dopadol na Zem, letel rýchlosťou 11 míľ za sekundu, teda na prekonanie vzdialenosti napr. medzi Parížom a Flagstaffom mu stačilo 5 minút. Sila jeho explózie bola ekvivalentom sile 20 miliónov ton TNT (Trinitrotoluén). Zatiaľ najväčší, ale umelo vyvolaný výbuch na Zemi bol o sile 60 miliónov ton TNT, za ktorým stáli Sovieti, pričom daný výbuch údajne vychýlil zemskú os, takže sinejšie výbuchy sa už neskúšali. K zaujímavostiam krátera tiež patrí to, že rokoch 1963 až 1970 tu trénovali astronauti Apollo z dôvodu podobnosti kráterom na mesiaci. Inak dno krátera je návštevníkom neprístupné. Slúži vedcom ako prírodné laboratórium.
Najväčší dochovaný fragment "slávneho" meteoritu, ktorý sa po dopade na Zem rozpadol na mnoho malých kúskov "rozsypaných" do okolia v okruhu 7 míľ. Veľkosť fragmentu je na dĺžku cca 70 cm, ale váži 639 kg.
Mestečko Dolan Springs na ceste ku Grand Canyon West, kde je aj známa sklenená rampa, ktorá prečnieva stenu kaňonu až o 15 m. Grand Canyon West leží na náhornej planine, ktorú je vidieť za mestečkom. Ono ide v podstate o dedinu, ale široko ďaleko je to najväčšia obec, takže má postavenie mesta.
Na ceste ku Grand Canyon West, ktorý sme si nakoniec odpustili pre pomerne vysoké vstupné. Je v ňom zahrnutá aj návšteva atrakcie Skywalk, aj keď o ňu človek nemá záujem, ako aj poplatok za vstup na indiánske územie, na ktorom táto časť Veľkého kaňonu leží. Cestou obdivujeme aspoň mnohé Joshua stromy.
Tesne pred vstupom k Veľkému kaňonu - západ.
Posledné fotografie Arizony. Trochu predčasne sa lúčime s Arizonou a mierime na západ, resp. vraciame sa do Kalifornie kde sme naše potulky juhozápadom USA 2016 aj začali.
Posledný článok z tejto série bude venovaný ceste z NP Joshua Tree do San Jose cez niekoľko zaujímavých prírodných a urbanistických miest.
Použitá literatúra: USA Západ, Nakladateľstvo Marco Polo, s.r.o. Praha 5, z nemeckého originálu.
