Je len otázkou dní, alebo hodín, kedy znovu zahynú na ceste ľudia vinou iných egoistov za volantom. Ak nebudeme obeťou my, budeme znovu prejavovať súcit, ale zrejme nám vôbec nebude vadiť, že aj vďaka určitým ľahostajným rozhlasovým hlásateľom uniká zodpovednosti nejeden potencionálny zabijak za volantom. Dokonca to budeme vítať, lebo títo „ľudskí“ hlásatelia nám šetria peniaze, ktoré by sme inak niekedy museli zaplatiť za prekročenú rýchlosť (prinajmenšom na úsekoch, kde je rýchlosť obmedzená možno zbytočne prísne).
Samozrejme, niekedy sa stane tragická nehoda aj pri dodržanej rýchlosti. Pri prehnanej rýchlosti je však táto pravdepodobnosť oveľa vyššia. Na takýchto tragických nehodách majú svoj diel viny aj všetci tí, ktorí k prekračovaniu rýchlosti na cestách zaujímajú ľahostajný postoj a tí, ktorí mali, môžu, alebo majú prijímať opatrenia, ktoré by postihovali marenie výkonu cestných kontrol.
Prečo dotyční rozhlasoví hlásatelia na rovinu nepovedia, že cestné kontroly sú podľa nich iba buzeráciou vodičov?
Prečo sa neoplatí dodržiavať rýchlosť všade a vždy ale len na určitých miestach a v určitom čase?
Rastislav Žitný je len jedným z mnohých. Preto by sa zďaleka nemal odsudzovať len on, aj keď nepodmienečný trest si zaslúži. Myslím, že proti nemu ani nebude namietať. To bude to posledné, čo ho bude trápiť. Hazardérov na našich cestách jazdí nespočetne. A sú medzi nimi často krát aj verejne známe osoby. Napr. jeden známy hudobník, ktorý aj po tragickej nehode, ktorú takmer neprežil, nemal problém sa verejne pochváliť s tým, ako rýchlo dokáže „preletieť“ na motorke bratislavskou Bajkalskou ulicou. Za pár sekúnd... A novinár, alebo novinárka, ktorá s ním robila rozhovor na to nič nepovie. Aj jeden bývalý poslanec NR SR s úsmevom profesionála verejne povedal, že obľubuje rýchlu jazdu. Samozrejme nezabudol dodať takú vetu, z ktorej vyznelo, že on je vlastne vyvolený vodič s mnohými skúsenosťami, takže si môže dovoliť jazdiť rýchlo a že obmedzenia rýchlostí sú len pre amatérov. On, aj keď jazdí rýchlo, jazdí bezpečne... Áno, čím väčšia obmedzenosť, tým väčšia domýšľavosť.
Aj v uvedenom tragickom prípade zabíjala domýšľavosť, spolu s ľahostajnosťou, nie úmyselné zlé konanie. Je iba na nás, aby sme proti takejto ľahostajnosti bojovali a zužovali jej priestor, aby na ňu doplácalo čo najmenej ľudí, vrátane našich detí.
Súvisiace články: V rubrike "Cestné kontroly"
