Poukazuje tiež na to, že kompetentné orgány, najmä samosprávy, aj napriek pomerne dobrému zákonu o odpadoch nedávajú občanom nijak, alebo takmer nijak pocítiť, že vyhodiť čo i len PET fľašu na trávnik a pod. je priestupkom, za ktorý je možné dostať pokutu. Podobne nikto nedáva pocítiť majiteľom psov ak neodstraňujú výkaly svojich miláčikov zo sídliskových trávnikov.
Je otázne, či samotní mestskí policajti vedia, že vyhodenie napr. čo i len jedinej PET fľaše na voľné priestranstvo, na trávnik a pod. je priestupkom. Ak to vedia, tak to nie je vôbec vidieť, aby v zmysle toho postupovali. Veď kto už v regionálnych alebo iných médiách počul alebo čítal, že by mestská polícia či kompetentné orgány informovali o udeľovaní pokút za tento druh priestupkov, čo by malo nepochybne aj výchovný účinok na tých občanov, ktorým sa stalo zvykom, že ak nie je po ruke odpadkový kôš, vyhadzujú odpad kde sa im zachce. Časom by sa takéto aspoň občasné informovanie určite pozitívne odzrkadlilo aj na čistejšom a zdravšom životnom prostredí, ktoré potrebuje aj ten, kto ho znečisťuje. Takéto pokuty sa zrejme ani neudeľujú a ak áno, tak len výnimočne, inak by kompetentní využívali možnosť takéhoto medializovania.
Ak spoločnosť a kompetentné orgány tolerujú takéto „drobné“ priestupky, potom sa netreba čudovať, že niektorí jedinci v tomto zachádzajú ešte ďalej a do prírody bežne vyhadzujú aj stavebný odpad, pneumatiky, vraky áut atď., vrátane nebezpečných odpadov.
Podľa zákona o odpadoch by „dokonca“ mala byť už pomerne dávno samozrejmosťou aj povinnosť separovania odpadov v miestach, kde sú na to vytvorené podmienky. Je priestupkom, ak niekto napr. sklenené alebo plastové fľaše nevyhodí do nádoby na to určenej, ale do nádoby na zmesový odpad, lebo k nádobe na fľaše musí urobiť tri kroky navyše, alebo mu je zaťažko odpad triediť. Žiaľ takýto jav je úplne bežný. Pritom separovanie odpadov nešetrí len životné prostredie, ale aj naše peňaženky. Prieskumy ukazujú, že až 80 % z toho, čo dnes väčšinou vyhadzujeme ako nepotrebné, by sme ešte vedeli využiť ak by sme nevyhadzovali všetko do jedného koša.
V októbri 2005 Magistrát hlavného mesta Bratislavy, prostredníctvom svojho oddelenia životného prostredia mi poskytol informáciu týkajúce sa počtu zistených priestupkov za vyhadzovanie plastových fliaš, sklenených fliaš, plechoviek atď. na miesta, ktoré na to nie sú určené, a počtu priestupkov za neseparovanie odpadu zo strany občanov tých mestských lokalít, kde sú na separovanie vytvorené podmienky, teda sú tam príslušné kontajnery. Druhá informácia sa týkala možností separovania, resp. odovzdávania drobných nebezpečných odpadov inde ako do kontajnerov na zmesový odpad. Informácie magistrátu naplnili moje najpesimistickejšie odhady.
K prvému okruhu: Domnienka uvedená v septembrovom čísle Bratislavských novín v článku „Neseparujeme odpad", že počet zistených priestupkov na tomto úseku sa bude približovať nule, sa žiaľ naplnila v celej Bratislave na 100%. Bol zistený počet nula z vyššie uvedených priestupkov, aj keď páchanie týchto priestupkov je viac než zjavné.
