aj „Najväčší príbeh všetkých čias". Aj keď sa zďaleka nestotožňujem s jedným v ňom odznelým tvrdením, že Ježiš, bol vymyslenou postavou vytvorenou ako politicko-náboženský nástroj, a tiež s úvodným posmechom na adresu Stvoriteľa, odzneli tam niektoré zaujímavé tvrdenia, ktoré, ak sú všetky pravdivé, mohli by zatriasť náboženskými dogmami. úvode dokumentu sa spomína: „Nevieme čo Boh je, ale vieme čo nie je."...
„Už 10.000 rokov pred Kristom je história plná sôch a dokumentov odrážajúcich ľudský rešpekt pred Slnkom, dokumentujúcich jeho uctievanie. Nie je ťažké si domyslieť prečo: prináša svetlo, teplo, bezpečie, bez neho by nerástli plodiny a život na planéte by neexistoval. Podobne boli rannými civilizáciami pozorované a chápané hviezdy. Každé z 12 súhvezdí bolo antropomorfizované, alebo personifikované podľa charakteristík aké predstavovali. Slnko so svojimi životodarnými a spásnymi kvalitami bolo personifikované ukážkovo, ako „Stvoriteľ" alebo „Boh". Bolo známe ako „Slnečné Božstvo", „Svetlo sveta", „Spasiteľ ľudstva"."
„V starovekom Egypte okolo r. 3.000 pr. n. l. Horus predstavoval „Slnečné Božstvo", „Slnečnú bytosť", alebo „To Svetlo". Bol zosobnením Slnka a jeho životom sám. Zo starovekých egyptských hieroglyfov sa o tom „slnečnom mesiášovi" dozvedáme:
Bol narodený z panny.
Bol narodený 25. decembra.
Jeho narodenie bolo doprevádzané hviezdou na východe, ktorú sledovali traja králi aby našli a uctili novorodeného spasiteľa.
Vo veku 12 rokov bol zázračným dieťaťom, učiteľom.
V 30-tich sa dal pokrstiť a tým začala jeho vláda.
Mal 12 učeníkov s ktorými cestoval.
Konal zázraky, ako uzdravovanie a chôdza po vode.
Bol známy pod mnohými prenesenými menami, ako „Pravda", „Svetlo",„Pomazaný Syn Boží", „Boží pastier", Baránok Boží" atď.
Po tom, čo bol Horus zradený Typhónom, bol ukrižovaný
Po tom na 3. deň vstal z mŕtvych."
„Tieto kvality, alebo charakteristiky Horusa prestupujú mnohými kultúrami a sú spoločné pre mnohých bohov v období pred Kristom; majú rovnakú, alebo podobnú mytologickú štruktúru. Napr. Kršna, Artis Phyrghský, Diyonysus (Grécko), Mithra (1.200 BC, Perzia) a mnoho ďalších. Otázkou zostáva, prečo všade nachádzame tie isté znaky, ten istý scenár." Čo sa týka zhodných charakteristík, týkajúcich sa: dňa narodenia, narodenia z panny, ukrižovania, znovuzrodenia, to sa v dokumente celkom zaujímavo vysvetľuje astrologicky. Súvisí to so Slnkom a súhvezdiami, čo je však už nad rámec tohto článku. Len ako príklad by som uviedol číslo 12, resp. 12 učeníkov putujúcich so spomínanými: má to mať súvis s 12 znameniami zverokruhu, s figuratívnym životom Slnka. „Číslo 12 sa v Biblii spomína pomerne často.
