Najviac energie (nemyslí sa kalórií, ale „čistej", využiteľnej energie) obsahuje čerstvá zelenina a ovocie (vrátane orechov a pod.), ktoré počas rastu svetlo absorbujú. Americký lekár Dr. Bieler hovorí, že: „V humusovitej pôde našej záhradky je mnoho anorganických minerálov. Dažďom a vlhkom sú rozpúšťané. Korene rastlín ich pohlcujú a stopkou, kmeňom a vetvami ich vedú k zeleným listom, aby tieto stále ešte mŕtve minerálne látky boli vystavené slnečnému svetlu. A práve teraz sa odohráva to pozoruhodné! Slnečný lúč a svetlo tieto anorganické minerálne látky oživujú a prostredníctvom fotosyntézy menia na minerálie živé - organické, ktoré sa vďaka tomuto oživujúcemu procesu stávajú prijateľné a vlastné človeku i zvieratám. Predstavujú esenciu života a sú jeho nositeľmi. Sú to takzvané elektrolyty alebo ionty."
"Nesmieme zabudnúť, že iba život môže plodiť a udržovať ďalší život. Anorganické znamená, že to nepochádza zo žiadnej živej rastliny. Naše telo však potrebuje ušľachtilé, živé organické minerály, ktoré sa nachádzajú v čerstvej zelenine, obilí, surovom mlieku, v čerstvom ovocí a podobne.
V prípade, že si toto položíme za základ, potom si myslím, je možné povedať, že v prírodnej surovej strave je uskladnená "slnečná energia". Ľudia, ktorí takúto stravu uprednostňujú, tým nemyslím len čistých vitariánov, sú vo všeobecnosti zjavne plní energie. Niektorí z nich tvrdia, že táto strava rozširuje vedomie, zostruje chuť a inštinkty. Naučili sa, aby im chutilo aj to najjednoduchšie jedlo. Mám pár takých skúseností, kde napr. z jedného „obyčajného" zeleného jablka som mal väčší pôžitok ako z bohatej slávnostnej večere, a nie len to, neuveriteľne ma aj vzpružilo. K tejto skúsenosti stačí málo; nechať trochu telo vyhladovať krátkou očistnou hladovkou, alebo načrieť do jeho rezerv, napr. absolvovaním nejakej dlhšej horskej túry len tak, na lačno. A potom už len v pokoji si pomaly vychutnať každý jednotlivý kúsok ovocia so súčasným vnímaním jeho vône a farby. (Pre tých, čo veria na prírodné bytosti, využiteľnosť a pozitívny vplyv plodov, ktoré oživujú, údajne zvyšuje aj krátka ďakovná modlitba či už týmto bytostiam, alebo Tomu, komu oni slúžia).
Človek žijúci prevažne na prirodzenej strave nepotrebuje nie len že tzv. „kráľovské raňajky", zvyčajne pozostávajúce z denaturovaných, resp. tepelne upravených potravín, ale na to, aby bol plný energie mu postačuje možno ani nie polovica z kalorického príjmu človeka uprednostňujúceho tepelne upravenú stravu, ktorej strávenie si na rozdiel od prirodzenej vyžaduje pomerne veľa energie o ktorú sa človek takto pripravuje.
V článku vychádzam z toho, že "svetlo" v našej strave predstavujú exogenné enzýmy. Stretol som sa s názormi lekárov, biológov a chemikov, ktorí, ak som ich dobre pochopil, význam enzýmov dosť zužujú. Podľa nich sa zo stravy žiadne enzýmy vo funkčnom stave do tela nedostanú, tieto musia byť dodané vo forme, v ktorej nebudú deaktivovane priamo v žalúdku - čiže vo forme tabliet, ktoré sú obalene filmom odolným žalúdočnej šťave. Iní pod pojmom enzýmy vidia len bielkoviny, resp. aminokyseliny, na ktoré ich žalúdok rozloží, pričom tieto zostávajú zachované a tepelná úprava tu údajne nehrá žiadnu rolu; naopak, každý „živý enzým" sa vraj v žalúdku chemicky „usmrtí" - rozloží na stavebné prvky.
