O tom napokon svedčia dokonca aj svetlejšie výnimky, ktoré sa v histórii samostatného Slovenska na našej politickej scéne vyskytli. Veď svoju "výnimočnosť" si buď nedokázali udržať, čím padli do šedého priemeru, alebo ich nadpriemernosť rozpoznalo len nedostatočné množstvo ľudí. Zvyšok dal opäť prednosť osvedčeným modelom.
Výsledok z toho však bol v oboch prípadoch vždy ten istý - na najvyššie štátne posty sme si opäť zvolili prvotriednych majstrov populizmu a alibizmu s minimálnymi alebo žiadnymi morálnymi zábranami, chorobných karieristov slintajúcich po cti a moci, či servilných panáčikov nemajúcich najmenší problém kvôli lukratívnej štátnej funkcii zapredať aj to najcennejšie čo vôbec dostali zhora do vienka - svoje svedomie, česť a túžbu po morálnom či duchovnom zdokonaľovaní.
Síce pochybujem, ale rád by som veril tomu, že Slovensko dozrieva na to, aby si za prezidenta zaslúžilo čo i „len" osobu kvalít Andreja Kisku, alebo Radoslava Procházku. Preferencie vyzerajú sľubne. A nasvedčujú, že obaja majú šancu postúpiť do finále a poraziť tam papierovo najväčšieho favorita na prezidentské kreslo - premiéra Róberta Fica, odôvodňujúceho svoju kandidatúru túžbou politicky zastabilizovať Slovensko. Nuž niečim svoje egoistické chúťky odôvodniť musí.
Našťastie si nemálo ľudí pamätá akým spôsobom podobná stabilita (teda vláda + jej servilný všetko tolerujúci prezident) fungovala v rokoch 2006-2010 a po dvojročnej pauze pokračuje dodnes. Ešteže jej ťahúňa predvčerom večer v rozhodujúcej predvolebnej diskusii malo nemálo ľudí možnosť v priamom prenose vidieť ako je tento človek stabilne schopný vyhýbať sa odpovediam aj na tie najbežnejšie otázky na telo; v tomto prípade, či je veriacim.
Keďže úprimná odpoveď na túto otázku mala v sebe potenciál odobrať mu nejaké hlasy na jeho vysnívanej a únikovej ceste do prezidentského kresla, tak na ňu neodpovedal. Jeho odôvodnenie, že ide o jeho intímnu vec, s ktorou sa nebude zdôverovať, je len trápna lacná vykrúcačka. Inak by nenechal tak rád zverejniť pred voľbami svoju spoveď, ktorú, ako inak, "výsostne intímne" podal pánovi Maďaričovi, lebo pojednávala o tom, že je pokrstený, že absolvoval birmovku, prvé sväté prijímanie, že mal v rodine mnoho kazateľov..., čo napokon vyvrcholilo v jeho prísne ateistický postoj keď sa uchádzal o členstvo v KSČ.
Zrejme už na túto show s Maďaričom zabudol, keď predvčerom na otázku moderátorky, či je veriacim prehlásil, že otázka viery/neviery je jeho výsostne intímna vec. A aby toho chrapúnstva nebolo málo tak vzápätí nezaváhal pridať sa k podpásovým slovným útokom Milana Kňažka a Pavla Hrušovského na názorové premeny Andreja Kisku (podľa preferencií 2. najhorúcejšieho kandidáta na postup do 2. kola) v otázkach viery. Odrazu právo na intimitu v otázke viery neexistuje. Takého niečoho dobrý a zásadový človek nemôže byť schopný. Svedomie mu v tom jednoducho zabráni.
Jediný ktorý sa k tomuto primitivizmu nepridal bol Radoslav Procházka. Ten v diskusii dokonca nemal problém sa Kisku zastať, keď Fico, Hrušovský, Kňažko sa do neho navážali kvôli údajne úžerníckym úrokom jeho firiem. Prečo sa nezamerali, keď už, tak aj na to, o koľko miliónov alebo miliárd pripravili daňových poplatníkov 2 Ficove vlády, je "záhadou". Zaujímavé pri tom bolo aj to, že Andrej invektívy neopätoval, čo je na Slovenské pomery vzácnosť.
Nuž som zvedavý, či sa v najbližších prezidentských voľbách stane malý zázrak a bude niekým z uvedenej dvojice porazený ten extrémny populizmus, alibizmus, bezcharakternosť, chladná vypočítavosť, demagógia, nadutosť a arogancia. A v prípade že áno, ako dlho nám to víťazstvo a normálny prezident vydrží.
