k čomu by sme sa bez konfliktu nemuseli dopracovať.
Aj keď mediáciou nie je možné, alebo vhodné riešiť všetky druhy sporov, alebo všetky prípady, jej pole pôsobnosti a využitie je napriek tomu dosť široké. Najčastejšie sa využíva pri rozvodoch, kde je okrem majetkových otázok potrebné vyriešiť najmä starostlivosť o deti. Ukazuje sa, že advokát či sudca, aj keď majú k dispozícii kolízneho opatrovníka a súdneho znalca, nie vždy dokážu spoľahlivo posúdiť odtiene a zvláštnosti vo vzťahoch a tiež špecifickú detskú psychiku a z toho vyplývajúcu najlepšiu možnosť pre porozvodové usporiadanie rodiny.
Napriek tomu, že zákon o mediácii je u nás účinný už 6 rokov, mediácia je na Slovensku stále viac menej tabu. Pritom podľa odborníkov ide o najkonštruktívnejšiu a najhumánnejšiu cestu urovnania konfliktu, ktorou sa vo väčšine prípadov podarí dosiahnuť dohodu akceptovateľnú pre obe strany, resp. v prípadoch starostlivosti o deti sa hľadá s rodičmi také riešenie, ktoré bude najlepšie pre deti, a to bez prieťahov.
„Mediácia aj keď nie je „čarovným prútikom" môže významne pomôcť „neprepracovať" sa až k sporu na súde, resp. k odvolacím či opätovným súdnym konaniam".
Zo sociologických výskumov vyplýva, že so súdnym rozhodnutím je spokojných len 40 % klientov pričom do dvoch rokov sa k súdu vracia opätovne vyše 35 % prípadov. 75 % mediačných prípadov končí uzatvorením dohody, pričom na Slovensku až 80 % účastníkov odchádza spokojných s priebehom rokovania a výsledkom mediačného konania.
Ak konflikt ešte neprerástol v spor môžu jeho strany použiť tzv. „vyjednávanie" bez mediátora.Ak si však konflikt vzájomne nevyjasnia a naďalej nevedia nájsť cestu dohody, môžu si prizvať profesionálneho mediátora.
Pre mediačné konanie, teda mediáciu, sa sporové strany môžu rozhodnúť aj vtedy, keď je ich spor už pred súdom. Ak ich mediátor stihne priviesť k riešeniu sporu dohodou skôr, ako rozhodne súd, ušetria nielen čas, ale aj peniaze, keďže súd v takýchto prípadoch podľa zákona vrácia časť súdnych poplatkov. Prostredníctvom mediátora sa môžu strany dohodnúť na zmieri (dohoda o mediácii), ktorý predložia súdu na schválenie. Súd nemá dôvod tomuto nevyhovieť. Podobne sa pre mediáciu môžu sporové strany rozhodnúť aj po súde.
Medzi najčastejšie prípady mediácie podľa štatistík patria rozvody a dedičstvo. To sú spory, ktoré aj najčastejšie končia pred súdom. Súd však, ako je známe, často krát rozhodne tak, že jedna strana sporu nie je s rozhodnutím spokojná a ak sa táto proti rozhodnutiu súdu odvolá spor sa ťahá aj roky, nehovoriac o stúpajúcich nákladoch. Podľa niektorých skúsenejších mediátorov sa až 70 percent takýchto prípadov dá do niekoľkých týždňov ukončiť dohodou, ktorú vnímajú obe sporové strany pozitívne, t.j. ako svoju výhru. V jednoduchších prípadoch sa dá mediácia úspešne ukončiť dohodou po jednom alebo dvoch stretnutiach s mediátorom.
Mediáciu, ako alternatívnu formu riešenia sporu, bežne využívajú nie len vo väčšine krajín Európy (ak nepočítame štáty bývalého socialistického bloku) ale aj napr. v Číne. Zatiaľ čo na Slovensku je cca 11 násobne viac advokátov ako mediátorov (cca 4.500 na cca 400), v Číne je tento pomer opačný. Nehovoriac o tom, že na Slovensku je aj z tých 400 registrovaných mediátorov len niekoľko, ktorí sa mediácii venujú na tzv. plný pracovný úväzok, resp. sa ňou živia. Väčšinou táto tvorí len okrajovú aktivitu popri iných činnostiach. Nie je to však tým, že by na Slovensku boli neschopní mediátori, alebo že by boli drahí, ale skôr tým, že ľudia, ktorí majú medzi sebou nejaký spor o mediácii vôbec nepočuli, a ak aj počuli uprednostňujú vlastné "osvedčené" metódy riešenia sporu.
