Ale namiesto toho, možno aj v dobrej vôli aj z presvedčenia, neviem, akoby robili všetko možné aj nemožné pre to, aby tento problém narastal; počnúc tolerovaním či dokonca obhajovaním zdroja týchto útokov. A keďže majú sympatizantov viac než dosť, darí sa im.
Je mi zle, keď z ich úst počujem alebo čítam periodicky opakujúce sa frázy po každom samovražednom teroristickom útoku a to napr.: Sme šokovaní! Odsudzujeme akékoľvek teroristické útoky! Nedáme sa zastrašiť! Nesmieme pripustiť, aby tieto útoky viedli k šíreniu nenávisti! Musíme urobiť všetko pre to, aby organizátori útokov boli potrestaní! Také niečo sa už nesmie opakovať!... Proti terorizmu musíme postupovať spoločne!...
P.S.:
Nie je to až tak dávno keď v Európe vládla ideológia, ktorá posielala ľudí do koncentračných táborov. Dnes v mene inej ideológie sú opäť zabíjaní ľudia. Ale verejnosť je mnohými top politikmi, novinármi a predstaviteľmi 3. sektoru vyzývaná, aby zachovala kľud a nenenechala sa ovládať emóciami. Pritom za extrémizmus sa začína považovať, alebo sa už považuje, čo i len verejne položená otázka, alebo prejavená pochybnosť, či naozaj je ten zdroj tak mierumilovný.