K druhému okruhu: Čo sa týka separovania zbytky farieb, použitých žiariviek, mobilných telefónov, alkalických, niklokadmiových batérií a pod. mimo kontajnerov na zmesový odpad, je na úvod potrebné uviesť, že všetky tieto položky obsahujú vo väčšom alebo menšom množstve aj nebezpečné látky, ktoré preto nepatria na skládky komunálneho odpadu alebo do spaľovní, na základe poskytnutých informácií je možné konštatovať, že možnosti separovania a odovzdávania tohoto odpadu v Bratislave sú vo všeobecnosti úple nedostatočné.
Najzúfalejšia, alebo najtragikomickejšia bola (alebo stále je) situácia čo sa týka možností odovzdávania chemického odpadu - jedno zberné miesto na celú Bratislavu.
Podobne to bolo (alebo je) aj s použitými žiarivkami - 5 zberných miest, mobilné telefóny - 2 zberné miesta a veľké domáce spotrebiče - 7 miest (okresy 1, 4, 5 - žiadne miesto). Trochu pozitívnejšia situácia, ak so to dá tak nazvať, je v možnostiach odkladania alkalických a niklo - kadmiových batérií: Najlepšie je na tom Mestská časť Staré Mesto - 10 zberných miest, najhoršie je na tom k počtu obyvateľov Dúbravka, Karlová Ves a Devínska Nová Ves - spolu 8 miest. Od roku 2005 sa v tomto smere len veľmi málo zmenilo.
Aj keby ľudia vedeli, kde je možné tieto odpady ukladať, čo vo všeobecnosti nevedia, nebudú sa tým z drvivej väčšiny obťažovať. Veď aj tí, ktorí odpad separovať chcú, by sotva išli vyhodiť „nejakú plechovku" so zbytkom riedidla čo len na vedľajšiu ulicu, ak by tam nejakým zázrakom bolo zberné miesto, nie to ešte na druhý koniec sídliska, alebo dokonca mesta. A čo ešte tí, ktorí majú problém urobiť tri kroky bokom, aby napr. papier hodili do nádoby na to určenej, ak práve stoja nad kontajnerom na odpad zmesový. Alebo naopak, ak vychádzajú z domu a najbližšie zo všetkých kontajnerov stojí náhodou kontajner na papier, šupnú tam všetok možný odpad, len nie papier, aby ušetrili svoje kroky a vzácny čas, ktorý sa dá podľa nich využiť aj užitočnejšie ako obetovaním 30 sekúnd denne na separovanie odpadu už v domácnosti.
Riešenie by mohlo spočívať v umiestňovaní špeciálnych kontajnerov, vedľa už existujúcich kontajnerov na separovaný odpad (papier, sklo a plasty), kde by sa hádzalo všetko vyššie uvedené. Spolu s tým by sa mali čím skôr vytvoriť podmienky a stanoviť práva a povinnosti na to, aby tieto všetky vyššie uvedené použité veci - odpady mohli byť vrátené tam, kde boli kúpené, alebo kde sa bežne predávajú a to aj z dôvodu zhodnotenia týchto odpadov a nie len z dôvodu prevencie pred ich nezákonným ukladaním. Tak to napr. z časti funguje v Španielsku, kde dokonca v obchode s potravinami bolo možné hádzať do nádoby použité malé batérie. Podobne by to malo a mohlo byť aj so všetkým spomínaným odpadom.
Tony nebezpečného odpadu z našich skládok komunálneho odpadu už asi neodstránime a tento bude časovanou bombou pre ďalšie generácie. Zostáva aspoň veriť, že zvolení poslanci v mestských, resp. miestnych zastupiteľstvách sa začnú konečne viac starať aj o danú problematiku a to konkrétnymi činmi, aby sme konečne prestali úplne zbytočne zaťažovať a znečisťovať životné prostredie.
Domnienka uvedená v septembrovom čísle Bratislavských novín v článku „Neseparujeme odpad", že počet zistených priestupkov na tomto úseku sa bude približovať nule, sa žiaľ naplnila v celej Bratislave na 100%. Bol zistený počet nula z vyššie uvedených priestupkov, aj keď páchanie týchto priestupkov je viac než zjavné.
