Javí sa mi, že väčšina veriacich verí tomu, že človek po pozemskej smrti spí v hrobe, resp. tam sladko odpočíva (ako komu vyhovuje). To vyplýva aj zo samotných nápisov na náhrobných kameňoch, ktoré nechávajú veriaci zhotovovať blízkym zomrelým, ktorých z tohto sveta „vyprevádzajú“ na onen svet slovami: „Spi sladko“, „Odpočívaj v pokoji“ a pod. Vyplýva to aj z postoja kresťanov k smrti ako takej, ktorú považujú za najväčšiu tragédiu a nie ako možnosť ďalšieho duchovného vývaja, či ako prirodzený prechod do inej formy bytia. Je prekvapivé, ako cirkvi málo hovoria o tom, čo je po smrti. Ani veriaci sa vo všeobecnosti neradi na túto tému rozprávajú, vyhýbajú sa jej, aj keď nie sú ateistami a ide o jedinú istotu, akú máme.
Ak kresťania veria, že Ježiš po pozemskej smrti vstal z mŕtvych, a toto „zmŕtvychvstanie“ považujú za jedinečné, pre človeka doposiaľ nemožné, z toho by malo logicky vyplývať, že zosnulí z mŕtvych nevstávajú, ani nikdy nevstanú. Preto je pre mňa nepochopiteľné, keď pápež vyzval ľudí, aby nebrali svoje orgány do neba, lebo nebo ich na rozdiel od zeme nepotrebuje. Z toho totiž vyplýva, že zosnulí v hrobe nespia, ale žijú ďalej aj po pozemskej smrti bez toho aby im niekedy tie orgány chýbali. Ale ak je to skutočne tak, potom Ježišovo „zmŕtvychvstanie“ nie je ničím výnimočným.
Takáto myšlienka je však asi neprípustná. Koľko kresťanov by zostalo kresťanmi ak by pravdou bolo to, že Ježišovo zmŕtvychvstanie bolo len prirodzeným, bežným vystúpením duše z tela? A koľko by ich ostalo ak by odpadli aj ďalšie mýty z jeho života? Bol by pre kresťanov zaujímavým aj bez týchto legiend čisto "len" so svojim učením? To, že Ježišovo zmŕtvychvstanie nebolo ničím výnimočným by mala pre kresťanov potvrdzovať aj viera v pozemské zjavenia nebeskej panny (podľa katolíkov Panny Márie). Je zmŕtvychvstanie hodné viery len ak ide o porušenie už raz stanovených dokonalých Božích zákonov, ktoré nepripúšťajú žiadne výnimky? Zmŕtvychvstanie v pozemskom tele takouto výnimkou podľa kresťanov je. Je pre nich zmŕtvychvstanie duše z pozemského tela niečo menej atraktívne, alebo dokonca podradné k zmŕtvychvstaniu tela?
Ak je náhodou pravdou, že cirkev uznáva život duše po pozemskej smrti, je zaujímavé, prečo potom neučí, že pri poslednom súde sa duša len vráti do svojho tela, ale učí, že mŕtvi budú vstávať z hrobov. Žeby predsa len pochybovala o živote duše po pozemskej smrti? Možno. Ale možné je aj to, že ak by hovorila len o vrátení sa živej duše do tela tak by to zaváňalo inkarnáciou, čo je však proti učeniu cirkvi. Tiež by to bolo v rozpore s biblickými výrokmi o zmŕtvychvstaní, čo by zase spochybňovalo Bibliu samotnú, resp. jej výklady. Ak pripustíme, že duša sa v deň Súdu vráti do svojho mŕtveho tela, nebudú potom chýbať darcom orgánov k životu určité "súčiastky"? Alebo dostanú títo úplne nové telo? Nie je to ale potom podobné reinkarnácii?
