Zrejme mnohí z Vás máte tú skúsenosť, že medzi telom človeka na jednej strane, a jeho chcením a myslením na strane druhej, existuje spojenie, že jedno má vplyv na to druhé, pričom dochádza k vzájomnému ovplyvňovaniu. Myslím si, že každý má minimálne tú skúsenosť, že ak je jeho naše telo choré potom v nie malej miere toto telo ovplyvňuje naše myslenie a chcenie. Závažná choroba dokonca dokáže zmeniť naše myslenie a chcenie často krát od základov.
Ak si to vezmeme z opačnej strany malo by nám z toho vyplývať (ak teda pripúšťame vzájomné ovplyvňovanie), že rovnako aj myslenie a chcenie človeka by mali mať alebo majú schopnosť, alebo silu vplývať na naše telo, alebo ho dokonca viditeľne meniť. Vezmime si len ku príkladu také odtučňovanie. Bez pozitívneho myslenia, odhodlania, chcenia by sotva mohlo dôjsť k úbytku nadbytočných kíl.
Ak teda pripustíme, že človek na Zemi žije viac krát a svojim myslením a chcením si vytvára, alebo pomáha vytvárať nie len osud, ale aj telo, odtiaľto už nie je ďaleko k získaniu „návodu" ako sa v budúcom živote ne/narodiť v tele opačného pohlavia.
Zvlášť ak si pri tom položíme otázku jednak o úlohe ženstva a jednak o úlohe „mužstva" v tomto stvorení. Kto z nás už napr. premýšľal o tom, aké by mali byť pravé ženy a čo je pravou úlohou ženstva na Zemi, resp. vo Stvorení???
Ak som sa v predošlom odseku dotkol pojmu „pravého ženstva", resp. „pravej úlohy ženstva" (nemyslí sa tým materstvo, aj keď materstvo je tiež veľmi dôležité), chcel som tým povedať, alebo aspoň naznačiť, že pravá žena, ktorá sa nepodriaďuje vláde rozumu, ale využíva svoje, oproti mužovi jemnejšie vyciťovanie Božej sily, aby túto odovzdávala mužovi a všetkému čo ju obklopuje, žena ktorá nešliape po ženskej dôstojnosti, čím ani nemá potrebu podobať sa mužom, či už:
výzorom,
v typicky mužských záľubách a činnostiach,
rôznymi výkonmi, na ktoré jej telo nebolo uspôsobené, lebo to nebolo zapotreby,
atď.
taká žena sa sotva môže dostať do situácie, aby sa jej duša v budúcom živote vtelila do tela mužského, resp. aby sa striedavo na Zem vteľovala raz ako muž, inokedy ako žena.
Všimnime si napr. len dnešnú módu, ktorá do veľkej miery zmazala rozdiely, ktoré ešte, aspoň zatiaľ..., vidíme alebo máme možnosť vidieť vo filmoch pre pamätníkov. A takto by sme mohli pokračovať ďalej, ale to už nie je účelom článku, ktorý mal len ponúknuť jeden z pohľadov na homosexualitu a jej možné príčiny.
Doplnené cca hodinu po zverejnení článku: Homosexuálov a homosexuálky v žiadnom prípade nepovažujem za odsúdenia hodných, ako sa to v našej spoločnosti neraz stáva. Môžu byť duchovne vyššie ako ktokoľvek iný, ak majú rozvinuté cnosti, ktoré ľuďom bežne úplne chýbajú a nevyznačujú sa mnohými charakterovými chybami, ktorými často oplývame, či už sme orientovaní tak alebo inak. Preto je dobre ak aj cirkev mierni svoju rétoriku voči gayom a lesbám a že "...títo sa už konečne nezatvárajú do väzenia ako kedysi za tvrdého komunizmu, že sa od tých čias už v tejto otázke urobilo veľa...", ako sa nedávno vyjadril rímsko-katolícky kňaz Anton Strholec. To však si myslím nestačí. Malo by sa urobiť viac. Tým nemyslím povoľovanie adopcií homosexuálnym párom, ale myslím tým na seriózne hľadanie príčiny homosexuality - pravdy o homosexualite a to aj za tú cenu, že pri tom padne nejaká tá náboženská dogma. Bolo by to k úžitku vo viacerých smeroch. Náš život by mal byť o hľadaní pravdy, nie o vysmievaní sa napr. tým ľuďom, ktorí pripúšťajú myšlienku znovuvteľovania duší, čo sa v diskusiách bežne deje a predpokladám bude diať.
