Kým nie je neskoro. Čo také bráni tomu, aby každý minister bol volený len odborníkmi? Čo také bráni tomu aby takíto ministri si sami zvolili svojho predsedu zo svojich radov? Zákon? Je až taký problém ho zmeniť cez referendum? Ak národ vedel odstrániť totalitný režim, toto by mala byť pre neho hračka.
Som toho názoru, že by to malo oveľa viac pozitív ako negatív, ak by len tí ľudia, ktorí boli vzdelaní v určitej oblasti by v tejto mohli voliť príslušného ministra. Hlavne by to boli zástupcovia vedeckej obce. Potom by sme dosť pravdepodobne mali na postoch ministrov ľudí lepších od tých, ktorí sú produktmi politických centrál. A hlavne, žiadnej z týchto centrál by neboli zaviazaní. Čo samo o sebe by prinieslo dosť veľký pokrok a ozdravenie.
Príliš ambiciózne politické strany by tak možno odrazu stáli pred svojim zánikom, keďže by už nevideli zmyslel svojej existencie, ak by už nemohli alebo nemali do budúcnosti mať šancu rozdávať karty vo vláde alebo v rezortoch, ktoré im "patrili".
Zoberme si napr. Ministerstvo životného prostredia. Roky ho ovládajú politici. Čo je výsledkom ich práce okrem jedného "úspešného" emisného tendra? Doposiaľ neboli presadené ani len tak samozrejmé a triviálne veci v prospech spoločenského záujmu ako je zonácia Tatier, zálohovanie plastových nápojových obalov, a mnohé ďalšie. Ale všetci doterajší ministri prírody sa tvárili tak že slúžia jej ochrane. Človek znalý problematiky nemá žiadnu, alebo len minimálnu šancu stať sa takýmto ministrom a ak by sa ním aj náhodou stal, nebol by na takejto pozícií slobodný v rozhodovaní, keďže jeho materská strana by mu rázne pripomenula, že musí pamätať aj na ňu a jej záujmy, keďže mu bola výťahom na tento post.
Vezmime si ďalej takého ministra financií. Bude taký minister prijímať potrebné nepopulárne opatrenia ak vie, že tým zároveň zníži preferencie svojej materskej strany tým, že voliči potrebu takýchto opatrení nepochopia? V tom lepšom prípade bude zadlžovať náš štát „len" ďalšími tromi miliardami Eur ročne, v tom horšom, pri socialistickom, šiestimi. To ale nič nerieši, len oddiaľuje problém.
Asi najväčším problémom u meritokracie by mohlo byť to, že takto zvolení ministri by lobovali za svoj rezort na úkor iných rezortov, aby aj v budúcnosti mohli byť zvolení. Lenže to sa stáva viac menej aj dnes. Väčšina sa chce tým svojim páčiť. Myslím si, že to by sa dalo ľahko vyriešiť tým, že:
pravidelnými auditmi vo všetkých sekciách jednotlivých rezortov, či tam nedochádza k prezamestnanosti,
zákonným stanovením priemerných miezd v jednotlivých rezortoch násobkami minimálnej mzdy. Napr. pre rezort obrany 1,7 násobok... rezort školstva 5,8 násobok... (ja viem, že dnes je to, čo sa týka týchto dvoch rezortov naopak, poukazujem tým len kam to až zachádza, ak výšku miezd nemáme určenú násobkami, ale necháme to na ľubovôvoli politikov),
nikto by nemohol byť ministrom viac ako jedno funkčné obdobie.
Na záver včerajší výrok môjho kamaráta: "Hrozím sa dňa, kedy mi bude operovať koleno strojný inžinier, len preto, že bol voľbami zvolený za chirurga."
