Netvrdím že všetci, ani mnohí, ale je aj tak dosť tých, a nie len z Dúbravky alebo z Bratislavy IV, ale napr. aj z neďalekého Rakúska, čo sa vyberú cez víkend do lesov a na lúky Devínskej Kobyly.
Pozn. na úvod:
K napísaniu článku ma inšpiroval článok Jána Šifru "Kam sa vo Vernári chodí po dobrom nedeľnom obede". Devínska Kobyla, ktorá je súčasťou chránenej krajinnej oblasti M. Karpaty a zahŕňajúca v sebe niekoľko menších prírodných rezervácií, má tiež čo ponúknuť; aj keď tlak veľkého mesta na ňu je čoraz zjavnejší. Väčšina záberov použitých v článku sú z nedele 10.5.2009.
Cestou na Devínsku Kobylu míňame barokový farský kostol z r. 1723. Jeho zvláštnosťou je eliptický pôdorys chrámovej lode.
Niekdajšia starobylá podhorská dedinka pod východnými svahmi Devínskej Kobyly s 1.500 obyvateľmi a s vinohradmi, ovocnými sadmi a poliami, ktoré vystriedala výstavba dnes už takmer 40.000-vej bratislavskej mestskej časti Dúbravka. V pozadí je na hrebeni M. Karpát rozoznať "zub" zrúcaniny hradu Pajštún.
Tesne nad Dúbravkou na nás čakalo takéto malé prekvapenie.
Občasné jazierko - nad Dúbravkou.
Nie, nie je to hračka, je to živá salamandra. V priebehu niekoľkých minút sme mali šťastie okrem jašteričky vidieť aj tohto chráneného živočícha.
Prírodná rezervácia Devínska Kobyla - predstavuje zväčša odlesnený cca 3 km dlhý pás medzi Devínom a Devínskou Novou Vsou, tiahnuci sa pozdĺž rieky Morava pod masívom Devínskej Kobyly, teda nesie rovnomenný názov.
Charakteristické lúky na západných úbočiach Devínskej Kobyly.
Jasenec biely. Nie je nádherný?
Jeden z druhov nevädzí.
Pakost krvavý.
Avšak aj takéto nádherné orchidee (vstavač vojenský) tu výnimočne rastú. Keďže je to hneď vedľa jedného z chodníkov je prekvapujúce, že prežívajú. Kvitnú len pár dní. Za odtrhnutie, pošľapanie a pod. hrozí adekvátna pokuta, keďže ide o jeden z niekoľkých ohrozených rastlinných druhov, ktoré sa v tejto prírodnej botanickej záhrade našťastie ešte nachádzajú.
Len opatrne dievčinka, aby si tej malej neublížila...
"Tomášovský výhľad"..., akurát že s výhľadom na Devín...
Kúsok Moravy aj na Slovensku...
Že vraj lastovička domová... Skôr by som povedal pieskovcová, alebo skalná...
Tak do tohto "rajónu" už chodia po nedelňajšom obede väčšinou "Devínskonovovesčania".
Na Devínskej Kobyle výnimočne rastú aj takéto skvosty akými sú aj ľalie zlatohlavé.
Je pomerne ťažko na ne natrafiť, lebo kvety sú pochúťkou pre srnčiu zver, ktorá tu žije, a tiež pre iných živočíchov lesa. A tiež nekvitnú v suchom počasí aké vládlo v Bratislave tento máj. Včera konečne výdatnejšie zapršalo a ľalie už zakvitajú.
Zato "mŕtve drevo" tu je možno nájsť častejšie. Toto nie len že plní nezastupiteľné funkcie v ekosystéme lesa, ale môže aj les esteticky skrášľovať:
