Z toho, čo Nesrovnal pred voľbami nasľuboval, že aj keď Bratislava nie je Viedeň, Kodaň, Zürich... (už si nepamätám, ktoré ďalšie vzorové európske metropoly vymenoval na svojich "tématických" predvolebných bilbordoch), ale môže v nej všetko podstatné fungovať tak ako v nich, sa za 3 roky nenaplnilo viacmenej nič. Minimálne z pohľadu starostov mestských častí a poslancov mestského zastupiteľstva. Samozrejme, z jeho pohľadu sme sa k tomu priblížili..., tak ako si komunisti za socializmu namýšľali, že sa cez socializmus približujeme ku komunizmu; teda k raju na Zemi...
Neprešli ani 3 roky a na obzor vyšla ešte žiarivejšia politiká „hviezda“; súdiac podľa jej kampane.
„Spasiteľ“ Rudolf Kusý – Státisíce eur vyhodených na Mega kampaň mohol dať radšej na charitu.
Napr. detským domovom, psím útulkom, rodinám v núdzi, alebo hoci aj na skultúrnenie hádam „najvýstavnejšieho“ bulváru bratislavskej mestskej časti Nové mesto, ktorej 7. rok šéfuje ako starosta, a to ul. Vajnorskej, a priľahlého „najvýstavnejšieho“ námestia tejto mestskej časti – Trnavského mýta. Tieto vyzerajú tak ako vyzerali v hlbokom socializme - rozbité chodníky a obrubníky, chýbajúce stromy na miestach kde majú vyčlenené miesta. (Doplnené o 16:52 o faktickú z diskusie: Autorovi vytýkam jednu vec. Píše, že Trnavské mýto vyzerá ako v dobách hlbokého socializmu. Lenže vtedy boli na námestí funkčné kúpele Centrál, udržiavaná budova ROH, takisto čistý podchod. Samozrejme žiadne bilbordy, ani grafity. Dnes sa podchod rekonštruuje, ale to tiež len vďaka súkromníkovi. Inak vyzerá celé námestie a okolie ako po občianskej vojne."). Nehovoriac ešte o novomestskom údolí Vydrice v Bratislavskom lesoparku, dnes údolí ruín, aj keď ide o najnavštevovanejšie oddychové miesto Bratislavčanov situovaného v mestskom lesoparku, či o „Železničnej stanici“ Filiálka, ktorá pripomína skôr perifériu Bangkoku ako širšie centrum hlavného mesta členského štátu EÚ, ktoré taktiež patria jeho mestskej časti. https://www.odkazprestarostu.sk/bratislava/podnety/1754/katastrofalny-stav-stanice-filialka
Ak by Rudolf Kusý tak spravil, tým by pomohol nie len mnohým iným, ale aj sám sebe - nepriamo by si tým urobil takú reklamu, že o 5 rokov by nepotreboval možno ani jeden bilbord, aby bol zvolený za župana, alebo o rok za primátora Bratislavy. Stačilo, ak by v januári 2017, kedy spustil svoju mega kampaň na novembrové župné voľby, verejne vyhlásil: Mám k dispozícii toľko a toľko státisícov eur na volebnú kampaň, ale ja ich využijem inak ako tradičným spôsobom. Chcem tým založiť inú politickú kultúru v tejto krajine populistických predvolebných sľubov. Ja nedám zarobiť bilbordovým a iným reklamným subjektom, ale dám tie státisíce na také verejné alebo dobročinné účely, ktoré vyberiete vy sami. Zostanem tak aj verný svojim slovám, že proti vizuálnemu smogu sa nedá bojovať ak ho sám spoluvytváram.
