Možno nejaký lesník hneď na začiatku namietne, že holoruby vykonané človekom sa absolútne nedajú porovnať s následkami veternej kalamity napr. tej z novembra 2004 v Tatrách; a teda, že tento článok je tendenčný. Otázka však znie, či by napr. v novembri 2004 stromy nášho najznámejšieho národného parku sfúkla víchrica tak ako zápalky, resp. či by padli v takom rozsahu, aj keby nešlo o viacmenej neprirodzené monokultúry smreka viacmenej rovnakého veku, resp. o tzv. lesnú plantáž, ale o lesy aspoň spolovice prirodzené. Je otázne, či by tu potom musel úradovať lykožrút v takej miere ako úraduje, alebo úradoval, a či by tu v opačnom prípade "muselo" byť toľko "ozdravných holorubov", resp. ozdravných ťažieb.
Počul som tvrdenie, že na južnej strane Vysokých Tatier, na miestach, kde bola spomínaná kalamita, boli údajne pôvodne väčšinou lúky, resp. obnažené plochy. Teda že bolo lepšie tam mať hoci aj smrekovú plantáž. Rád by som však vedel, čo tam bolo ešte pred tým, teda storočia späť. Nechce sa mi veriť, že v dobe, kým ešte ľudia vo veľkom nezačali s odlesňovaním, neboli na plochách uvedenej kalamity lesy a že to je len zásluha lesníkov, že sme tam mali aspoň také lesy ako sme mali. Zdá sa mi to nezmyselné, že tam pred tým neboli lesy. Veď stromy v niektorých prípadoch rastú dokonca aj na skalách.

1

2
Vie to niekto prečítať, čo je tam napísané?

3
Osobne sa mi nezdá, žeby veterná smršť váľala stromy s takou naliňajkovanou presnosťou. Alebo je naozaj nevyhnutné a pre prírodu absolútne neškodné robiť takéto holoruby?

4

5

6

7
Ľudia vysádzajú ekonomicky výhodné smreky na miesta, kde nepatria a potom sa čudujú lykožrútovi, že robí za nich v prírode poriadky a plní svoju funkciu na ktorú bol predurčený niekým oveľa múdrejším ako sú lesníci. Zákon o lesoch dostatočne nebráni aby na miesta, kde sa viac darí listnatým stromom sa nemohli vysádzať lukratívne smreky. Rozhodujúca kontrola zameraná na to, či lesník v poraste vysadil prostrediu prirodzené dreviny sa pokiaľ viem vykonáva až po 20 rokoch. V prvých rokoch sa môže lesník stále brániť tým, že aj keď v poraste dal vysadiť najprv smreky, alebo prevažne smreky, to sa časom ešte zmení. Po 20 rokoch však nikto tohto lesníka nebude brať na zodpovednosť ak nesplní to, čo splniť mal. Čo z toho vyplýva? Že si zrejme stále koledujeme aj o zbytočné kalamity, resp. zbytočne veľké kalamity, ktoré by inak nemuseli byť tak dramatické.

8
Tu je ťažko rozlíšiť či tie chýbajúce lesné porasty má skôr na svedomí smrsť alebo človek.

9

10

11
Ak ma niekto presvedčí, že za toto môže len príroda, resp. že toto je prírode blízke obhospodarovanie a šetrné využívanie lesa, tak to už rovno môžem uveriť aj v zmŕtvychvstanie tela z mäsa a krvi. Videl už niekto pracovať víchricu s takou naliňajkovanou presnosťou? V tejto oblasti lesníkom nikto nebráni bojovať proti lykožrútovi, lebo nejde o prírodnú rezerváciu, no napriek tomu nie je vidieť, že by ich boj bol čo i len trochu úspešný. Preto je len ťažko možné uveriť, že by sa im to mohlo podariť v Tichej doline a pod.

12
je toto lesný porast aký na dané miesto patrí? A ak, tak ktorý? Časť lesa vpravo hore je úplne iného drevinového zloženia.
Na záver pár, možno trochu optimistickejších záberov z danej časti Slovenska:

13
Štyri, tuším z celkovo piatich doposiaľ existujúcich veterných turbín na Slovensku. Nerozumiem tomu, že v "chudobnom" Rakúsku sa vyplatia. Sú ich tam stovky. Dokonca je ich mnoho vo viacerých južných alpských údoliach. Možno je to však na Slovensku inak preto, lebo Slováci majú silnejšie environmentálne cítenie ako Rakúšania... Samozrejme, aj veterné elektrárne majú určité nevýhody, nemali by sme sa však tváriť tak, akoby ich jadrové a vodné elektrárne nemali. Skôr to vyznieva tak, akoby prinajmenšom 50% z energetickej potreby sme na Slovensku získavali zo solárnej energie. Je treba mať na pamäti aj Černobyľ, nie je to zas až tak dávno; o hrozbe teror. útokov na elektrárne ani nehovoriac.

14

15

16
Toto je hádam jediný záber, kde s určitosťou viem o ktoré miesto ide (Bojnice...). U ostatných záberov, ak mi niekto pomôže s presnejšou identifikáciou, budem mu povďačný.
Keďže nemám prírodovedecké ani lesnícke vzdelanie, rád sa z prípadnej diskusie k článku poučím, ak mám na vec skreslené videnie; aj keď viem, že mať vzdelanie v nejakom odbore nemusí ešte znamenať, že človek v ňom má aj Vedenie.
Súvisiacie články na tomto blogu je možné nájsť v rubrike "Životné prostredie":