prispievať na deti spolu 4.500,- Sk. Už od prvých mesiacov po rozvode si otec vyživovaciu povinnosť neplnil. Matka nemajúc inú možnosť (k výživnému sa nedostala ani cez exekútora a spočiatku ani cez Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, na ktorý sa obrátila o náhradné výživné) podala na polícii trestné oznámenie, nakoľko skutočnosti nasvedčovali tomu, že bol spáchaný trestný čin zanedbania povinnej výživy (trestne zodpovedný je podľa zákona ten kto zavinene najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní zákonnú povinnosť vyživovať).
Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III č. konania 46 T 74/06 zo dňa 13.6.2006 bol otec uznaný vinným a bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na 14 mesiacov, pričom súd otca zaviazal v skúšobnej dobe a to do 7. septembra 2007 uhradiť dlžné výživné vo výške 26.500,- Sk.
Keďže otec si vyživovaciu povinnosť naďalej neplnil, resp. sa jej vyhýbal, bol na neho vydaný zatykač, na základe ktorého bol zadržaný v októbri 2007. Po výsluchu, po ktorom uhradil 18.000,- Sk, bol otec prepustený. Stalo sa tak napriek tomu, že nie len že nevyrovnal celé dlžné výživné, ktoré bolo už ku dňu 13.6.2006 vo výške 26.500,-Sk, ale výživné si neplnil ani po tomto dni. Dlh od vtedy narástol na ešte ďaleko väčšiu sumu než je tá, ktorú predstavujú 3 splátky, ktorých nesplatenie zakladá trestnú zodpovednosť.
Po skončení skúšobnej doby súd 22. novembra 2007 matku požiadal o vyjadrenie, či si otec v skúšobnej dobe riadne plnil vyživovaciu povinnosť, a či splatil súdom stanovený dlh na výživnom. Matka súd informovala, že otec si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil a dlh nesplatil.
16. júla 2010 matka požadovala o vyjadrenie súd, keďže podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona súd pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody po skončení skúšobnej doby rozhodne, že:
a) odsúdený sa osvedčil, ak v skúšobnej dobe viedol riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie" (v takom prípade sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený), alebo
b) nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody (prípadne už v priebehu skúšobnej doby).
Pz. Podľa § 50 ods. 5 Trestného zákona ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.
Telefonicky sa teda pokúšala na súde dopátrať ako bolo vo veci rozhodnuté. Mediačný a probačný úradník, ktorý z poverenia súdu vykonával dozor nad odsúdeným v skúšobnej dobe cez telefón matke oznámil, že ani nevie, kde vlastne spis je. Prečo sudca nerozhodol podľa § 50 Trestného zákona taktiež nevedel, lebo on „len pripravuje podklady". Uviedol tiež, že nie je v nikoho záujme takéto osoby trestať, lebo to nikomu nepomôže. Okrem toho sa od neho matka mohla dozvedieť, že ak sa odsúdenému zahladí trest, matka o tom nemusí byť informovaná!
Vo veci sa preto núkajú tieto otázky:
- Je naozaj pravda, že matka - poškodená nemusí byť informovaná súdom o tom, že otcovi - odsúdenému bol trest zahladený?
- Nebola informácia, ktorú súdu poskytla matka 22.11.2007, o tom, že odsúdený nielenže v skúšobnej dobe neuhradil dlh stanovený mu rozsudkom súdu, ale v tejto dobe neplatil ani bežné výživné, postačujúca k tomu, aby súd nariadil výkon trestu odňatia slobody? (Touto informáciou disponovala polícia, prokuratúra a mediačný a probačný úradník už dávno pred 22.11.2007. Z toho vyplýva, že pre úspešné alebo efektívne trestné konanie je potrebná aj patričná iniciatíva prokuratúry).
- Prečo sudca prepustil otca po tom, čo bol predvedený na základe zatykača v októbri 2007, teda po vypršaní skúšobnej doby v ktorej si otec nesplnil sankcie uložené súdom?
- Čo si myslieť o tom, ak poškodená je na rozdiel od obvineného v priebehu vyšetrovania často krát pozývaná na políciu, raz k doplneniu trestného oznámenia, inokedy k rôznemu dokladovaniu veci, prípadne k iným úkonom a obvinený/obžalovaný, od toho sa takmer nič nepožaduje, a hlavne, tento nepocíti následky za svoje konanie, aj keď ho súd uzná vinným.
- Je normálne ak v období od apríla 2006 do marca 2008 bolo v tejto konkrétnej veci 4 krát začaté trestné stíhanie?
Z príbehu je zrejmé, že otec detí reagoval len na represívne opatrenia/nie (zadržanie hliadkou polície v októbri 2007). Názor, že „nie je v nikoho záujme takéto osoby trestať" je v kolízii s účelom Trestného zákona, ktorým okrem iného je aj chrániť oprávnené záujmy fyzických osôb. Má sa tomu snáď rozumieť tak, že oprávnenou osobou v tomto štáte je dlžník, alebo dokonca aj osoba obvinená z trestného činu? A čo záujmy poškodených a záujmy detí, voči ktorým bola zanedbaná povinná výživa? Prostriedkami na dosiahnutie účelu Trestného zákona sú hrozba trestami, a u koho táto zjavne nezaberá, tak podľa zákona nasleduje ukladanie a výkon trestov a ochranné opatrenia. Okrem toho, účelom trestu je pôsobiť výchovne na páchateľa a preventívne na spoločnosť.
K tomu by sa ešte patrilo dodať, že vďaka novému ustanoveniu (§ 122 ods. 13) rekodifikovaného Trestného zákona je trestné stíhanie v takýchto veciach jednoduchšie a plynulejšie. Teda, malo by byť. Totiž , ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, od toho momentu sa posudzuje také konanie ako nový skutok; to však neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy, kde ide stále o pokračovanie páchania toho istého skutku. Význam tohto je nám zrejmý vtedy, ak vezmeme do úvahy, že za závažnejší spôsob konania skutku sa okrem iného pokladá aj konanie, ktoré trvá dlhšiu dobu. Podľa starého Trestného zákona sa vznesením obvinenia ďalšie neplnenie vyživovacej povinnosti posudzovalo ako nový skutok, čím bol vlastne znemožnený prísnejší postih. Za zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona inak hrozí páchateľovi trest odňatia slobody 3 - 10 rokov v prípade, že si vyživovaciu povinnosť neplní po dlhšiu dobu, teda koná závažnejším spôsobom.
Myslím, že matiek s podobnými skúsenosťami, nie je málo. Čo sa s tým dá robiť? Načo tu máme Trestný zákon a súdy, ak aj jasný prípad dopadne tak ako tento a navyše matka doposiaľ márne už vyše dvoch mesiacov čaká od súdu vyjadrenie prečo je to všetko tak? Neplatí v tomto štáte povinná výživa pre každého? Pre koho platí a pre koho nie? Je to tak aj u iných trestných činov? Riadia sa sudcovia (aj) nejakým iným zákonom ako oficiálnym Trestným zákonom a poriadkom?
Existuje tu zo strany súdu nejaké vysvetlenie, alebo skutočnosti, ktoré by vyvracali vyššie uvedené? Ak áno, ich zverejnenie by snáď mohlo byť na prospech veci ako takej a v záujme čo najlepších vzťahov medzi štátom a občanmi, ak došlo iba k nedorozumeniu. Ak nie, je tu ďalšia otázka: kto je kompetetný tento stav, nie len v danej veci, ale v systéme napraviť?
