A toho je drvivá väčšina. Môžme len teoretizovať, aký model si za základ vezme pri najbližšej rekonštrukcii polície jej nové vedenie. A daňový poplatník bude opäť stále znovu dotovať mastné odmeny za tzv. reformy Policajného zboru.
K ozajstnej reforme polície nepríde dovtedy kým sa polícia neodpolitizuje. Ak by na policajné funkcie, vrátane tých vrcholových, mali možnosť dostať sa aj opačné typy ako len: lojálni pritakávači, kamaráti, ktorým treba pomáhať..., alibisti, ľudia schopní ohnúť chrbtovú kosť len aby neprišli o svoje kráľovské príplatky za riadenie, šplhúni atď. tak len touto jednoduchou zmenou by sa postupne vyriešilo mnoho problémov, ktoré sa policajný prezident a minister vnútra snažia ťažkopádne riešiť tabuľkovo stanoveným skostnatelým systémom hodnotenia policajtov. Tento systém navyše zvýši už aj tak neskutočnú byrokraciu (možno sa kvôli tomu založí nový kádrový úrad) a zhorší už aj tak zlé vzťahy medzi policajtmi, lebo jedni budú podľa strnulých kritérií postihovaní aj za to, čo sotva mohli ovplyvniť, a iní odmeňovaní čiastočne aj za to, že počas ich služby alebo v ich rajóne sa za hodnotené obdobie nič mimoriadne nestalo, aj keď na tom nemuseli mať žiadnu špeciálnu zásluhu.
Podobne to bude aj s úspešnosťou objasňovania trestných činov, lebo ako je známe nie je podvod ako podvod, vražda ako vražda, výsluch ako výsluch, jeden rok sa pácha viac tej, iný rok zas onej trestnej činnosti, niekedy sa páchateľ „dobrovoľne" prizná aj k ďalším dvadsiatim skutkom, inokedy, nie, atď. atď.
Mnohé veci, ktoré nebudú vedieť zohľadniť ani tie najprepracovanejšie tabuľky hodnotení, by pomerne ľahko objektívne zhodnotili nezaujatí funkcionári požívajúci prirodzenú autoritu. Samozrejme pod podmienkou že by sa mohli venovať aj niečomu zmysluplnejšiemu ako len hodnoteniam na hodnotenia, množstvu tabuliek, celej rade štatistík, rôznym správam, ktoré sú vždy o tom istom, len každá sa volá inak, kontrolám pravopisných chýb po svojich nadriadených (ktoré neraz skontrolujú ešte raz ďalší dvaja nadriadení), vybabravaniu so štatistikami, atď.
Po novom bude hliadkový policajt chodiť do nočnej služby v teréne nie s rizikom, že na neho môže zaútočiť páchateľ, ale s obavou, že príde o časť výplaty, ak počas jeho služby, alebo v jeho rajóne nebodaj znovu dôjde k nejakej krádeži, lúpeži atď. na jednej z mnohých ulíc, ktoré má zverené. Darmo, že takáto trestná činnosť mohla byť zorganizovaná a za jej objasňovanie zodpovedá aj, alebo v prvom rade niekto iný.
Takýto policajt bude logicky rád, ak sa bude kradnúť a lúpiť nie v jeho rajóne a počas jeho služby, ale počas služby niekoho iného; najlepšie toho, kto bude podľa nového systému hodnotenia varený pečený... A bude nadávať na premnoženosť policajných funkcionárov (najmä v celej rade prezidiálnych útvarov), ktorých ak by nebolo, mohol by sa o to viac posilniť hlavne výkon nočných služieb v teréne. Nehovoriac o policajnom duchovnom oddelení na Ministerstve vnútra; akoby mimo rezortu nebolo dosť kostolov a kňazov pre každého.
Prácu dopravných policajtov na jednej strane majú po novom hodnotiť aj vodiči, aj keď títo policajti sú tlačení do toho, aby od týchto vyberali pokuty, s ktorými počíta každý štátny rozpočet, a ak by ich neukladali, resp. by ich ukladali menej, bolo by im ľahko vytknuté, že sa v službe flákali a či im nevadí veľmi nízka úroveň disciplíny vodičov a vysoká úmrtnosť na našich cestách. Na to, aby „dopraváci" vykonávali kontroly tam, kde je to najviac potrebné, a nebuzerovali vodičov na bezpečných úsekoch, na to si myslím netreba nevyhnutne meniť systém hodnotenia, ale skôr zameranie, organizáciu a zmysluplnejšie plánovanie výkonu služby zo strany funkcionárov; a keď to nevedia, treba im siahnuť na osobné príplatky a príplatky za riadenie. Je však možné, že k vyberaniu pokút sú tlačení z Prezídia, aj keď toto chce navonok pôsobiť inak.
