Kto sa teda hlási k islamu a zároveň chce žiť v EÚ, mal by sa dištancovať, a to minimálne od tých článkov islamskej viery, ktoré:
- hlásajú nadradenosť islamu,
- nabádajú na „svätú“ vojnu proti neveriacim, kresťanom atď., alebo ju dokonca nariaďujú, či
- nabádajú na šírenie islamu násilím,
či už sa tieto články nachádzajú v tej alebo onej, v pravej alebo falošnej verzii Koránu (ak taká existuje) a iných súčastí islamu.
Inak by taký človek nemal mať ani len teoretickú šancu na život v EÚ. Mal by pochopiť minimálne to, že takáto viera, resp. náboženstvo či ideológia predstavuje pre Európu vysoké bezpečnostné riziko.
Ak by sa vyššie uvedené „nábožensko-bezpečnostné minimum“ (bližšie bude rozpísané nižšie) v nejakej forme predsa len raz prijalo,by samozrejme nebolo zárukoutoho, že do EÚ sa nedostane, alebo v nej nezostane žiaden taký moslim, ktorý schvaľuje nábožensky motivované teroristické útoky alebo je schopný ich dokonca podporovať alebo vykonať s vidinou rajských 72 panien, ktoré budú patriť iba jemu. Ale:
a) Určité sito by to bolo. Lebo mnoho moslimov si myslím by malo veľký problém verejne sa dištancovať od podstatných pilierov islamu (aj keď tento im v záujme víťazstva vo "svätej" vojne údajne umožňuje aj zapretie svojej viery). Pre mnohých by to znamenalo niečo ako konvertovanie na inú vieru, aj keď v skutočnosti by išlo nie o celé popretie islamu, ale len jeho konkrétnych zvrátených článkov.
b) Na strane druhej mnohí moslimovia by sa takto skutočne mohli aj vnútorne vzdať zvráteností svojej viery, ktoré im dlho ako zvrátené nepripadali, lebo v ich náboženskej obci nebolo nikoho, kto by na to mal odvahu poukázať.
c) Neužitočné by nemuselo byť ani to, že problémom zvrátených nebezpečných pasáží Koránu by sa takto mali možnosť konečne vážne zaoberať tí najpovolanejší - islamskí predstavení, ktorých doposiaľ nikto z predstavených EÚ zo strachu touto otázkou nechcel dráždiť.
V každom prípade, všetkým moslimom by malo byť jasne dané na vedomie, že pre vieru, ktorá poskytuje oporu pre samovražedných teroristov, nie je viac v EÚ miesto. A ak to niektorí alebo hoci aj väčšina budú považovať za nesprávne, a teda naďalej sa budú chcieť držať aj nebezpečných článkov islamu, nech sa páči, môžu svoju vieru plne vyznávať v moslimských krajinách odkiaľ do EÚ prišli za lepším, alebo dôstojným životom. Majú na výber. Mnohí kresťania v islamských krajinách možnosť výberu nemajú, ani také vymoženosti aké ponúka EÚ moslimom.
To že Korán,či už jeho pravá, alebo falošná verzia, poskytuje oporu pre páchanie teroristických útokov o tom svedčí nie málo jeho súr. A komu to nevadí, hlási sa aj k nim, alebo dokonca učí svoje deti, že (aj) tieto súry nadiktoval Mohamedovi sám Alláh, a preto musí byť boj proti neveriacim v Korán v poriadku, v súlade s vôľou Alláha, alebo dokonca povinnosťou moslima!, zákonite predstavuje obrovské bezpečnostné riziko.
Nepokúsiť sa urobiť v tomto smere nič zásadné zo strachu, ako na to zareagujú moslimské obce, tvárenie sa politicky alibisticky, to je priama cesta do pekla.