Skúsme sa na to pozrieť inak: "Ak si napríklad vezmeme dve tekvicové jadierka, jedno pražené a druhé surové a zasadíme ich do zeme, pravdepodobne by z toho surového vyrástla rastlina, zatiaľ čo varené by sa v zemi rozložilo. Tento príklad ukazuje rozdiel medzi životom a smrťou. Jedno jadierko obsahovalo enzýmy, zatiaľ čo to druhé nie. Ak by sme však tieto jadierka vzali do laboratória, obe by obsahovali rovnaké množstvo zinku, vápnika alebo sodíka, ako keby boli úplne rovnaké." Napriek tomu je tu obrovský rozdiel. V surovej strave je na rozdiel od varenej život.
Varená strava enzýmy neobsahuje, a tak ich berie telu, aby toto bolo schopné takúto stravu stráviť. Tieto enzýmy sú potom navždy preč. Mnoho lekárov zaoberajúcich sa surovou stravou tvrdí, že každá potravina v prirodzenom stave obsahuje presne tie enzýmy a ich spolučinitele, ktoré potrebuje na rozloženie danej potraviny. Dĺžka života podľa nich vo všeobecnosti do veľkej miery závisí od toho, s akou rýchlosťou sa vyčerpáva enzýmový potenciál organizmu. Zvýšený príjem enzýmov z potravy spomaľuje toto vyčerpávanie.
"V ľudskom tele existujú dva druhy enzýmov: endogény - fermenty, ktoré sa vytvárajú tráviacimi žľazami a usmerňujú procesy trávenia. Vlastné enzýmy (o ktorých je v článku reč), sú exogény. V našom tele riadia a prevádzajú najzložitejšie úkony a hlavne v bunkách zaisťujú látkovú premenu. V protiklade k tráviacim fermentom nemôže naše telo tieto enzýmy - exogény - vytvárať samé. Musia byť dodané zvonka, teda prostredníctvom správnej výživy. Čím viac čerstvých, vysokoaktívnych enzýmov (zo surovej stravy) naše telo prijíma, tým väčší je príliv nového života do tela a tým viac tieto enzýmy podporujú tvorbu nových zdravých buniek." Exogenné enzými a tiež ďalšie termolabilné látky (antioxidanty, auxiny a pod.) sú činné, teda živé do teploty 46°C.
Pz. Týmto sa nespochybňuje význam varenej stravy, a ak už, tak len jej vo všeobecnosti neprirodzený pomer k surovej. Čo sa týka mäsa ťažko si je predstaviť, že by ho bežný človek mal jesť surové. Kto tvrdí, že organizmus človeka nie je na mäso prispôsobený, zrejme neberie do úvahy to, že človek vo všeobecnosti neje mäso surové (ako šelmy), ale varené. Toto má úplne iné vlastnosti, vďaka ktorým je aj jeho spracovanie v organizme úplne iné.
Dr. Norman W. Walker hovorí, že enzýmy sú predovšetkým nehmatateľnou magnetickou kozmickou energiou principu života, ktorá je úzko spojená so všetkými procesmi každej molekuly ľudského tela, rastliny a každej formy života. Enzýmy popisuje ako kozmickú energiu (resp. vibrácie vyvolávajúce v molekulách chemické pochody). Popisuje ju tak preto, lebo život ako taký nemôžeme rozumom vysvetliť.
Štúdie vplyvu enzýmov v potrave na ľudské zdravie boli a stále sú trochu záhadou, najmä pre materialistických vedcov a dietetikov, pretože enzýmy pracujú nie len na úrovni chemickej ale i biologickej a veda nie je schopná zmerať alebo umelo syntetizovať ich biologickú resp. životnú silu, ktorá je podstatou exogenných enzýmov. Vytvárajú to, čomu hovoríme metabolizmus - pohon ľudského tela.
Telo v oslabenom stave a s nedostatkom enzýmov je ľahkým terčom pre také choroby ako sú rakovina, cukrovka, ateroskleróza, srdcovocievne choroby, obezita a ďalšie degeneratívne ochorenia. Keď si uvedomíme, koľko miliárd korún sa vynakladá na výskum a lekársku starostlivosť, zdá sa až neuveriteľné, že príčina súčasnej zdravotnej krízy by mohla byť tak jasná a jednoduchá.
Pz. Súvisiace články na tomto blogu je možné nájsť v osobnej rubrike Zdravie.
Zdroje:
- Dr. Edward Howel: Zdraví, vitalita, dlouhý život - ENZYMOVÁ VÝŽIVA - Jak jsou enzymy důležité
- Karol Červený: Surová strava
- Dan Millman: Cesta pokojného bojovníka
- Léčivé pokrmy - praktická biokuchařka, Eko-konzult, 2002
- Časopis prebúdzajúce sa Slovensko č. 3.