(Nehovoriac o tom, že všetky doterajšie vedenia polície tolerovali alebo nepriamo podporovali marenie výkonu cestnej kontroly, ignorujúc, že zverejňovaním kontrol nepriamo pomáhajú nie len cestným pirátom, podnapitým vodičom, ale aj zlodejom áut atď. Písal som o tom v inom článku). Zostáva len dúfať, že nové hodnotenie u dopravákov nebude mať za následok kupčenie s vodičmi, rozmach kamuflovania dopravných nehôd, umelé znižovanie dopravnej nehodovosti a pod.
Bude zaujímavé sledovať ako sa táto „najrozsiahlejšia" reforma PZ dotkne jeho elitných úradov, ktorých je samostatných zbytočne veľa a či tieto sa naďalej budú môcť živiť prevážne na malých rybách a odhaľovaní viac menej bežnej kriminality, nie organizovanej. Či sa prestane zamieňať účastníctvo na trestnom s organizovaným zločin, či sa naďalej bude riešiť prevážne len drobná korupcia na úkor veľkej. A to všetko za o dosť vyššie platy oproti tým pracovníkom, ktorí na okresných úrovniach často krát riešia omnoho náročnejšie a komplikovanejšie prípady. Podobná otázka sa týka aj špecializovaných vyšetrovacích tímov a krajských kriminálok. Koľko závažných prípadov korupcie alebo závažnej hospodárskej kriminality skončilo za posledných 8 rokov pred súdom? A koľko ľudí na týchto úradoch pôsobí? Stovky!
Za novým hodnotením policajtov je aj alibizmus vedenia polície. Svoj imidž pred občanmi nechtiac buduje aj na úkor mnohých dobrých policajtov z radov poriadkovej a dopravnej polície, ktorí pracujú v rámci polície asi v najťažších podmienkach a za najnižšie platy. Na všetkých týchto policajtov teraz bude nemalá časť spoločnosti možno pozerať tak, akoby sa doteraz mohli všetci v službe bez problémov zašívať, popíjať s barmankami kávičku, plniť si svoje úlohy len tak ledabolo, alebo pre nič za nič buzerovať občanov. Určite sa stávali aj také prípady. Ale to nie je pravidlo a chyba hodnotiaceho systému, ale najmä nadriadených.
Táto reforma Policajného zboru priniesla aspoň jedno pozitívum (o ďalších zásadných neviem) (a ak ho medzi tým nezrušila nejaká nová reforma...) a to: pretransformovanie úradov justičnej a kriminálnej polície na okresných a krajských riaditeľstvách PZ na odbory, a na 6-ich krajských riaditeľstvách ich zrušenie, čím sa zrušilo viacero umelo vytvorených veľmi dobre platených funkcionárskych miest.
Premnoženosť špecializovaných policajných zložiek a úradov
Žijeme v dobe veľkého počtu analytikov, ktorí analyzujú prácu iných. Zabúda sa však na to, že vrcholnú analýzu si musia urobiť vrcholní manažéri; alebo aspoň k nej dať súhlas, ak má systém dobre fungovať.
Prečo rovno nevytvoriť aj úrady boja proti finančnej kriminalite, úrad boja proti extrémizmu, úrad boja proti závažnej násilnej kriminalite, úrad boja proti závažnej majetkovej kriminalite?... Prečo je finančná polícia raz samostatnou jednotkou, inokedy patrí pod nejaký úrad... a vôbec, prečo nie je spojená s oddeleniami ekonomickej kriminality počnúc tým na úrade kriminálnej polície Prezídia PZ až po okresné riaditeľstvá?
Pre inšpiráciu nemusíme chodiť ďaleko. Rakúsko, ktoré je dva krát tak veľké ako Slovensko, pričom je aj ekonomicky o dosť silnejšie, si takúto štruktúru buď nemôže dovoliť, alebo nechce, lebo by to bolo neefektívne. Tam na najvyššej úrovni existuje Federálny úrad kriminálno - spravodajskej služby, ktorý pod sebou zahrňuje okrem iného aj oddelenia boja proti korupcii a organizovanej kriminalite. A nie len to, tam neexistuje ani rozdelenie polície zaoberajúcej sa bojom proti kriminalite na justičnú políciu a kriminálnu políciu, tak ako je to u nás. Teda tam neexistuje rozdelenie na tých, ktorí vyšetrujú - vyšetrovatelia a na tých, ktorí nevyšetrujú - služba kriminálnej polície. Na spomínanom rakúskom úrade pokiaľ viem je napr. aj Interpol, ktorý v našich podmienkach, ako inak, patrí tiež pod samostatný úrad - úrad medzinárodnej policajnej spolupráce.