Čo sa týka separovania zbytky farieb, použitých žiariviek, mobilných telefónov, alkalických, niklokadmiových batérií a pod. mimo kontajnerov na zmesový odpad, je na úvod potrebné uviesť, že všetky tieto položky obsahujú vo väčšom alebo menšom množstve aj nebezpečné látky, ktoré preto nepatria na skládky komunálneho odpadu alebo do spaľovní, na základe poskytnutých informácií je možné konštatovať, že možnosti separovania a odovzdávania tohoto odpadu v Bratislave sú vo všeobecnosti úple nedostatočné.
Najzúfalejšia, alebo najtragikomickejšia bola (alebo stále je) situácia čo sa týka možností odovzdávania chemického odpadu - jedno zberné miesto na celú Bratislavu.
Podobne to bolo (alebo je) aj s použitými žiarivkami - 5 zberných miest, mobilné telefóny - 2 zberné miesta a veľké domáce spotrebiče - 7 miest (okresy 1, 4, 5 - žiadne miesto). Trochu pozitívnejšia situácia, ak so to dá tak nazvať, je v možnostiach odkladania alkalických a niklo - kadmiových batérií: Najlepšie je na tom Mestská časť Staré Mesto - 10 zberných miest, najhoršie je na tom k počtu obyvateľov Dúbravka, Karlová Ves a Devínska Nová Ves - spolu 8 miest. Od roku 2005 sa v tomto smere len veľmi málo zmenilo.
Aj keby ľudia vedeli, kde je možné tieto odpady ukladať, čo vo všeobecnosti nevedia, nebudú sa tým z drvivej väčšiny obťažovať. Veď aj tí, ktorí odpad separovať chcú, by sotva išli vyhodiť „nejakú plechovku" so zbytkom riedidla čo len na vedľajšiu ulicu, ak by tam nejakým zázrakom bolo zberné miesto, nie to ešte na druhý koniec sídliska, alebo dokonca mesta. A čo ešte tí, ktorí majú problém urobiť tri kroky bokom, aby napr. papier hodili do nádoby na to určenej, ak práve stoja nad kontajnerom na odpad zmesový. Alebo naopak, ak vychádzajú z domu a najbližšie zo všetkých kontajnerov stojí náhodou kontajner na papier, šupnú tam všetok možný odpad, len nie papier, aby ušetrili svoje kroky a vzácny čas, ktorý sa dá podľa nich využiť aj užitočnejšie ako obetovaním 30 sekúnd denne na separovanie odpadu už v domácnosti.
Riešenie by mohlo spočívať v umiestňovaní špeciálnych kontajnerov, vedľa už existujúcich kontajnerov na separovaný odpad (papier, sklo a plasty), kde by sa hádzalo všetko vyššie uvedené. Spolu s tým by sa mali čím skôr vytvoriť podmienky a stanoviť práva a povinnosti na to, aby tieto všetky vyššie uvedené použité veci - odpady mohli byť vrátené tam, kde boli kúpené, alebo kde sa bežne predávajú a to aj z dôvodu zhodnotenia týchto odpadov a nie len z dôvodu prevencie pred ich nezákonným ukladaním. Tak to napr. z časti funguje v Španielsku, kde dokonca v obchode s potravinami bolo možné hádzať do nádoby použité malé batérie. Podobne by to malo a mohlo byť aj so všetkým spomínaným odpadom.
Tony nebezpečného odpadu z našich skládok komunálneho odpadu už asi neodstránime a tento bude časovanou bombou pre ďalšie generácie. Zostáva aspoň veriť, že zvolení poslanci v mestských, resp. miestnych zastupiteľstvách sa začnú konečne viac starať aj o danú problematiku a to konkrétnymi činmi, aby sme konečne prestali úplne zbytočne zaťažovať a znečisťovať životné prostredie.