Prípadne by k tomu ešte mohol dodať: K tomuto kroku ma ženie nie len moja najbližšia rodina, ale aj zdravý rozum, lebo ak nevyhrám, tieto peniaze akoby som vyhodil z okna, a ja som predsa starostom mestskej časti, a ak takto trestuhodne by som chcel hospodáriť s „vlastnými“, či „rodinnými“ peniazmi, ako potom získam dôveru občanov v tom, že s ich peniazmi budem nakladať zodpovednejšie??? Kto príde o tak veľkú sumu peňazí vlastnou nerozvážnosťou a zaslepenosťou, za ktorou môže stáť ťažko vyliečiteľná prehnaná túžba po funkcii, je zrelý, v tom lepšom prípade, na psychiatrické liečenie, a v tom horšom, na srdcový kolaps. Veď ktorý normálny človek sa môže pozrieť svojim rodinným príslušníkom do očí po tom, čo ich pripravil o tak veľké peniaze len z toho dôvodu, že nevedel utíšiť ani potlačiť svoju neskrotiteľnú túžbu po obsadení veľkej verejnej funkcie???
Bol by som za to, aby bilbordová politická kampaň bola úplne zakázaná, prípadne obmedzená na úplné minimum. Napr. jeden informatívny bilbord na obec, ktorá nemá viac ako 40.000 obyvateľov. Nie len preto, že vytvárajú zbytočný vizuálny smog a o kandidátoch aj tak nič zásadné neprezradia, pričom znevýhodňujú tých kandidátov, ktorí na bilbordy nemajú, alebo ich z princípu odmietajú. Ale hlavne by som za takýto krok bol preto, že za nákladnými bilbordovými kampaňami sú spravidla sponzori, alebo politické strany, ktorým sú potom kandidáti spravidla zaviazaní. Na to opakovane potom doplácajú občania. A ak náhodou si niekto nákladnú bilbordovú kampaň financuje výlučne z vlastného vrecka, tak je zrelý nie na verejnú funkciu, ale skôr na psychiatriu. Veď tie peniaze sa dali využiť oveľa užitočnejšie ako na to, že zaplatím horibilné štartovné do politickej súťaže, ktorú ak náhodou vyhrám, naplní sa moja túžba po funkcii, moci a pocitu nenahraditeľnosti.
Keď som len v Bratislave (nepočítam celú župu), a to som Bratislavu za posledný rok zďaleka nepochodil celú, nevidel tvár Rudolfa Kusého minimálne na 50 rôznych bilbordoch (možno to bolo aj ďaleko vyššie číslo), tak ani na jednom. A do toho ešte nepočítam jeho vyobrazeniny na prostriedkoch MHD, či bývalých telefónnych búdkach. Načo pre pána kráľa taká megalománia!? Nestačí ak sa mi pripomenie, že kandiduje na jednom bilborde? A to ešte nehovoriac o tom, že mu nestačí, ak to množstvo bilbordov s jeho vizážou si občan môže pozerať 5 dní v týždni, ale jeho tvár musí byť na nich „obdivovaná“ niekoľko dlhých mesiacov. Teda výhovorka Rudolfa Kusého, že bilbordy potreboval, aby ľudia vedeli, že kandiduje, absolútne neobstojí. Zvlášť keď do všetkých domov župy rozposlal (zatiaľ "len") dvoje svoje propagačné noviny.
On proste iba verí, alebo mu nejaký reklamný „mág“ vsugeroval, že čím viac bude z bilbordov hypnotizovať ľudí, tým lepšie. Ani by som sa nedivil, ak by ten jeho hypnotizér bol prepojený na bilbordové firmy. Môj odhad je, že povolený limit 250.000 eur na predvolebnú kampaň Rudolf Kusý prešvihol minimálne 5 násobne, a nečudoval by som sa, ak by to bolo 50 násobne a viac. Prenájom čo i len jedného bilbordu a pod. na ak dlhú dobu nie je lacná záležitosť. Aj jeho volebné noviny (zatiaľ „len“ dvoje), ktoré nechal rozposlať, predpokladám do všetkých domov či domácností župy, museli stáť horibilné peniaze. Ďalej sú to reklamy v novinách, odmeny za poradenstvo volebným reklamným „mágom“, a mnoho ďalších „menších položiek“.
Tí mágovia to v prípade Kusého zjavne prepálili; možno v domnienke, že ak maga kampaň pomohla k úspechu Nesrovnalovi, super maga istotne pomôže Kusému...
