Chcel by som veriť tomu, že politici chodia k povodiam len s čistými pohnútkami. Skutočnosť je však taká, že reálna podpora proti povodňových preventívnych opatrení v časoch, keď povodne nie sú aktuálne, je už od vzniku SR na okraji záujmu politických strán. Veď si len zoberme, koľko peňazí vrážajú politické strany do primitívnych bilbordov lemujúcich v pred volebnom období takmer každú väčšiu cestu, alebo ulicu. Ak by mali skutočný záujem predchádzať povodniam, resp. podporovať opatrenia zmenšujúce rozsah budúcich povodní, myslím si, že by neváhali obetovať vyššie uvedené peniaze oveľa užitočnejšie, napr. do uvedených opatrení. Vie si niekto predstaviť, že by nejaká významnejšia politická strana aspoň raz za svoju existenciu takto obetovala časť svojich peňazí? (Ktoré mimochodom získava aj od tých daňových poplatníkov, ktorí sú alebo boli postihnutí povodňami). Ja byť predsedom nejakej politickej strany, možno by som to presadzoval aj preto, že čo ak práve toto by na voličov "zabralo" viac ako nič nehovoriace bilbordy na základe ktorých sa môžu rozhodovať zrejme len nemysliaci občania? Ako politik by som na takých voličov, čo volia na základe obalu, odkázaný byť asi nechcel.
Naozaj ma nenapadá, ako môže byť politik svojou prítomnosťou nápomocný pri povodniach; ak samozrejme zároveň nie je expert na povodne alebo riešenie krízových situácií. Mňa by ako postihnutého povodňou prítomnosť politikov na povodniach asi dráždila. Peniaze, ktoré stoja ich výjazdy by asi pomohli viac ako ich prítomnosť; aj keď len jednej postihnutej rodine. Kládol by som otázku, prečo sa politici vo všeobecnosti o povodne začínajú tak intenzívne zaujímať až keď je neskoro, keď už prepukli. Zvlášť ak by som vedel, koľko peňazí sa v tomto štáte rozhajdáka; napr. aj na bilbordové kampane.
Ak mi niekto vysvetlí na čo je politik užitočný pri potopách, rád si uznám omyl v mojej predstave, podľa ktorej by bol tento počas povodní užitočnejší hoci aj vo svojej kancelárii, ak by v nej práve v tomto čase uvažoval, ako do budúcnosti môže zo svojej pozície prispieť k podpore protipovodňových opatrení; hoci aj nepriamo, napr. znižovaním priestoru pre pochybné tendre atď., čím by sa pre tieto opatrenia mohli ľahšie získavať peniaze, a to bez pôžičiek, ktoré raz s úrokmi bude musieť splácať aj ten daňový poplatník, ktorý bol povodňou postihnutý.
Aj keď sa nedá predísť všetkým povodniam, ich dôsledky by sa dali v mnohých prípadoch zmierniť podporou rôznych protipovodňových opatrení, tiež zodpovednejším prístupom k lesnému hospodárstvu, zákazom veľkoplošného vyberania dreva z lesného pôdneho fondu, a zákazom nezmyselného vysušovania krajiny, ktoré sa deje napr. stavaním obrovských, čisto betónových parkovísk, namiesto „mriežkovaných", stavaním veľkých prízemných obchodných domov a pod. (Svetlou výnimkou je napr. bratislavské Tesco Lamač, ktoré je aspoň jednoposchodové, aj keď nie z ušľachtilého dôvodu, ale preto, že pre parkovisko už tam nezvyšoval priestor, tak ho dali pod obchodný dom). Pripravujeme sa tak zbytočne o pôdu v ktorej by sa voda mohla zachytávať a neodtekať v takom množstve kanálmi, do už aj tak pri povodniach vodou preplnených potokov a riek. Tu vidím priestor k realizácii sa aj pre politické strany, resp. politikov. Ak na to nedbajú v časoch, keď sú hladiny riek a potokov pokojné, ich aktivita a podpora pri prepuknutí záplav sa sotva môže javiť ako javí úprimná, lebo mohla prísť skôr, kedy by s veľkou pravdepodobnosťou mala väčší efekt.
PS. V článku mi nešlo o to hodnotiť ktorá strana alebo vláda investovala do protipovodňových opatrení menej a ktorá ešte menej, ale poukázať na to, že pre politikov, resp. politické strany je tu stále dosť veľký nevyužitý priestor byť užitočným.
Jeden zo súvisiacich článkov: http://kravcik.blog.sme.sk/c/231164/Horneho-splachuje-dolneho-zalieva.html
