Samozrejme, jadrové alebo rádioaktívne materiály môžu ohrozovať alebo poškodzovať aj životné prostredie, ale nelegálne obchodovanie s nimi, ich zneužitie alebo snaha o zneužitie sleduje prioritne niečo iné, a to najmä zastrašovanie ľudí, vyrovnávanie si účtov, vynucovanie si svojej vôle a pod. Preto je nelogické ak riešenie jadrovej bezpečnosti chce na policajnom prezídiu zastrešovať pár ľudí, pripomínajúcich tak svojim chcením supermanov, ktorí pôvodne mali a stále majú, a aj chcú mať na starosti zároveň aj riešenie celej rady iných, s jadrovou bezpečnosťou nesúvisiacich problematík:
nelegálne obchodovanie s chránenými druhmi živočíchov
pytliactvo
„turistika odpadov", nelegálne zbavovanie sa odpadov, znečisťovanie vôd, ovzdušia, pôdy odpadmi
nelegálne ťažby a výruby stromov
týranie zvierat
šírenie nákazlivých chorôb zvierat
ohrozovania zdravia závadovými potravinami...
Je si myslím na škodu, že nikto z vyšších funkcionárov policajného prezídia túto pokrivenosť až zvrátenosť nevidí a nestopne toto hranie sa na supermanov, keďže je to na úkor riešenia všetkých vyššie uvedených položiek a napokon aj samotnej jadrovej bezpečnosti.
Pritom na policajnom prezídiu, ako je viac menej aj širšej verejnosti známe, už roky pôsobí odbor boja proti terorizmu. Tento má alebo by mal mať k problematike zneužitia alebo prevencii pred zneužitím materiálov dvojakého použitia (medzi ktoré patria jadrové materiály atď.) logicky oveľa bližšie, aby ju zastrešoval, než špecialisti na environmentálnu kriminalitu, ktorí sú v značnej miere profilovaní na všetky vyššie uvedené položky. Preto by v problematike jadrovej bezpečnosti, resp. zneužitia materiálov dvojakého použitia mali vystupovať ak už, tak len podporne. Nie ako zastrešovateľ.
Problém je ale v tom, že tu nejde o to čo je logické, ale o to, že pôvodný tím environmentálnej kriminality chce toho zastrešovať čo najviac. Prečo? Napr. preto, aby sa mohol dobre prezentovať. Poriadne sa však tým pádom nevenuje ničomu. A ani nemôže; pri tak veľkom zábere. A to ani pri najlepšom chcení.
Vezmime si takýto príklad: zbavenie sa mŕtvoly pri trestnom čine vraždy a to jej hodením do nejakej vodnej nádrže; zhodou okolností do zdroja pitnej vody. Páchateľovi je pritom jedno či ide, alebo nejde o nejaký zdroj, ide mu len o zahladenie stôp. To že pritom znečistí zdroj pitnej vody zďaleka neznamená, že vec bude prioritne riešiť oddelenie environmentálnej kriminality. Prípad bude prioritne riešiť oddelenie vrážd, ktoré bez problémov môže popri hlavnom vyšetrovaní nechať vyčísliť škodu na životnom prostredí, ktorú súd môže dať páchateľovi, ak sa nájde, k náhrade, popri treste za vraždu.
Ak prezidiálni policajti, ktorí boli pôvodne určení na problematiku environmentálnej kriminality, chcú popri nej riešiť aj niečo iné, či už pytliactvo na chovnú zver, alebo jadrovú bezpečnosť a to v tak veľkom zábere, na aký ich predurčuje ich projekt jadrovej bezpečnosti, potom skutočné riešenie skutočnej environmentálnej kriminality sa tak aj pri najlepšom chcení zákonite musí dostávať na vedľajšiu koľaj.
Tým sa ochrana životného prostredia nepriamo degraduje. Akoby nebola hodná samostatnej ochrany bez obaľovania alebo nabaľovania sa niečím, čo k nej nepatrí. Zrejme nie náhodou ani Úrad jadrového dozoru ani Úrad verejného zdravotníctva, ktorý sa tiež zaoberá ochranou pred rádioaktívnym žiarením, nepatria pod Ministerstvo životného prostredia.
Napokon aj samotný Trestný zákon, resp. jeho výpočet trestných činov proti životnému prostrediu nelegálne nakladanie s rádioaktívnymi materiálmi atď. nezahrňuje.
