že môžem žiť v krajine, kde popri mne a celej rade primitívov, žijú aj vzácni ľudia, ako napríklad ochranár Mgr. Rudolf Pado z OZ Tatry, či MUDr. Igor Bukovský, PhD.
Takíto ľudia, ako sú oni, disponujúci vzácnou kombináciou vlastností a kvalít: odbornosť, múdrosť, odvaha, čestnosť, sebareflexia a pokora, držia Slovensko (aspoň zatiaľ) pred pádom do hlbín, vrátane straty demokracie. A to aj keď tvoria len nepatrnú časť, možno ani nie jedno percento obyvateľstva. Ale popri inom vedia inšpirovať mnohých.
Vyššie som úmyselne oddelil odbornosť od múdrosti, lebo ide o dve rôzne kvality osobnosti. Odbornosti sa dá naučiť; ak nie ste hlúpi a vyštudujete nejaký odbor. Alebo sa niečomu dlhodobo zanietene venujete a odborníkom sa potom môžete stať aj bez toho, aby ste v obore mali stredoškolský alebo vysokoškolský diplom. ALE aby ste získali múdrosť, na to školy samé osebe nestačia. S tým sa treba narodiť. Buď si človek na tento svet, do tohto života z minulých životov prináša do vienka hlúposť, alebo múdrosť, alebo najčastejšie niečo medzi tým. Závisí to od toho, ako sa človek, už pred svojim súčasným narodením počas svojho predošlého bytia o ušľachtilé veci usiloval alebo neusiloval. Tým sa dajú vysvetliť napr. aj prípady geniálnych, vysoko nadaných detí, napr. v obore hudby.
To že má niekto vysoko nadpriemerné IQ, ešte nemusí znamenať, že je aj múdry. Mnoho zločincov malo a má vysoké IQ. Naproti tomu múdry človek svoju nadpriemernú rozumovú inteligenciu nikdy nezneužije.
Múdrosť je dokonca cennejšia ako zdravie. Darmo, že máte zdravie, ak vám chýba múdrosť. Koledujete si o to, že ho skôr, alebo neskôr stratíte. Naopak, ak múdry človek má hoci aj veľmi závažnú nemoc, vie sa z toho poučiť, vie, že osud mu prináša presne to, čo potrebuje k svojmu duchovnému vývoju. A navyše, múdri ľudia sa neraz vyliečili aj z tzv. nevyliečiteľných nemocí, a ak aj nie, a dosah týchto chorôb ani neeliminovali, naučili sa s nimi žiť a vedeli a vedia byť pre spoločnosť užitoční aj keď nimi trpeli, alebo trpia.
Zlé fungovanie našej krajiny, a vládnuci chaos v nej, nie sú zapríčinené tým, že lekár, ochranár a pod. sa miešajú do politiky. Nie, naopak, sú zapríčinené aj, alebo hlavne tým, že množstvo múdrych a čestných ľudí sa hrá iba na vlastnom piesočku. A ak si to niekto z nich aj rozmyslí, ako to spravil aj doktor Bukovský, a začne sa vyjadrovať aj k politickému dianiu, tak mnohí na tých piesočkoch zrazu začnú silno búchať hrabličkami a lopatičkami na vedierka a kričať: On to nechce robiť tak ako my!!!... On sa nemá čo vyjadrovať k politike keďže nevyštudoval politológiu ale medicínu!!! Kazí lekárom povesť!... Má sa predsa starať len o vlastný piesoček!... Nechce sa už s nami (krikľúňmi) hrať a byť náš kamarát!... A nenapadne ich pritom ani len to, že tým sa sami prestávajú hrať na vlastnom piesočku, keďže idú inému diktovať, čo robiť má a nemá.
Nikomu nevyčítam, že sa venuje iba svojmu remeslu. Je to v poriadku. V poriadku nie je, ak začneme, hoci len nepriamo, rôznymi zosmiešňovaniami atď. a pod. upierať niekomu právo vyjadrovania sa k veciam verejným. V poriadku nie je, ak vidíme triesku v oku, napr. Dr. Bukovského, a na brvno vo vlastnom nedbáme. Problémom je, že nám chýba súdnosť a radi meriame dvojakým metrom. Problémom je, ak sa do diskusií nezapájame vecne, ale účelovo, s cieľom čo najviac diskvalifikovať, ponížiť alebo aspoň zosmiešnť toho, kto nám nie je sympatický, alebo kto kráča proti prúdu. Tu nejde o to, či Bukovského politické názory sú správne alebo nesprávne, odôvodnené alebo neodôvodnené, alebo do akej miery. Ide o tie reakcie más, ktoré keď človek číta, tak ho až mrazí z tej nenávisti. A ja mám byť hrdý na to, že som Slovák?
Iste každý z tých krikľúňov z piesočkov označuje Hitlera za diktátora. Pýtam sa ich, a pýtam sa ich logikou: Akým právom!? Majú politologické vzdelanie!?... Stavil by som sa, že Hitler, kým sa ešte len pomaly dostával k moci, tak tí, čo sa nebáli vystúpiť z davu mlčiacej väčšiny, a kritizovali Hitlera, a nemali politologické vzdelanie, boli takýmito krikľúňmi schladzovaní podobne, podobnými primitívnymi "argumentami", ako sa teraz mnohí pokúšajú schladzovať a diskreditovať Dr. Bukovského. A aj preto to nakoniec v Nemecku, a zďaleka nielen tam, dopadlo, ani nie tak dávno, tak, ako to dopadlo. Veľmi tragicky.
Preto pozor! rodu verní Slováci!..., pozor na tzv. malé príčiny, lebo z nich sú často obrovské následky.
Doplnené 15.7.2021 o 18:52:
Nie, nehambím sa za to, že žijem na Slovensku. Oproti väčšine štátov sveta sa tu žije nadpriemerne dobre. Som za to vďačný. Ale to, že tu máme svoju štátnosť, že máme demokraciu, slobodu, že ešte nevymreli hodnoty ako spravodlivosť, čestnosť, rytierskosť, odvaha plávať proti prúdu, ak ten prúd je zjavne pochybný, pokora voči Stvoriteľovi, ale aj napr. relatívne prosperujúcu ekonomiku a pod., je zásluhou hŕsky ľudí. Mnoho ľudí sa len vezie a demokraciu a ďalšie "samozrejmosti" nevážia.
A okrem toho: Ako by ste definovali pojem: "Slovák"? To, že sa narodím na Slovensku a môžem byť na to aj hrdý, to ešte podľa mňa zďaleka nestačí na to, aby som sa mohol označiť za "Slováka". Mať len slovenské štátne občianstvo, a mať ho a byť zároveň ozajstný "Slovák", nie je jedno a to isté. To prvé získa človek automaticky, ak sa tu narodí, ale k tomu druhému sa treba dopracovať.
