Otázky a odpovede boli pre účely článku skrátené, ale len tak, aby v nich zostala podstata a nemenil sa zmysel. Pod odpoveďami je v kurzivách uvedený môj komentár.
Otázka č. 1:
Či polícia vo všeobecnosti posudzuje prípady zistenia neoznačenej a do povolenky nezapísanej raticovej zveri zistenej u poľovníkov v zásade len ako neoprávnenú manipuláciu so zverou, alebo existujú v tom aj výnimky a niektoré veci boli posúdené ako nenaplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu pytliactva.
Odpoveď: Posudzovanie a kvalifikovanie prípadov neoznačenej a do povolenky nezapísanej vysokej, alebo raticovej zveri je individuálne, v súvislosti osobitnými okolnosťami každého prípadu.
Komentár: Z otázky je jasné, že táto sa netýkala celého kvalifikovania prípadov pytliactva, ani osobitných okolností, ale týkala sa len jednej, ale za to dosť zásadnej veci: či zanedbanie zásadných povinností poľovníkov zameraných na prevenciu pytliactva je alebo nie je dôvodom na obvinenie osoby z pytliactva, ak sú súčasne naplnené ďalšie znaky trestného činu (trestne zodpovedný páchateľ atď.)
Otázka č. 2:
Či sa stáva, že polícia v prípadoch neoznačenej a nezapísanej zvere trestné konania nezačína a to s odôvodnením, že nejde o naplnenie ani o podozrenie z naplnenia objektívnej stránky trestného činu pytliactva nakoľko zver bola ulovená oprávnene - na základe povolenky na lov a teda došlo „iba" k neoprávnenej manipulácii s ňou.
Odpoveď: Pri takýchto zisteniach sa posudzuje úmysel a všetky ostatné relevantné okolnosti prípadu.
Komentár: Keďže som čakal, že na prvú otázku dostanem alibistickú odpoveď, pripravil som si aj ďalšie, že po nich snáď už odbor environmentálnej kriminality Prezídia PZ konečne pustí farbu.
A opäť, aj keď moja otázka nesmerovala k úmyselnému/neúmyslenému zavineniu a ani k ostatným okolnostiam, dostal som odpoveď len na to, na čo som sa nepýtal.
Otázka č. 3.
Či zodpovední špecialisti na Prezídia PZ sa s takýmto odôvodnením nezačatia trestného stíhania už pri svojej kontrolnej alebo metodickej činnosti stretli, alebo nie.
Odpoveď: Všetky uznesenia alebo rozhodnutia týkajúce sa pytliactva doručené nám z okresných a krajských úrovní sú posudzované komplexne podľa všetkých potrebných znakov príslušného trestného činu, takže nie je možné vylúčiť, že sme v minulosti skúmali aj takýto prípad. Osobitne však nevedieme evidenciu tohto druhu porušenia poľovníckych predpisov.
Komentár: Vraj nie je možné vylúčiť... To je čistý alibizmus, lebo odbor ako celok už roky poslušne drží líniu prokuratúr (česť výnimkám), ktoré majú za to, že v takýchto prípadoch ide iba o neoprávnenú manipuláciu so zverou.
Okrem toho, odbor tu nepriamo bagatelizuje zásadné povinnosti poľovníkov a zásadné ustanovenia zákona o poľovníctve týkajúce sa boja proti poľovníckemu pytliactvu, resp. jeho prevencii. Trestný zákon v ustanovení o pytliactve sa na zákon o poľovníctve odvoláva a preto sa musí brať do úvahy čo tento zákon zakazuje alebo prikazuje.
A vrcholným alibizmom je to, ak policajt nepriamo obhajuje trestnú nezodpovednosť poľovníkov zanedbávajúcich vyššie uvedené zásadné povinnosti takým argumentom, že v zákone o poľovníctve nie je výslovne uvedené, že ide o zásadné povinnosti poľovníkov.
Otázka č. 4:
Či zodpovední špecialisti vedia uviesť, či aspoň niektoré z takýchto prípadov skončili vznesením obvinenia, resp. koľko.
Odpoveď: Nie je možné odpovedať na túto otázku, nakoľko to je okolnosť, ktorá je zistiteľná iba preštudovaním všetkých vyšetrovacích spisov, týkajúcich sa uvedenej problematiky.
Prípady Vami uvádzaného druhu nie sú tunajším pracoviskom riešené samostatne, nakoľko nám nebolo signalizované z podriadených útvarov PZ, že by Vami uvádzané okolnosti predstavovali osobitný problém pri eliminovaní tohto druhu trestnej činnosti.
