Čo z toho, ak tí, čo o potrebe takéhoto boja hovoria súčasne zatvárajú oči pred tým, že ich stranícki kolegovia sú podozriví minimálne z toho, že pchali hlavy do piesku pred mimoriadne závážnými podozreniami z korupcie, ktoré vyšli najavo so spisom SIS s názvom Gorila? Odrazu hovoria o prezumcii neviny. Prečo o nej nehovorli aj pred voľbami 2010, keď na verejnosť vyšla nahrávka s hlasom podobným Ficovmu hovoriaca o nelegálnom financovaní Smeru? Táto nahrávka vtedy možno vzala rozhodujúce body vtedy vládnemu Smeru, ktorý sa následne porúčal do opozície.
Je takmer isté, že ak by v spise Gorila figurovala len jedna strana tak ostatné by sa na ňu vrhli ako svorka vyhladovaných vlkov; zvlášť ak by táto strana ako jediná z nich bola pri moci. Avšak akonáhle sú do korupcie, alebo z jej krytia namočení aj ľudia z ich vlastných alebo spriaznených strán vtedy nastáva u všetkých hra na mŕtvych chrobákov a pevné vnútrostranícke zomknutia, ktoré u slabších jedincov môžu spôsobiť predčasnú smrť vlastným udusením; najmä u tých, ktorí nedisponujú oporou skrze vierovyznania alebo národnostnej príslušnosti.
Položme si otázku: Ktorý z dnešných ministrov by nechal na riadiacej funkcii podriadeného o ktorom by sa dozvedel, že je hoci aj nepriamo spájaný s korupciou? Resp. že túto toleroval akoby sa nechumelilo? Ktorý z nich by čakal na výsledok vyšetrovania? Myslím, že netreba ďalej rozvádzať čo by nasledovalo. Alebo inak: V ktorej strane by sa na kandidátku bez problémov dostal obyčajný človek, alebo ľudia, o ktorých by sa vopred vedelo, že sú hoci aj nepriamo spájaní s korupciou? Preto je záhadou, prečo sa tento princíp neuplatňuje vždy a všade.
Samozrejme, podozrenia voči politikom sa nemusia zakladať na pravde. Ale ak na základe nich začnú o politikoch pochybovať voliči a hrozivo padať preferencie, nie je namieste aby sa takíto politici ak už nie z politiky, tak aspoň z "prvého útoku" stiahli? V záujme strany. Aspoň do doby kým nebude skončené vyšetrovanie, alebo kým neprídu s výsledkom o absolvovaní testu na detektore lži. Tvrdé? Ponižujúce? Ja viem, že polygraf je spoľahlivý "len" na cca 95%. Ale napriek tomu si myslím, že je to dosť vysoké číslo na to, aby sa ho dotknutí politici nebáli. Ak ak by "náhodou" na ňom neuspeli, aspoň sa budú mať na čo vyhovoriť. Tak kde je problém? Alebo existujú aj iné riešenia okrem spomínaných dvoch na to, aby sa života schopná strana sama nepochovala za živa? Je jediným problémom strach, že volič si to môže vysvetliť ako priznanie?
Áno, všetci neprajníci si to tak bez pochýb vysvetlia. Ale každej strane by malo predovšetkým záležať na tých voličoch, ktorých ešte má a nehazardovať s ich dôverou. A tiež na tých voličoch, ktorých stratila kvôli tomu, že jej neprekáža mať nie len že vo svojich radoch, ale na prvých miestach ľudí na ktorých padol tieň podozrenia. Či už priamy, alebo nepriamy. Čím? Tým, že mlčali o podozreniach z korupcie svojich spolustraníkov, dokonca ich aj nechali na ich dôležitých verejných funkciách a nevyvodili voči nim ani len len stranícku zodpovednosť. V úvodzovkách "spoliehali sa" na to, že všetko vyrieši polícia - tá polícia, ktorú v boji proti korupcii znefunkčňuje každá vláda. Čím? Svojimi nominantami, ktorí vedia čo je ich hlavnou povinnosťou aj bez toho aby im to niekto špeciálne pripomínal: dohľad nad tým, aby sa "zbytočne" nezačalo viesť trestné stíhanie v takých veciach, ktoré by mohli vrhnúť zlé svetlo na politické strany, alebo ich členov. Posledným dôkazom je prípad Gorila. Poukázal som na to v predošlom článku: Alibista Daniel Lipšic.
Tu nejde len o to, že ľudia nedôverujú súdom, prokuratúre, polícii. Ľuďom rovnako prekáža aj dvojaký meter politických strán: ten centimetrový na tých svojich, a ten dvoj metrový na tých druhých. Ľuďom prekáža neschopnosť strán "upratovať" vo vlastných radoch, stranícka vypočítavosť, pochlebovači v stranách, alibisti ktorí mlčia vtedy, keď treba zdvihnúť kritický alebo varovný prst, ale akonáhle sa raz karta obráti, pravdepodobne nezaváhajú kopnúť si do toho, komu pred tým nadbiehali.
Alibizmus a falošná solidarita v SDKÚ-DS
Ako člen SDKÚ-DS nepoznám ani jedného jej radového člena, ktorý by v posledných týždňoch nezdieľal názor, že zotrvávanie p. Dzurindu a p. Mikloša na čele strany je to, čo najviac pochováva túto inak života schopnú stranu za živa. A nie len to, možno to nakoniec pochová aj nádeje pravice na zostavenie vlády bez Fica. Obyčajná výmena predsedu a podpredsedu strany za osoby, ktorým voliči dôverujú viac, alebo oveľa viac, by určite mala na voličov pozitívny efekt. Ak nie rozhodujúci, tak určite väčší než stovky volebných bilbordov strany dohromady. Nehovoriac ešte o tom, čo by nastalo, ak by tie peniaze na bilbordy strana rozdala napr. na prilepšenie dôchodcom...
Rovnako túto stranu pochováva solidarita nasadených kandidátov strany voči p. Dzurindovi a p. Miklošovi za to, čo pre Slovensko urobili. Alebo ide len o alibizmus a strach nižšie postavených kolegov navrhnúť okamžitú faktickú výmenu na čele strany?
P. Žitňanská tvrdí, že na výmenu volebného lídra je už neskoro... Nuž neskoro bude vtedy, keď sa SDKÚ-DS nedostane do parlamentu, veď niektoré prieskumy ukazujú preferencie pod 5%.
Rovnako aj vyhlásenie poslanca SDKÚ p. Beblavého, že odchod lídra tri týždne pred voľbami by len prispel k panike a zneistil by voličov, je iba domnienkou. O akých istotách voličov je vlastne reč? Že strana, ktorá za necelé 2 roky stratila väčšinu svojich voličov už ďalších nestratí a nakoniec snáď prekĺzne do parlamentu?