Aby bolo toto choré megalomanstvo „mágov“ a sponzorov pána Kusého porazené,
budem prvý krát v živote vôbec voliť „ľavicový“ subjekt, v tomto prípade Milana Ftáčnika. Ostatní podľa mňa majú len minimálnu šancu toto choré extrémne megalomanstvo poraziť, aj keby medzi nimi bol lepší kandidát ako Milan Ftáčnik. Šancu by čisto teoreticky niekto z nich mal možno vtedy, ak by všetci spojili sily. Myslím tým najmä tábory kandidátov, menujem podľa abecedy: Droba, Frešo, Krajcer. Ale to pri súčasnej „pravicovej“ scéne, kde sa spravidla zvykne každý hrávať na vlastnom piesočku a zároveň každý chce byť lídrom „pravice“, a ak nie „pravice“, tak aspoň vlastnej „pravicovej“ strany, nehrozí. A Smer sa nad tým ich zúfalstvom môže len smiať a smiať.
A Milana Ftáčnika budem voliť aj preto, lebo nechcem druhý krát spraviť tú istú chybu ako pred 3 rokmi, keď som volil za primátora Iva Nesrovnala. Ftáčnik nemá za sebou výrazné škandály, ako primátor zdedil dlhy, ktoré výrazne znížil, aj keď príjmy z daní do rozpočtu nemal tak veľké ako dnes Nesrovnal. Bratislava bola za jeho čias 4. najtransparentnejšie mesto na Slovensku, teda zjavne je to schopný manažér. Nie je namyslený, nemá problém spolupracovať aj so svojou opozíciou, v diskusiách nemá na rozdiel od Kusého problém komunikovať.
A budem ho voliť aj preto, aby bola porazená veľká domýšľavosť Rudolfa Kusého. A tiež jeho prehnané ambície, ktoré sú väčšie ako jeho schopnosti a možnosti, tiež jeho chválenkárstvo, prisvojovanie si zásluh okolo výstavby Parku Jama. Ďalej je to jeho pocit nenahraditeľnosti, vyvyšovanie sa nad iných kandidátov, ktorých vo svojich novinách vôbec nerozoberá, a teda tam na nich ani neútočí, lebo ho nemôžu ohroziť, na rozdiel od tých, ktorí ho v súťaži najviac ohrozujú. Tieto „prednosti“ Rudolfa Kusého mi sú nesympatické.
Závislý od sponzorov a ovládaný neovládateľnou túžbou po funkcii
Zďaleka si nemyslím, že Milan Ftáčnik, ak vyhrá, bude viac zaviazaný Smeru, ako bude zaviazaný svojim viacmenej verejnosti neznámym sponzorom "nezávislý" Rudolf Kusý.
Nedávno sa mi dostali do rúk jeho volebné noviny a nestíhal som sa čudovať, čo všetko je tento politik vyprodukovať vo svojej túžbe po kresle župana, ktorú maskuje do vôle slúžiť občanom. Noviny hneď od úvodu postavil na útokoch voči svojim najväčším súperom, aj keď sa stále sťažuje, alebo vyhlasuje, ako na neho všetci útočia. Najal si do tých novín aj údajného politológa Dušana Štraussa, s ktorým je v nich urobený rozhovor priam šitý na mieru, a to tak, aby z neho Kusý vyšiel ako skutočne „nezávislý“ a priam ako ideálna voľba, ktorá sa ponúka nanajvýš tak raz za 100 rokov. (Teda naposledy sa tak stalo ešte za Rakúska-Uhorska...).
Postavil unikátny park!...
Na ďalšej strane jeho 1. volebných novín svieti obrovský nadpis: „Postavil unikátny park!“... Z tohto manipulatívneho nadpisu vyplýva, že s Parkom Jama mu nikto nepomáhal, platil ho zo svojho vrecka, postavil ho, ako inak, vlastnými rukami... Škoda len, že do novín nedal foto aké mozole mu na rukách zostali po toľkej fyzickej práci po sobotách a možno aj nedeliach...
Tento počin Milan Ftáčnik, v diskusii k blogu Rudolfa Kusého, okomentoval nasledovne:
Milý Rudo, nie som z tých, ktorí útočia na svojich súperov, ale vo svojich komentároch sa snažím byť vecný a držať sa faktov.