Komentár: V odpovedi na otázku č. 3 odbor uvádza, že z okresných a krajských úrovní sú mu doručované rozhodnutia vyšetrovateľov alebo policajných orgánov týkajúce sa prípadov pytliactva a že tieto rozhodnutia analyzuje, posudzuje. Z odpovede na otázku č. 4 ale nepriamo vyplýva, akoby mu táto činnosť bola cudzia.
Mimochodom, odpoveď na položenú otázku zďaleka nevyžaduje preštudovanie všetkých vyšetrovacích spisov. Stačilo mať za tie roky aspoň podpriemerný záujem bojovať proti poľovníckemu pytliactvu a mať aspoň občas otvorené uši a oči. Špecialisti odboru environmentálnej kriminality totiž roky pôsobili na metodicko-kontrolnom prezidiálnom úrade. Ak za tie roky skutočne nevedia ani o jednom jedinom takomto prípade a ani sa nezaujímali či vôbec existuje, je to jasný dôkaz buď o ich:
neodbornosti,
vrcholnej ľahostajnosti až ignorancii,
nepriamej pomoci poľovníckym pytliakom, alebo
strachu ich, alebo ich šéfa pripustiť, že vo svojom právnom názore čo sa týka oprávnene/neoprávnene ulovenej zvere, sa mohol roky mýliť, aj keď tento názor v pohodlnosti zdieľa možno drvivá väčšina prokurátorov. Ignorujúc pritom právny názor (ktorý si osvojili minimálne 2 súdy) z ktorého vyplýva, že za oprávnene ulovenú zver sa môže považovať len tá, ktorá bola označená plombou a zapísaná do povolenky na lov. Akoby tieto rozsudky pre neho aj pre celý odbor neexistovali. Boja sa pátrať po takých rozsudkoch, lebo tieto by zatriasli ich ich vierou, že prevážanie neoznačenej a do povolenky nezapísanej zvere alebo rýb nenapĺňa objektívnu stránku trestného činu pytliactva, ak sa samotní podozriví k pytliactvu nepriznajú. Vedia, alebo viac krát mali možnosť vedieť, že minimálne v dvoch súdnych prípadoch prevážanie alebo prechovávanie neoznačenej a do povolenky nezapísanej zvere alebo rýb, súdy posúdili nie ako neoprávnenú manipuláciu s „oprávnene ulovenou zverou" - disciplinárne previnenie, ale ako naplnenie objektívnej stránky trestného činu pytliactva a neskôr obžalovaných aj odsúdili za trestný čin pytliactva. Je síce pravda, že na Slovensku neplatí systém záväzných súdnych precedensov, ale takéto pozitívne rozsudky jednoznačne spochybňujú razenú neomylnosť týkajúcu sa posudzovania oprávnenosti / neoprávnenosti lovu a teda by mohli byť prísľubom k spravodlivejšiemu posudzovaniu.
Zmeniť svoj postoj k veci, aj keď na to možno sami vidia dôvody, si však nemôžu dovoliť. Lebo tým pádom by si automaticky nepriamo priznali, že doposiaľ nepriamo dávali poľovníckemu pytliactvu zelenú. Podobne ako drvivá väčšina prokurátorov majúcich na starosti problematiku pytliactva.
Ak im boj proti pytliactvu nie je úplne ľahostajný, a nie sú úplne presvedčení o svojom "neomylnom" právnom názore (ktorý spochybnili minimálne 2 súdy), potom môžu mať z toho bolenie hláv, ak si predstavia, koľko poľovníckych alebo rybárskych pytliakov sa vyhlo trestnému stíhaniu obyčajným tolerovaním alebo akceptovaním primitívnych účelových obrán a bagatelizovaním závažnosti ignorovania základných zákonných povinností zo strany pytliakov z radov poľovníkov a rybárov. Povinnosti bez ktorých je boj proti poľovníckemu pytliactvu nemožný. Iba ak hranie sa na neho.
K druhej časti odpovede na otázku č. 4:
Po vyššie uvedených odpovediach už ani neprekvapuje, že odstrely viac kusov zveri na jednu povolenku a tolerovanie primitívnych účelových obrán poľovníkov u ktorých je zistená neoznačená a do povolenky nezapísaná zver, odbor environmentálnej kriminality nepovažuje za osobitný problém.
Takže záverom, nie lovu, ale alibizmu: Nazdar!