Text Biblie vôbec má s astrológiou dosť do činenia. Napr. kríž, bol starým pohanským symbolom, bol pohanskou adaptáciou kríža zverokruhu. Doposiaľ na mnohých chrámoch sveta je vidieť kríž s kruhom, ktorý pretínajú ramená kríža. To je aj dôvod prečo bol Ježiš v rannom okultnom umení zobrazovaný s hlavou v kríži a v kruhu. V Biblii je tiež mnoho odkazov na slovo „Vek". Starovekí Egypťania, a nie len oni, zistili, že približne každých 2.150 rokov sa východ Slnka za jarnou rovnodennosťou posunie k inému znameniu zverokruhu. Medzi r. 4.300 pr. n. l. a 2.150 pr. n. l. to bol Vek Býka. Medzi r. 2.150 pr. n. l. a 1 n. l. to bol vek Barana, pričom v súčasnosti sme na sklonku Veku Rýb, ktorý vystrieda Vek Vodnára. Mojžiš údajne predznamenal Vek Barana a Ježiš „Vek Rýb". (To, že sa súhvezdia pohybujú v opačnom smere, ako je tomu u bežného ročného cyklu, má súvislosť s pomalým kolísaním ekliptiky Zeme, ako sa táto otáča okolo svojej osy).
„Podobnosť medzi „symbolmi" egyptského a kresťanského náboženstva je zjavná. Na stenách egyptského Chrámu v Luxore sú z doby cca 1.500 pr. n. l. vyobrazenia o predzvesti nepoškvrneného počatia zo strany Néfa - sv. ducha a následne zrodenia a uctievania Hóra. Príbeh o Noemovi a Noemovej Arche bol tiež vzatý z tradície. Rovnako príbeh o Veľkej potope a oslavovanie Veľkej noci. Stačí sa pozrieť na predkresťanské zdroje ako je napr. Epos, ktorý bol napísaný z obdobia 2.600 pr. n. l. Tiež príbeh o Mojžišovi, ktorého po narodení zachránila unášaného prúdom rieky v košíku dcéra vladára. Tento príbeh bol známy z mýtu o Sargonovi z doby 2.250 pr. n. l. Myšlienka prijatého zákona na hore prorokom je tiež veľmi starým motívom. Tieto symboly, príbehy, charakteristiky boli známe dávno pred kresťanstvom a judajizmom."
Čo sa týka 10 božích prikázaní, tie je údajne možné nájsť aj v kapitole 25 Egyptskej Knihy Mŕtvych (či v rovnakom zmysle, hĺbke, to je otázne).
„Predstavitelia ranného kresťanstva, ako bol napr. Justin Martyr, vedeli o podobnosti kresťanstva s pohanskými náboženskými systémami, a na tieto poukazovali ak mal niekto problém uveriť napr. tomu, že Ježiš sa narodil z panny."
Aj keď osobne vôbec nepochybujem, že Ježiš existoval (svedčí o tom hĺbka jeho učenie, pokiaľ nie je skrivené), až tak veľmi sa nečudujem, že jeho osoba bola v danom dokumente spochybňovaná. Veľký podiel na tom majú všetky tie mýty, ktoré boli okolo jeho osoby vytvorené, ako aj vymyslená jednoduchá cesta spasenia, založená na slepej viere, že Ježiš nás vykúpil z našich hriechov tým, že sme ho zavraždili. Nie tým, že by sme mu urovnali cestu k jeho poslaniu, ale že sme ho pribili na kríž! Je až neuveriteľné čomu sú ľudia schopní uveriť... Súhlasím s tým, čo sa tvrdí v dokumente, že mnohé legendy boli vytvorené za účelom, aby ku k náboženstvu pritiahli čo najviac ľudí, na ktorých zapôsobili ako vábnička. Že náboženské mýty sú živnou pôdou na ktorých môžu vznikať iné mýty, ako nám ukázali napr. aj križiacke výpravy. Mýtus, že Boh všetko riadi znižuje ľudskú zodpovednosť, lebo ak Boh všetko riadi, umožňuje to ospravedlnenie príšerných zločinov. Nesúhlasím však s tým, že oddelenie ľudstva od sveta prírody a taktiež od seba navzájom má na svedomí nejaké náboženstvo alebo Cirkev. Má to podľa mňa na svedomí rozumom potláčaný duch, duchovná lenivosť.
K druhej časti dokumentu venovanej 11. septembru 2001: http://burkert.blog.sme.sk/c/164119/Pochybujem-ze-za-utokmi-z-11-septembra-2001-boli-USA.html