Pz. Pod mediátormi sa samozrejme nemyslia mediační a probační úradníci, ktorí sú na rozdiel od mediátorov v štátnozamestnaneckom pomere na súdoch a pôsobia len v trestných veciach; na rozdiel od mediátorov, ktorí sú vlastne podnikateľmi a pôsobia pri riešení všetkých ostatných sporov, až na trestné veci.
Výhody mediácie v porovnaní so súdnym riešením
Ak nebodaj máte spor a zvažujete sa súdiť odporúča sa vyskúšať najprv mediáciu. Dôvod je ten, že táto je považovaná za najkonštruktívnejšiu a najhumánnejšiu cestu urovnávania sporov, ktorou sa podľa odborníkov vo väčšine prípadov, ktoré sa pomocou nej riešia, podarí dosiahnuť dohodu akceptovateľnú pre obe strany, resp. v prípadoch starostlivosti o deti sa hľadá s rodičmi také riešenie, ktoré bude najlepšie pre deti; a to bez prieťahov, typických pre súdne konania.
Z výhod mediácie je možné uviesť najmä:
Nízke náklady na riešenie konfliktu. Hoci ani mediácia nie je zadarmo, náklady na mediačné konanie sú výrazne nižšie ako pri riešení sporu súdnou cestou. Navyše, ak sa už aj začalo súdne konanie, ale spor sa podarí urovnať mediáciou, vráti sa časť súdnych poplatkov (§ 15 zákona 420/2004 Z.z.).
Pomerne vysoké percento úspešnosti a využiteľnosti mediácie, ako alternatívneho riešenia sporov. Skúsenosti z krajín, kde je mediácia bežnou súčasťou života potvrdzujú, že vysoké percento prípadov, ktoré sa dostanú na mediáciu končí dohodou. Aj v prípadoch, ktoré sa neskončili úspechom, sa strany sporu v prevažnej miere vyjadrujú, že ak v budúcnosti budú mať spor, budú ho riešiť v prvom rade mediáciou. Využívajú ju obchodné spoločnosti, veľké korporácie, a samozrejme aj obyčajní ľudia.
Časová nenáročnosť. Mediačné konanie sa podarí ukončiť spravidla po dvoch alebo troch mediačných stretnutiach, čo zvyčajne predstavuje niekoľko týždňov. V ideálnom prípade sa stany môžu dohodnúť už na prvom mediačnom stretnutí.
Predvídateľný výsledok na rozdiel od súdneho konania.
Zníženie napätie z konfliktnej situácie. Osoba vspore môže zníženie napätia pocítiť už po jednoduchom požiadaní mediátora o riešenie sporu a po vzniku dohody o čase a mieste mediačného sedenia.
Nezhoršenie vzťahov medzi stranami sporu. Mediácia na rozdiel od súdneho sporu nenarúša budúce vzťahy, dokonca môže dať rozhodujúci impulz k ich rozvíjaniu, ak sú strany nútené v budúcnosti nejakým spôsobom spolupracovať alebo komunikovať.
Dobrovoľnosť. Ak má niekto pocit, že ten druhý ho chce oklamať, nie je povinný sa mediácie zúčastniť, resp. môže od nej kedykoľvek odstúpiť.
Možnosť výberu mediátora. Na rozdiel od súdneho konania, kde výber sudcu strany ovplyvniť nemôžu, si tieto mediátora vyberajú samé.
Kontrola konania. Aj keď mediácia má svoje pravidlá, strany ju môžu ovplyvňovať podľa svojich potrieb.
Mediátor nerozhoduje o vine a nevine, ale vytvára podmienky na nájdenie riešenia prijateľného pre všetky strany sporu.
Mediácia môže byť pomocná aj v prípadoch, kde by súd zlyhával. Prebiehajúce súdne konanie nie je prekážkou mediácie a ak táto nebude úspešná, strany v krajnom prípade vždy môžu využiť súdnu cestu riešenia sporu. Aj keď mediácia začne pred súdnym konaním, jej začatím prestáva plynúť premlčacia a prekluzívna lehota. Mediáciu možno využiť aj po súdnom konaní.
Neformálnosť. Záleží iba na sporiacich sa stranách ako a kde bude celá mediácia prebiehať, či sa pri nej bude sedieť v oblekoch v kancelárii, v obývačke, alebo v čajovni.
Možnosť tvorby kreatívnejších riešení.
Mediátor poskytuje pomoc obom sporiacim sa stranám, predostiera im najlepšie možnosti riešenia sporu, nachádza východiská zo vzniknutej situácie. Dohodu o výsledku mediácie dojednávajú sporiace sa strany pričom mediátor ich k tomu vedie a poskytuje im odbornú pomoc. O jej obsahu rozhodujú sporiace sa strany.
Možnosť zmeny dohody na právne vynútiteľný záväzok a to formou notárskej zápisnice.
