resp. jej funkcionári sú už na kritiku zvonku dokonale imúnni a nevedia čo od rozkoše.
„Začnem malou okľukou, zdanlivo od veci. Na rozdiel od nášho, z funkcie odchádzajúceho predsedu, p. Mikuláša Dzurindu, som bývalý major polície. V apríli 2010, teda za Ficovej vlády, som požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, lebo som už nemal žalúdok na to ďalej slúžiť v bábkovom divadle zvanom Policajný zbor, ktorý slúži v prvom rade sebe, politickým záujmom a až nakoniec snáď aj občanom. Nie je priestor na vymenovávanie mojich negatívnych skúseností s funkcionármi policajného prezídia, ktorých najväčšou starosťou bolo udržať sa na dobre platených riadiacich miestach a užívať si kráľovské príplatky za riadenie, ktoré im p. Kaliňák nadelil, aby si kúpil alebo poistil ich lojalitu. Len z jedného takéhoto príplatku, do 500 Eur, ktorý poberá riaditeľ odboru aj jeho zástupca, aj keď okrem tzv. riadenia viac menej nerobia nič, lebo nemajú pridelené prípady, a spolu riadia niekedy až 7 ľudí..., by sa kráľovsky uživil jeden dôchodca. A toto mimochodom nezmenil ani Lipšic. Kaliňák týmto funkcionárom nemusel polopatisticky vysvetľovať, že tieto príplatky majú za to, aby ustrážili v „kritických časoch veľkých rozkrádačiek" trestnoprávnu nedotknuteľnosť priateľov a sponzorov klubu Smer a spol.
A teraz vážení to podstatné: Toto divadlo tu bude minimálne ďalšie 4 roky, lebo ani SDKÚ-DS za roky kedy bola pri moci nevyužila svoje možnosti na odpolitizovanie Policajného zboru, na vytvorenie systému trvalo udržateľnej nezávislosti polície od politickej moci. A čo je smutnejšie, ani sa o to vážne nikdy nepokúsila. Kozmetické návrhy do toho nemožno rátať.
Pritom kľúčom k poriadku v štáte, po ktorom sa volalo na predvolebných protestoch, je v prvom rade apolitická polícia. Skúseností s odvážnymi opatreniami, prekračujúcimi svojimi pozitívnymi dopadmi volebné obdobia, SDKÚ-DS má, tak prečo ich nepresadzovať aj na tomto tak rozhodujúcom poli?
A nie len na tom, ale napr. aj na poli ochrany prírody, našich národných prírodných rezervácií, nie pred lykožrútom, ale pred lesníkmi a záujmami drevárskej loby, na poli ochrany pred zamorením krajiny plastovými nápojovými obalmi ich zálohovaním, na poli premnoženej štátnej správe, posilnenia priamej demokracie tlačením na spriechodnenie referenda, znížením požadovaného počtu občanov, ktorí ho musia iniciovať a znížením alebo zrušením limitu pre platnosť referenda.
Nečakajme kým nám tieto a mnohé iné, doposiaľ neriešené agendy, niekto "vyfúkne" lebo potom naozaj už nebudeme mať čím zaujať. Latka sa zvyšuje a to čo ešte ako tak stačilo v r. 2010 dnes už na pravo od Smeru nestačí. Motivujme sa švajčiarskou demokraciou, kde vládu tvorí len 8 ministrov a túto zostavujú všetky parlamentné stany, kde referendum neblokujú politici jeho zákonným znepriechodnením, ako je to u nás. Švajčiarski politici nie sú totiž pánmi ale služobníkmi občanov. Treba sa viac otvoriť občanom, teda tým ich záujmom, ktorým strana doteraz nevenovala dostatočnú pozornosť, alebo ich ignorovala. V tom podľa mňa spočíva šanca strany. Treba myslieť len, alebo aspoň v 1. rade, na čistú službu občanom, nájsť (opäť) odvahu k zásadným zmenám v prospech občanov a to ostatné, ako vyššie percentá v ďalších voľbách, príde samo.
Ale ešte pred tým treba zahodiť alibizmus, ktorý sa v strane udomácnil, nezahmlievať problémy ale adresne ich pomenovávať, nepoužívať dvojaký meter, jeden, ten centimetrový, na seba, a dvoj metrový na ostatných a vydať bez medzier vyčerpávajúce stanoviská ku všetkým kauzám, ktoré sú strane pripisované, vysvetlenia, ktoré by vyvrátili obvinenia. Nech prosím zdvihne ruku ten, čo je presvedčený, že strana už tak urobila. Samozrejme, strana musí využívať potenciál všetkých členov a sympatizantov a nie ich ignorovať, ak požiadajú o vysvetlenie v zásadných otázkach, ako sa to už pár krát stalo aj mne. Posledne v kauze odmien v Tipose. Netreba zabúdať, že z "maličkostí" sa skladajú veľké veci a z "malých príčin" vznikajú veľké následky."
