"Po týchto udalostiach skúšal Boh Abraháma i riekol mu: "Vezmi Izáka, svojho jediného syna ktorého miluješ, choď do krajiny Mórija a obetuje ho tam v zápalnú obeť na vrchu, o ktorom Ti poviem."
Silne pochybujem o tom, že v skutočnosti to bolo s Abrahámom tak, ako to vykresľuje Starý zákon. Boh predsa, ak je aj podľa kresťanov skutočne dokonalý, nemôže navádzať na porušovanie vlastných prikázaní: "Nezabiješ!", alebo: "Miluj svojho blížneho...". Dokonca na vraždu milovaného syna! Toho je schopný kresťanský Boh? V takom prípade má Lucifer vážnu konkurenciu. Takýto Boh by predsa pošliapaval sám svoje zákony, spochybňoval by ich potrebu a tým aj sám seba. Aj keď v poslednej chvíli bolo vražde zabránené, keď podľa Biblie Hospodinov anjel Abrahámovi oznámil: "Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu, lebo teraz už viem, že sa bojíš Boha a neodoprel si mi ani svojho syna, toho svojho jediného." nič to nemení na tom, že Boh pokúšal na hriech. (Aj keď z posledne citovanej vety vyplýva, že Abraháma pokúšal nie Boh, ale Anjel, lebo Abrahám jemu neodoprel syna, nie Bohu. To ale skôr poukazuje na to, že Biblia je sotva čistým slovom Božím, inak by v nej nemohli byť takéto nedôslednosti).
Ako môže kresťan rozumieť svojmu Bohu, ktorého na jednej strane nazýva Najvyššou Láskou a Spravodlivosťou, verí, že Boh tieto hodnoty predstavuje, a na druhej strane mu pripisuje navádzanie na hriech, čo je vlastnosť vlastná tomu, ktorého nazýva Lucifer? To je nie len proti logike, ale aj proti vnútornému cíteniu veriaceho človeka. Teda, malo by byť. A ak nie je, tak je za tým buď duchovná lenivosť zmeniť rokmi budovaný alebo živený názor, alebo slepá, vypočítavá, alebo pohodlná viera.
Abrahám sa podľa Biblie ani nepokúsil opýtať svojho Boha, aký zmysel má táto jeho požiadavka. Bál sa "odvrávať" Bohu? A čo ak to nebol Boh, ale zamaskovaný Lucifer, ktorý prišiel s tou požiadavkou? Nebál sa, že ak ju splní, zároveň sa závažným spôsobom previní proti Božiemu poriadku? A vlastne ho aj porušil, lebo aj pokus vraždy je podobne zavrhnutia hodný skutok ako dokonaná vražda. Na to nepotrebuje byť človek ani veriacim, nemusí poznať ani Božie prikázania, aby vedel, že také konanie je zavrhnutia hodné.
Toto je chvályhodné a nasledovania hodné konanie? Pre koho? Pre kresťanov? Alebo pre samovražedných atentátnikov, ktorí podobne ako Abrahám tiež neváhajú zabíjať nevinné obete, ak si to želá ich "Boh"?
Je bohabojnosť u Boha najvyššie cenená vlastnosť, stojaca nad svedomím, rozumom aj citmi?