Dôvernosť. Účastníci mediácie, vrátane mediátora, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s predmetom mediácie.
Napriek tomu stále výrazne prevláda tendencia riešiť aj spory týkajúce sa starostlivosti o deti výlučne rokmi zaužívanou cestou a to súdnou a to aj v tých prípadoch kde odborníci, a to nie len z radov mediátorov a psychológov, sa prikláňajú k tomu, že najlepšie posúdiť, čo je pre dieťa najlepšie dokážu sami rodičia. Ak samozrejme dokážu alebo budú schopné sa vzájomne počúvať a komunikovať, aj keď cez mediátora.
Mediácia pri takýchto sporoch môže byť veľkou šancou pre zachovanie rodiny alebo aspoň rodičovstva, aj keď sa manželstvo rozpadlo, alebo rozpadne.
Ďalšie okruhy sporov, ktoré sa riešia mediáciou:
spory pri dedení,
partnerské, a to nie len medzi manželmi,
susedské,
obchodné alebo záväzkové,
vo vnútri nejakého spoločenstva,
zamestnanecké, vrátane vzťahov medzi zamestnancami,
vo verejných oblastiach, vrátane politiky, ochrany životného prostredia, v 3. sektore, alebo,
vo veciach o náhrade škody, vrátane škôd spôsobených trestným činom, tiež vo veciach, kde sa môže snáď javiť podozrenie z formálneho naplnenia objektívnej stránky nejakého menej závažného trestného činu,
v prípadoch, kde je alebo bolo trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a tento súhlas nebol daný, alebo bol vzatý späť. Ide o prípady kedy podozrivý je blízkou osobou vo vzťahu k poškodenému, ktorý by mohol stíhanie podozrivého, alebo jeho ujmu právom pociťovať ako ujmu vlastnú.
Strany sporu zvyknú využívať mediáciu najmä vtedy, ak:
je tu určitý priestor na hľadanie dohôd, ktoré by vyhovovali obidvom stranám,
úú ochotné sa vzájomne počúvať a komunikovať aspoň na minimálnej úrovni pri tzv. oddelenej mediácii, cez mediátora,
si uvedomujú, že o predmete sporu majú sami najlepší prehľad a cítia sa kompetentné tiež nájsť riešenie asami sa oňom rozhodnúť,
ku sporu prispeli, majú spoločný istý pocit zodpovednosti za spor, sú závislé na jeho vyriešení, alebo
sú okolnosťami nútené komunikovať, resp. spolupracovať aj po vyriešení konfliktu, alebo ak im záleží na kvalite alebo pokračovaní vzájomného vzťahu.
Neposledným dôvodom pre voľbu mediácie je aj ich menšia časová i finančná náročnosť oproti súdnemu konaniu.
Je zrejmé, že mediáciou nie je vhodné a ani možné riešiť všetky druhy sporov. Ide o tieto prípady:
Keď čo i len jedna strana nemá záujem na riešení konfliktu mediáciou.
Keď čo i len jedna strana nie je ochotná vzájomne komunikovať, aj keď len cez mediátora.
Medzi stranami nie je produktívna diskusia ani po oddelených rozhovoroch.
Ak je nerovnosť medzi účastníkmi. Pre mediáciu sa vyžaduje aspoň relatívna rovnosť. V prípadoch nerovnosti medzi účastníkmi sporu je potrebné zvážiť či mediácia môže napomôcť k riešeniu, kde žiadna zo strán priveľmi nestratí, a či môže dôjsť k minimalizovaniu budúcich negatívnych dôsledkov súčasného konfliktu. Je však zrejme lepšie aspoň sa pokúsiť o mediáciou ako neriešiť spor vôbec.
Kde rozhodnutie o riešení sporu mediáciou urobila autorita.
Kde jeden z partnerov má strach z toho druhého. Je však zrejme lepšie aspoň sa pokúsiť o mediáciou ako neriešiť spor vôbec.
Kde ide o dlhodobé hlboké emocionálne vzťahové krízy. Avšak aj v týchto prípadoch môže platiť to, čo bolo uvedené v predošlom bode, keďže dobre vedená mediácia môže riešiť i problematiku vzájomných vzťahov.
Kde je závislosť na alkohole alebo drogách.
Kde trestné stíhanie nie je podmienené súhlasom poškodeného.
Kde ide o šikanovanie.
Kde sú predmetom sporu základné ľudské práva.
Kde jedna zo strán nie je schopná zvládať svoje správanie, napr. pre vážne psychické problémy.
Kde je tendencia porušenia zákona alebo zákonov.
Kde má mediátor morálne zábrany, alebo predsudky.
