V prvom rade by sme mali sčítanie obyvateľov... nazývať pravým menom; ak už chceme alebo máme takúto akciu štátu dotovať. Veď zisťovanie počítačových znalostí či náboženského vyznania respondentov je jedna vec a sčítavanie obyvateľstva je vec druhá. Tá prvá sa dá zistiť, a aj sa bežne zisťuje pomocou ankiet, na vybraných reprezentatívnych vzorkách obyvateľstva, a tá druhá sa dá zistiť na matrikách, ktoré navyše majú oveľa presnejšie údaje o počte občanov Slovenska ako tie, ktoré vzídu so sčítacích hárkov. Čo sa týka sčítania domov a bytov, ich prácnym fyzickým sčítaním sa sotva zistia presnejšie údaje akoby sa zistili, navyše oveľa jednoduchším spôsobom, z obecných a mestských úradov, alebo z úradov katastrálnych (ak si odmyslíme rómske osady, lebo tam platia iné "pravidlá" v stavebnom konaní; ale to sú výnimky, ktoré na Slovensku ešte nepotvrdzujú pravidlo, aspoň zatiaľ...).
Najviac ma na tejto „akcii" „zabáva" jej odôvodnenie: na čo všetko budú slúžiť získané štatistické údaje. Lebo s najväčšou pravdepodobnosťou zistené údaje budú viac menej k ničomu; presne tak ako tomu bolo pred 10 rokmi. Je dosť pravdepodobné, že ich využiteľnosť bude maximálne tá, že na štatistických úradoch budú mať opäť raz príležitosť vytapetovať si týmito údajmi kancelárie.
Štatistický úrad tvrdí, že: „... údaje získané zo sčítania sú užitočné... Na základe nich sa napr. bude lepšie a ľahšie kompetentným rozhodovať, kde postavia napríklad byty..."
Otázky pre kompetentných teda znejú:
- Koľko bytov a kde sa postavilo od posledného sčítania obyvateľstva na základe získaných údajov zo sčítania?
- Stavali sa takto byty napr. aj Rómom z osád, keďže títo majú dlhodobo najväčší problém s bývaním? O tomto ich probléme štát nevie? Potrebuje na to, aby to zistil, celonárodnú akciu?
- Ak sa tie byty stavali, ktorých osád (z existujúcich 600) sa to týkalo kde boli na základe výsledkov sčítania postavené byty? Na základe čoho boli tie obce vyberané?
- Postavili sa takto byty, poprípade koľko, aj pre nerómskych obyvateľov štátu, ktorí sú odkázaní na štát?
- Je správne stavať byty pre občanov len na základe toho, že sú dlhodobo sociálne odkázaní pričom sa nezohľadňuje to, že mnohí z nich privádzajú na svet často krát jedno dieťa za druhým čoho logickým výsledkom je to, že nemajú kde bývať, resp. sa v jednej chatrči odrazu tlačí neraz aj viac než 10 ľudí a ďalší obyvatelia sú na ceste na svet?
- Načo nám je takéto sčítanie, ktoré sa ani zďaleka nepriblíži k čo i len približnej odpovedi na jedinú zásadnú otázku, ktorej zodpovedanie je pre ďalší vývoj Slovenska životne dôležité, a ktorá znie: koľko na štát odkázaných nerómov a Rómov na Slovensku žije a ako sa tento údaj od posledného sčítania zmenil?
Aby bolo jasné: tu nejde o Rómov, ale o to, ako a či vôbec bude štát o 10 rokovo schopný postarať sa o populáciu Rómov, ktorá je dlhodobo z 99% sociálne odkázaná a ktorá narastá tak, že z toho reálne hrozí skorý sociálny a ekonomický kolaps.
Ak na toto nedá štát odpoveď, čo nedá, sčítanie obyvateľov je potom len fraškou. Navyše nie lacnou.
Kým v r. 1999 sa počet na štát najviac odkázanej vrstvy obyvateľstva na Slovensku odhadoval od 280.000 do 500.000 občanov, dnes počuť optimistické hlasy, ktoré hovoria „len" o 380-tich tisícoch. Za ten svet je ťažké uhádnuť ako sa k tomu „optimistickému" číslu daní "experti" dopracovali. Lebo ak sledujeme vývoj štruktúry pôrodnosti vo viacerých okresoch východného Slovenska a demografický vývoj v mnohých východoslovenských obciach tak z toho jasne vychádza niečo iné, konkrétne: že za pár rokov budeme v situácii, že jeden daňový poplatník bude musieť uživiť dvoch na štát odkázaných občanov, ktorých jediným zmyslom života bude to, aby ten pomer sa o ďalších desať možno dvadsať rokov ešte zdvojnásobil. Prečo štát nevyužíva tieto údaje k prijímaniu opatrení?
No, hlavne že tu máme opäť sčítanie obyvateľstva.