Jak úrad boja proti korupcii tak aj úrad boja proti organizovanej kriminalite (dnes, resp. od r. 2013 ich spája spoločný názov - NAKA - Národná kriminálna agentúra) stoja na vyšetrovateľoch a kriminalistoch, teda na justičnej a kriminálnej polícii, ale z ich názvov úradov to vôbec nevyplýva. Asi to ani nie je žiadúce, lebo tak sa už volá iný úrad a bolo by čudné mať 2 úrady toho istého alebo podobného názvu, aj keď činnosťou sú tie úrady veľmi podobné.
Argument, že ak by sme tu mali len jeden „mamutí" úrad, ktorý by bojoval proti závažnej kriminalite, takýto úrad by bol ťažko riaditeľný, a riaditeľ by ani nemohol zvládať toľko problematík, stojí na vode. Lebo, ako je potom možné, že v Rakúsku, a zďaleka nie len tam, to ide? A ako je možné, že máme len jedného policajného prezidenta, ak oblastí pôsobnosti polície je minimálne 10 a policajtov cca 19.000? Je to možné tak, že pán prezident na to nie je sám a rovnako by na to nebol sám aj riaditeľ takého úradu.
Argument, že špecializované úrady na Prezídiu PZ vznikli preto, aby sa vylúčili previazania na miestne štruktúry zo strany policajtov, neobstojí, lebo nasadzovať ľudí z Prezídia do teritórií, kde je pri riešení prípadov predpoklad takéhoto previazania, je možné aj pri existencii jedného prezidiálneho úradu, nie troch. Okrem toho, vie si niekto predstaviť, že prezidiálni pracovníci z Bratislavy môžu úspešne riešiť bez miestnej a osobnej znalosti nejakú závažnú trestnú činnosť napr. v Humennom? Asi sotva. A preto si aj špecializované úrady vytvorili pobočky na svojich krajských úrovniach, kde zväčša pravdepodobne pracujú policajti, ktorí pochádzajú z daného teritória, ak nepočítame Bratislavský kraj. V týchto prípadoch sa už prepojenia na miestne štruktúry vylučujú? Aký je v tom rozdiel?
Tak ako je prepojená organizovaná kriminalita s korupciou tak sú často prepojené aj prípady, z ktorých časť rieši úrad justičnej a kriminálnej polície a časť riešia špecializované policajné útvary alebo úrady. Medzi týmito prípadmi a ich páchateľmi nie sú tak škatuľkovo vymedzené hranice ako to je medzi spomínanými úradmi. Okrem toho, ak je zistený nejaký, hoci aj závažný trestný čin alebo podozrenie z neho, zďaleka nie vždy je možné na začiatku určiť, či ide o organizovaný prípad alebo neorganizovaný, a teda ktorá zložka polície sa mu má venovať. Je neefektívne ak na ňom začne pracovať krajský úrad alebo odbor justičnej a kriminálnej polície, a keď ho zdokumentuje a zistí organizovanú skupinu, potom vec musí odovzdať špecializovanému útvaru alebo úradu, aj keď inokedy sa tento úrad rád venuje aj menej závažným prípadom.
Je žiaduce, aby existovali špecializované zložky polície, ALE prečo nemôžu existovať "len" ako odbory v rámci úradov kriminálnej (a justičnej) polície? Lebo tým pádom by bolo menej funkcionárov a menej darčekov v podobe funkcií pre policajné kádre? Na prezidiálnych a krajských útvaroch polície pripadá na jedného funkcionára reálne 5 policajtov, pričom mám zistené, že napr. v Španielsku, minimálne čo sa týka jednej tamojšej zložky polície, je ten pomer 15:1.
Pre štát, akým je SR, by na Prezídiu PZ stačil jeden úrad boja proti závažnej kriminalite. Mohol by sa trebars volať aj úrad kriminálnej polície Prezídia PZ. Jeho šéf by mohol byť zároveň 1. viceprezidentom PZ, a nie ako je to teraz, keď viceprezident nie je súčasne aj šéfom nejakej konkrétnej zložky (ako je to napr. u niektorých ministrov, ktorí sú súčasne vicepremiérmi). Tento úrad by mohol zahrňovať aj odbory boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, ktoré by mali na každej krajskej úrovni svoje detašované pracoviská. Ušetrili by sa mnohé administratívne a hlavne funkcionárske miesta. Z ušetrených peňazí a tabuľkových miest by sa mohol posilniť výkon služby. V neposlednom rade by nastala lepšia výmena informácií a prestala by hra na vlastných piesočkoch.