Priebeh mediácie
Pre tých, ktorých možno zaujíma, čo podstatné priniesla tohtoročná novela zákona o mediácii a ako mediácia "v kocke" prebieha, je tu tento článok:
Nevyhnutným predpokladom mediácii je, aby ani jeden z účastníkov sporu netrval bez jej vyskúšania na jeho autoritatívnom vyriešení.
Po prejavení záujmu jednej strany o mediáciu mediátor najprv posúdi, či spor je vhodné riešiť mediáciou. Ak z podaných informácií vyplýva, že áno, mediátor sa skontaktuje s protistranou. Ak je táto ochotná komunikovať, či rokovať, aj keď len cez mediátora (čo je asi najčastejší prípad), môže požiadať mediátor obe strany, aby mu poslali vopred podklady z ktorých vzišiel konflikt, aby sa mohol lepšie pripraviť na rokovanie. V prípade potreby zabezpečí výmenu stanovísk a námietok strán sporu. Dohodne miesto a termínstretnutia a pripraví obsah dohody o riešení sporu mediáciou. Táto dohoda býva veľmi často nahradená iba vyhlásením vôle osôb zúčastnených na mediácii (sporiacich sa strán) do zápisnice zo stretnutia sporných strán spísanej mediátorom.
Túto dohodu podpíšu strany sporu na matrike, alebo u notára. V dohode bude uvedený aj záväzok mlčanlivosti o získaných informáciách a platobné podmienky odmenenia mediátora, ako podnikateľa.
Mediátor si obe strany môže vypočuť zvlášť, alebo stanoví termín spoločného stretnutia za predpokladu, že s tým budú súhlasiť obe strany sporu. Vypočuje jednu aj druhú stranu a následne neutrálne sformuluje ich stanoviská, nájde styčné body v ich záujmoch a na nich sa bude snažiť pri prekonávaní vzájomných rozporov a v spolupráci so stranamipostaviť obojstranne výhodnú dohodu.
Výsledkom úspešného mediačného konania je písomná dohoda, tzv. dohoda o výsledku mediácie, ktorú zúčastnené strany a mediátor podpíšu. Povinnosti z nej vyplývajúce sú pre strany záväzné. Jej spracovanie zabezpečuje mediátor, obsah však určujú a o ňom rozhodujú strany.
Na základe tejto dohody sa môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie za predpokladu, že táto dohoda je vyhotovená aj vo forme notárskej zápisnice alebo je schválená ako zmier pred súdom. Dohoda sa vo forme notárskej zápisnice odporúča vyhotoviť vtedy, ak sa spor týka majetku.
Ak sa sporiace sa strany nedohodnú znamená to, že mediácia nebola úspešná a spor sa môže riešiť iným spôsobom, napr. súdnou cestou. Mediácia sa môže skončiť aj odstúpením ktorejkoľvek strany od mediácie a tiež rozhodnutím mediátora ak v záujme vyriešenia sporu nie je vhodné v mediácii pokračovať.
Novela zákona o mediácii (účinná od 1.6.2010) mediáciu síce trochu „zbyrokratizovala", táto však odstránila znevýhodnenie osôb zúčastnených na mediačnom konaní. Podľa starého zákona, ak bolo mediačné konanie začaté pred začatím súdneho konania,premlčacie a preklúzne lehoty plynuli a po ich uplynutí už samozrejme nebolo možné po prípadnej neúspešnej mediácii riešiť vec súdnou cestou. Aby sa tomu predišlo novela zaviedla povinnosť úradného osvedčenia pravosti podpisov osôb zúčastnených na mediácii na dohode o riešení sporu mediáciou, resp. dohody o začatí mediácie.
Mediácia sa podľa zákona oficiálne začína dňom uloženia dohody o začatí mediácie (dohody o riešení sporu mediáciou) v Notárskom centrálnom registri listín. Bezodkladnýmuložením dohody v registri môžu strany poveriť mediátora (priamo v dohode), ktorý zo zákona zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil účastníkom mediácie pri výkone svojej činnosti, podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu § 415 až 450 Občianskeho zákonníka. Osvedčený odpis takejto dohody uloženej v registri listín bude môcť vydať notár aj súdu na účely prípadného súdneho konania.
PS. Pre mediačné konanie sa strany môžu rozhodnúť aj vtedy, keď je ich spor už pred súdom. Prostredníctvom mediátora sa môžu dohodnúť na zmieri. Ak ich mediátor stihne priviesť k riešeniu sporu dohodou skôr, ako rozhodne súd, ušetria nielen čas, ale aj peniaze, keďže súd im vráti časť súdnych poplatkov.
Súvisiaci článok blogerky, ktorá si mediáciu ako klient vyskúšala už v r. 2006: http://olivieri.blog.sme.sk/c/69602/Mediacia-vazna-vec.html#t2#ixzz0wQkOKDOC