Veď náboženstvo, alebo jeho interpretácie, ktoré dávajú priamo alebo hoci aj nepriamo oporu, alebo čo i len motiváciu pre samovražedné teroristické útoky nemôžu mať s Bohom nič spoločné a ako také by mali byť zakázané. Kým je čas. Ich čírenie alebo propagácia by preto mali byť logicky trestné (podobne ako je to u fašizmu). Minimálne čo sa týka tých ich častí ktoré túto oporu priamo poskytujú.
A Korán túto oporu dáva na niekoľkých miestach. Napr. súry, resp. verše: 190 až 193, 38 a 38, či 55 a 57.
Ak by chceli nejakí moslimskí predstavitelia proti tomu náhodou protestovať, potom nech si radšej položia otázku, ako je možné, že ich ovečky v miliónových počtoch netúžia žiť v moslimských krajinách, ale v kresťansko-ateistickom svete, teda v tom svete, ktorý islam považuje za zvrátený a hodný zotročenia. Potom nech sa zamyslia nad tým (ak tvrdia, že islam je náboženstvom mieru), ako je možné, že samovražedné teroristické útoky sú páchané s odvolávaním sa na Korán a Alláha. Či v tom nemá prsty (aj) „čistota“ Koránu a jeho výkladov. A môžu si položiť aj tú otázku, ako by dopadol človek, ktorý by si dovolil pochybovať o čistote Koránu nahlas verejne napr. v Sýrii.
Na základe vyššie uvedeného každý moslim, ak teda chce žiť v kresťansko-ateistickej Európe a nie v moslimskom svete, by mal podľa môjho názoru verejne, resp. pred určeným štátnym orgánom orgánom prehlásiť a podpísať minimálne toto:
1. Neuznávam konkrétne články alebo časti islamskej viery, ktoré hovoria o nadradenosti islamu, nabádajú na „svätú“ vojnu, na šírenie islamu násilím a pod. Konkrétne ide o tieto články... (a z hlavy by ich vymenoval).
2. Prehlasujem, že šírenie a násilné obracanie na vieru považujem za prejav fanatickej a slepej viery. Každý človek má (od Stvoriteľa) slobodnú vôľu. Túto mu nemožno odňať a nemožno mu nanútiť žiadnu vieru. Je na človeku samom, či sa rozhodne byť veriacim, alebo ateistom, kresťanom, moslimom či budhistom. Dôležitejšie ako patriť k nejakému náboženskému vyznaniu je snaha byť dobrým človekom a nerobiť druhým to čo nechceme aby druhí robili nám. K tomu budem viesť aj svoje deti.
Je takmer isté, že väčšina politikov takéto „radikálne opatrenie“ v súčasnosti a v najbližších rokoch s najväčšou pravdepodobnosťou nebude považovať za potrebné a nepochybne nájde alibistické dôvody prečo nechať veci ísť po starom. Ale tiež je isté, že bez tlaku verejnosti sa politici len málokedy rozhýbu k prijímaniu nie kozmetických, ale zásadných, odvážnych a zároveň racionálnych opatrení, ktorých úroda sa ukáže až po uplynutí jedného alebo dvoch volebných období.
P.S.:
Aj keď prevažujúci počet moslimov vo svete teroristické samovraždené útoky odmieta, významná menšina má opačný názor. Pew Research Center urobil od 11. septembra 2001 v moslimských krajinách množstvo výskumov na kľúčovú otázku: či sú samovraždené bombové útoky a iné formy násilia proti civilným cieľom oprávnené „často“, „niekedy“, „zriedkakedy“ alebo „nikdy“. Podľa týchto výskumov 20 percent moslimov vo svete schvaľuje teror „niekedy“ alebo „často“ (čo predstavuje asi 300 miliónov ľudí) a ďalších 15 percent ho schvaľuje „zriedkakedy“. Spolu to je až cca 500 miliónov moslimov, aj keď 200 miliónov z nich ho schvaľuje „len“ zriedkakedy.
Súvisiaci článok: http://burkert.blog.sme.sk/c/383432/aj-koran-resp-mohamedovo-ucenie-je-riadne-pokrivene-preco-sa-zabijaniu-v-mene-boha-stale-dari.html