O priestor bývalého cyklistického štadióna mal záujem Slovenský tenisový zväz a chcel v ňom urobiť tenisovo-športový park, ktorý by prirodzene nadväzoval na Národné tenisové centrum. Mesto aj urobilo súťaž na to, aby získalo partnera, ktorý by takýto park postavil, ale dalo do podmienok, že záťaže po bývalom cyklistickom štadióne musí znášať ten záujemca, ktorý sa do súťaže prihlási. Bol to návrh pani poslankyne Tvrdej, ktorá to navrhla doplniť do podmienok súťaže a mestské zastupiteľstvo to schválilo. Vzhľadom na túto podmienku neprišlo k dohode so Slovenským tenisovým zväzom. Preto sa mesto rozhodlo, že na Tvoju žiadosť zverí pozemok mestskej časti Nové Mesto, lebo verilo, že ekonomicky bude natoľko silná, že dokáže vybudovať v tomto priestore park. Keby si častejšie chodil na mestskú radu, alebo niekedy na mestské zastupiteľstvo, tak by Ti táto dôležitá skutočnosť neušla a nemohol by si teraz napísať, že odstrániť základy malo vedenie mesta na čele so mnou, lebo mesto na to pri tom šetrení, ktoré sme robili 4 roky, jednoducho nemalo.
Reakcia Kusého na vyššie uvedené? Žiadna. Tak ako aj pri iných nepohodlných, ale vecných diskusných blogových príspevkoch; a to nie len od Milan Ftáčnika. Chváliť sa a útočiť vie, ale v priamej konfrontácii nenachádza slov a radšej mlčí. To je naozaj „dobrý základ“ transparentnosti, akú Bratislavská župa ešte nezažila; ak bude do kresielka župana zvolený Kusý.
Zaujímavé fakty o Parku Jama, ktoré Kusého nepotešia, lebo nasvedčujú nie len tomu, že jeho výstavbu len sotva možno považovať za dôkaz výnimočných manažérskych schopností, tak ako sa to snaží predať v predvolebnej kampani starosta a kandidát na župana Rudolf Kusý, ponúkol Matúš Čupka tu: https://dennikn.sk/blog/o-jame/. A nie len to, v článku predkladá aj ďalšie zaujímavé fakty a tvrdenia ohľadne tohto parku a tiež zaujímavé otázky ohľadne jeho financovania. Predpokladám, že na tieto tvrdenia a otázky pán Kusý nezareaguje, ale rád by som sa mýlil. Upozornený na článok Matúša Čupku bol dnes vo svojom článku o Parku Jama.
Trošku manipulácie predsa nezaškodí...
Na ďalšej strane novín figuruje nadpis: „Čo som urobil ako starosta“. Z neho opäť vyplýva, že v jeho mestskej časti pracuje výlučne len on - superman. U daného článku ma upútal pod nadpis: Urobil som 17 parkov a športovísk... Nuž 17 skutočných parkov nemá možno ani celá Bratislava. Ale chápem, že ak sa to skombinuje s nejakými 15 ihriskami raz dva z toho máme 17 parkov a ihrísk. Nie naopak! Kdeže. Lebo z toho by hneď bol len jeden park, jeden parčíček a 15 ihrísk. Na tom sa predsa nedá budovať „seriózna kampaň“!...
