Lebo tu nejde o hladovanie, kde telo spotrebováva svoje rezervy až do chvíle kým skolabuje, ale o prijímanie životne dôležitej energie inou cestou. Pokiaľ pri hladovaní organizmus prekročí limitnú hranicu nepomôže mu už, že začne prijímať stravu znovu. Je mnoho ľudí, ktorí hladovanie neprežilo. Naproti tomu u ľudí s vrodenou schopnosťou žiť na pránickej strave (výžive) sa neprestáva jesť, len sa mení spôsob akým sa telo živí, akým prijíma energiu. To sa nedá naučiť, podobne ako sa nedá naučiť napr. skladať symfónie. K pránickej strave sa nedá dospieť ani výcvikom, ako si to niektorí radi predstavujú, alebo namýšľajú. Ak k tomu nemá človek predispozície.
Nič pre ne/veriacich Tomášov
O preukázateľných prípadoch ľudí žijúcich roky čisto len na tzv. pránickej strave nemá najmenší význam zmieňovať pred ľuďmi, ktorí sú už vopred presvedčení o svojich monopoloch na pravdu a ani len nepripustia, že by sa snáď mohli v niečom mýliť. Neurobil som to ani ja v spomínanom príbehu; aby som neriskoval, že ma známy označí za člena nejakej sekty, kde ľuďom vymývajú mozgy. Samozrejme, i ja som spočiatku o možnosti živenia sa čisto len pránickou stravou pochyboval. Zvlášť keď som o nej pred tým nič bližšie nepočul a nevedel. Napokon, pochybovačnosť je prirodzená, má svoj nezastupiteľný význam. Úplne som však túto možnosť nezavrhoval, keďže som o veci mal len minimum informácií. V každom prípade, nie je výnimkou, že hlboký zážitok anuluje telesný pocit hladu, ktorý by sa mal za „normálnych okolností" dostaviť. Teda pri určitom duchovnom rozpoložení sa potreba jedla znižuje, lebo sa otvárajú iné cesty, ktorými telo prijíma energiu. Dnes život bez jedla, a to nie „len" na 60 dní, ale na celé roky, ako sa zdá, sa už nedá poprieť.
Ak budeme hľadať medzi tými, u ktorých sa lekárom nepodarilo - napriek najprísnejšiemu dohľadu a snahe - dokázať podvod, v prvom rade by sme mohli uviesť jednu ženu: Teréziu Neumannová z Konnersreutu. V r. 1927 ju vyšetrili lekári a ich posudok znel: Tá žena nič neje, mala by už byť mŕtva. I keby tento prípad bol jediným, bol by to aj tak závažný dôkaz, ktorý nemôže byť tak ľahko odsunutý do ezoterických bájí z iného kontinentu. Napokon i naša doba má nechcených protagonistov pránickej výživy, ktorí túto schopnosť získali bez zvláštneho úsilia.
V súvislosti s pránickou stravou sú iste zaujímavé laboratórne výsledky Louisa Kervrana (v roku 1975 bol navrhnutý na Nobelovu cenu), ktoré poukazujú na to, že živé organizmy si sami transmutujú prvky podľa svojej potreby; napr. z horčíka a vzdušného kyslíka si vyrábajú vápnik na tvorbu svojich škrupín. Tieto prekvapivé výsledky viedli už v 19. storočí A. von Herzeela k výroku: Nie pôda vytvára rastliny, ale rastliny pôdu. Zaujímavé sú jeho pokusy s klíčiacimi semienkami žeruchy v zatavených ampulkách s destilovanou vodou, kde dochádzalo k tomu, že klíčky si brali hmotnosť z vonku, z „ničoho" a neskôr túto hmotnosť opätovne odovzdávali späť, podľa toho či bolo obdobie splnu alebo novu.
Prvé kocky domina padli, na rade sú ďalšie.
Život má smerovať k poznaniu
Neobvyklé javy s ktorými sa môžeme stretávať nás majú vytrhnúť z jednostranného uvažovania. Kým o výnimočných javoch ako sú napr.: detailné pamätanie sa na minulé životy, mimoriadne schopnosti už od útleho veku, vystupovanie z tela a následné detailné popísanie priebehu operácie na operačnej sále po vrátení sa duše do tela a jej precitnutí k životu v ňom..., neexistujú rukolapné dôkazy, pránická strava je doslova útokom na materializmus. A myslím si že nie len na neho, ale aj na slepú vieru.
Život bez jedla určite nie je výzvou na masové nasledovanie. Súvisí len s osudom určitých jedincov. Nám ostatným má alebo môže pomôcť pochopiť podstatu života, prijať jeho vyšší zmysel, ale život bez jedla zmyslom života určite nie je. Život na póloch nie je zdravý; ani na jednom, ani na druhom. Bez ujmy ho môžu znášať len ľudia, ktorí si túto vlohu už priniesli. Akékoľvek umelé cielené smerovanie k tomuto spôsobu života zo zištných dôvodov, či už je to vidina dosiahnutia osvietenia pomocou pránickej stravy, vyriešenie hladu vo svete, evolučný skok, alebo niečo iné, nemôže priniesť nič dobré.
Pránická výživa nemôže prekonať ani osud človeka a nemôže preto oddialiť ani okamih smrti. Podobne ako nie je zárukou dlhovekosti, nemôže si robiť nárok ani na vyliečenie všetkých chorôb. Utrpenie je do nášho života vložené vždy na určitý účel. Ak nie je tento účel ešte naplnený, neexistuje sila, ktorá by ho mohla odstrániť.
Schopnosť bezprostredného prijímania pránickej energie je súčasťou osudu určitých ľudí. Túto schopnosť nadobudli ako možnosť svojho ďalšieho vývoja, avšak táto schopnosť sama o sebe žiaden skutočný duchovný vývoj nespôsobuje.
Zdroje:
Herzeele, A. Frh. v. : Die Entstehung der unorganischen Stoffe, Berlin 1876
Die vegetabilische Entstehung des Phosphors und des Schwefels, Berlin 1880
Die Beweise für die vegetabilische Entstehung der Magnesia und des Kalis, Berlin 1883
Hauschka, Rudolf : Substanzlehre, Frankfurt 1950
Svet Grálu 32/2012