Na úspechy Kusého a Kusého útoky reagoval Milan Ftáčnik v diskusii k blogu Rudolfa Kusého takto:
Milý Rudo, je prirodzené, že staviaš svoju kandidatúru na tom, čo si urobil v Novom Meste, veď si jeho úradujúci starosta. Prebral si Nové Mesto po Richardovi Frimmelovi, ktorý Ti ho nechal v dobrom stave a s vysokou sumou na rezervnom fonde. Bez nevypovedateľných zmlúv. Ja som také šťastie nemal. Môj predchodca Andrej Ďurkovský mi nechal nevypovedateľnú zmluvu na Hlavnú stanicu, ktorú podpísal deň pred odchodom z funkcie a na PKO podpísal tajné zmluvy o búraní, o ktorých sme sa ako mesto za môjho obdobia súdili, lebo sme dokazovali, že na to nemal oprávnenie. A keď už sme mali dostať rozsudok o tom, že mesto má pravdu, tak ho pán primátor Nesrovnal navrhol predať za 1 euro a nechal ho zbúrať. Asi nevieš, že Andrej Ďurkovský mal ešte v roku 2008 na rezervnom fonde 100 mil. eur, ale keď v roku 2010 odovzdával funkciu, tak tam bolo len 1,5 mil. eur a nechal mi mesto s obrovskými dlhmi. Tie som za 4 roky znížil o 40 mil. eur a dal som mesto finančne do poriadku, Viem, že o tom podrobne nevieš, lebo si nechodil vždy na mestskú radu.. Nezaregistroval si ani to, že sa mi podarilo do mesta dostať 300 mil. eur z európskych fondov, ktoré dnes ľudia vidia jednak v rekonštruovanom Starom moste (áno, taká veľká stavba sa nerodila ľahko), ale aj v nových električkách a v nových trolejbusoch. Mohol by si napísať aj to, že sme na meste zverili bývalý cyklistický štadión do správy Tvojej mestskej časti, lebo mesto nemalo zdroje na to, aby z neho urobilo športový park, ale vedeli sme, že Nové Mesto je v lepšej kondícii.
Tebe sa pekne rozpráva ako starostovi. Ale aj ja keď som bol starosta, tak sme zrekonštruovali VŠETKY materské a základné školy v Petržalke a obnovili sme VŠETKY detské ihriská v Petržalke v spolupráci s rodičmi, napriek tomu, že dva roky volebného obdobia poznačil výpadok príjmov, lebo bola finančná a hospodárska kríza. Tvoja mestská časť aj mesto Bratislava majú teraz oveľa viac peňazí ako v minulom volebnom období, lebo samospráva má vyšší podiel na dani z príjmov fyzických osôb a ekonomike sa darí a zamestnanosť fyzických osôb stúpa.
Samozrejme, že v mestskej časti Nové mesto sa za posledných 7 rokov, teda za starostovania Rudolfa Kusého, podarili viaceré veci. Lenže tie sa podarili aj v iných obciach. Ľudia, ktorí ich dokázali, sú za to platení. Ich povinnosťou nie je flákať sa, ale pracovať pre obec. A rôzne opravy a budovania nedávajú robiť z vlastných finančných prostriedkov, ale z peňazí daňových poplatníkov. Či už prídu do mestskej časti od daňových poplatníkov z Nórska, z fondov EÚ, alebo skratkou.
Slovenský David Copperfield?
Ďalej v novinách nasledujú veľmi ambiciózne sľuby, čo ako župan Kusý urobí, ale nikde pritom čitateľ nenájde vysvetlenia, ako to vlastne urobí, čo konkrétne urobí inak ako ostatní, že sa to nakoniec všetko podarí. Takže celé jeho veľké sľuby vyznievajú len ako maľovanky svetlých zajtrajškov, ktoré voliči už zažili v rôznych formách habadej.
Vo svojich 2. volebných novinách sa venuje hneď od 1. strany už len jedinému súperovi – Milanovi Ftáčnikovi. Aj keď sa ho aj doslovne snaží vykresľovať v tmavom, seba vo farebnom (viď dané fotografie novín) domnievam sa, že lepšiu službu Ftáčnikovi nerobí ani samotná Ftáčnikova volebná kampaň. A znovu, aj v týchto novinách, nastupuje hodnotenie od „nezávislého“ odborníka na politológiu Dušana Štraussa. (Bol by som zvedavý, koľko dostal do vačku za to, že sa takto neprofesionálne znížil k tomu robiť reklamu jednému z kandidátov). Ďalej v novinách nasleduje klasická „povinná jazda“, opätovné chválenie sa Parkom Jama, nejaké to „motivujúce foto“, ako Kusý zbiera odpadky v lesoparku, a hlavne: ďalšie veľkolepé sľuby. O tom, čo urobil, alebo aspoň navrhol za tie roky ako župný poslanec, ani slovo. Akoby ani nebol župným poslancom. Chcel by som vedieť, čo všetko sľuboval ľuďom, keď kandidoval svojho času za župného poslanca, či to nebolo to isté ako teraz, len v menšom.
